Pisem sem, lebo si pripadam stratena a bezmocna. Moja najlepsia priatelka trpi uz niekolko rokov PPP a ja neviem, ako jej pomoct.Skusala som uz asi vsetko, od dohovarania, po neriesenie, hladanie psychologov, ponukanie pomoci. Nerobim na nu natlak, viem, ze to nema zmysel, ze sa musi rozhodnut sama. Preto by mi pomohli nazory Vas, ktore trpite alebo ste trpeli PPP. Mali ste priatelku, ktora Vam v tom pomahala?Ako? Nemyslim si, ze ju z toho dostanem ja, to vobec nie. Len by som chcela pri nej stat, dat jej ten pocit, ze ja ju neodsudzujem, ze pri nej stojim a moze sa na mna spolahnut. Ale ako to mam urobit?
Ako jej mam pomoct?
TinaM
TinaM
Neviem, ci Carie ma osobnu skusenost s tym, o com pisem. Nemyslim si, ze to, ze som ju doteraz "nevyliecila" znamena, ze na nu nemam vplyv. Asi kazdy, kto o tomto cosi vie, uzna, ze pri PPP nepomoze nic, len vlastna odhodlanost vyliecit sa. Ja pod pojmom pomoc nehladam to,ako ju z toho dostat, ale ako pri nej stat a co robit, aby ona sama raz prejavila ochotu bojovat s tym. Ja na nu nechcem mat vplyv, ani jej vtlkat do hlavy, co by mala a co nie, je predsa dospela zena.
wyx
o kamaratke. a o pravdivej vete ktoru napisala Carie.
TinaM
wyx, trosku som v tvojom prispevku stratena. Pises o sebe, o nejakej tvojej kamoske, alebo reagujes na Carie alebo aj na moj prispevok?
wyx
carie: "ked sa ti to nepodarilo doteraz, tak na nu asi nemas nijaky vplyv."
Mas pravdu. Neviem jej pomoct, nech by som chcela akokolvek. Ani vlastne neviem poriadne ako a ci vôbec chce. Také tie pro ana strány ma usviedčaju o tom, že asi ani nie. Ale je to jej vec s kým sa priatelí a po com najviac túzi a co chce. Sama musí vediet co chce. Cím dalej tým viac mám pocit, ze len zavadziam. Uz som vlastne o tom presvedcena. Mozno by bolo lepsie odísť navzdy. Sama to nezvládam. Vzdávam to. Prehrala som. Anorexia je zial silnejsia. ;(
mrska
Ahoj Tina....ja väčšinou prispievam do témy WC-Kuchyňa.....a sama mám PPP,nie je to dlho asi 8-9 mes. ak máš čas tak si prečítaj naše príspevky v tejto téme....ale viem ako je to ťažké pre tvoju kamarátku....aj ked si tisíckrát poviem že niečo pre to urobím tak to aj tak urobím ináč,mieša sa tam pocit že zlyhávaš ked si nedokážeš ustriehnuť váhu,že si nenažratá,trpíš tým ako vyzeráš,aj ked ti všetci hovoria niečo iné,viem že to nie je správne a to už mám 37.r.
a ako pomôcť? skús byť veľmi dobrou poslucháčkou,aj ked ti bude tvrdiť absurdity čo mi dokážeme,hlavne ju nesúd a nepripomínaj jej že má nejaký problém,ak by si si na nej všimla nejaké veľké zmeny tak to rieš cez jej rodičov,priateľa,lebo sa môže stať že skončí v nemocnici,nepíšeš či vracia po jedle,alebo či berie preháňadlá s čím mám bohaté skúsenosti....vtedy to už je nebezpečné a už ma lekár posielal do Pezinka,až takto daleko to nenechaj zájsť..ponúkni sa že s nou zájdeš na psychiatriu a budeš pri nej....
je to choroba na dlhé trate ako vlna,može sa objaviť aj ked bude už akože ok hocikedy...
držím palce....
Tina kazdy sme iny, kazdemu funguje mozog inak, mame ine priority, hodnoty, nazory, zvyky a predstavy. Suhlasim, ze je smutne sa divat na cloveka, ktory sa takto (vedome) nici. Ale bohuzial aj taki musia byt a zrejme je to kdesi v genetike a hlboko v dusi, ze ini uz nikdy nebudu.
Tak ako su nevyliecitelni alkoholici (a moze ist na liecenie aj 100x), tak su narkomani, pripadne ini ludia, ktori jednoducho v sebe tu silu sebadicipliny nemaju. a cim budu starsi, tym to bude este horsie. ako sa hovori, stareho psa novym kuskom nenaucis, a pokial ona si neziskala spravne stravovacie navyky doteraz (nepises kolko ma rokov, len z ejej problem trva uz roky), tak v buducnosti bude cim dalej tym tazsie s tym nieco spravit.
Tvojou ulohou - ak ti na nej zalezi, je dat jej vsetko, co bude potrebovat - ak to bude potrebovat a povie si o to. podporovat ju v tom, co robi rada (a je to spravne) ale asertivne a slusne odmietnut nieco, co by ziadala a bolo by proti tvojmu presvedceniu, alebo si myslis, ze by jej ublizilo. Ludia ak si chcu ublizovat, nech to robia sami. Nie si povinna nikomu v tom pomahat, ani kamoske nie.
TinaM
Ked je to take tazke. Pozerat sa na cloveka, ktory je strateny a nemoct mu pomoct. Viem, ze toto nie je o mne, ze je to o nej, ale niekedy mam pocit, ze ja sama to nezvladam. ona vie, ze ma problem, kedze to trva uz niekolko rokov, nie je to len o tom, ze "neje", asi rozumiete. Snazim sa pri nej stat, pocuvat ju, ale obcas mam chut nou zatriast a povedat: ako moze byt tvoj najvacsi problem nejaky chlap, ked ty mas ovela! vacsi problem? Lenze to urobit nemozem a tak sa len mlcky prizeram, ako v jej hierarchii problemov stale dominuje nejaky iny, nepodstatny problemik.
Tina - spravne, netlacit ju do nicoho. Ako kamaratka stojis pri nej, nie si jej policajt ani rodic. Velmi dolezite je, ze najprv MUSI CHCIET SAMA tento problem poriesit a vyvinut najme ona tu najvacsiu cast usilia a snahy. A potom, ked ta poziada o pomoc (aby si napr. nad nou stala ako policajt s bicom, lebo sa obava, ze sama nie je dost silna aby nepodlahla), mas moznost.
Ako to spravit aby citila, ze si pri nej a moze sa na teba spolahnut? No tym, ze budes spolahliva. Ze to co ti povie, ostane u teba ako v hrobe, ze ked sa na niecom dohodnete, tak to splnis a nebude mat ziaden problem pochybovat o tom, co povies a ci to co povies sa rovna tomu, co robis. Ak sa sama budes spravat zodpovedne, mozno aj ona sa casom zacne "opicit". :)
Carie
No vsak tak ako pises. Stoj pri nej, nestaraj sa do nej a neries ju. A to nielen navonok, ale ani vnutorne. Ona neciti ze ma problem, tak to beries len ty. Ty ju z toho aj tak nedostanes, ked sa ti to nepodarilo doteraz, tak na nu asi nemas nijaky vplyv.
