zdravim vsetkych. neviem asi mam osobnu krizu. mam 24 rokov a asi 3 mesiace stale rozmyslam nad rovnakymi vecami. som vo vztahu skoro 5 rokov s rovnako starym partnerom. vsetko je v poriadku az na obcasne mensie hadky ktore sa hned vyriesia. sexualny zivot na bode mrazu. o to nejde. poslednu dobu som v smutku z toho ze asi nemam to co som od zivota ocakavala. do teraz mi partner vyhovoval ale neviem prco asi prestava byt ,,tym pravym" stale seba presvedciam ze sa nic nedeje a stale ho milujem. som presvedcena ze ho stale mam rada ale prestava ma bavit jeho pristup k zivotu a mam take chvilky kedy vidim ako zmysla o zivote inak ako ja. ja by som sa rada uz posunula vo vztahu dalej zasnuby svadba deti. uz sa na svadbu citim a rada by som od neho videla prejav toho ze som pre neho spravna aby ma poziadal o ruku. no ked si uvedomim ze by som sa chcela zasnubit tak si sama kladiem otazku ci vazne chcem tohto partnera alebo to je len moj rozmar. pretoze moj partner mi nevyhovuje na 100% ale myslim si ze niaky partner nebude splnat vsetky kriteria idealneho partnera. on moje nazory na toto pozna ale hovori ze je mlady chce si uzivat a svadbu tak v 30. lenze chlapom sa to inak povie chlap aj ked sa ozeni v 50 tak je to ok ale zena je potom stara. ja mam hrozne zly pocit ze v 24 rokoch mi vsetko unika ze ostatne baby v mojom veku uz su zasnubene maju svoj zivot a plany s partnerom. ja viem ze ma moj partner miluje ako najviac vie, ale akoby jemu vyhovoval zivot chalana a nie muza.treba este povedat ze ja uz koncim vysku a on pracuje. nevidim od neho niaky zodpovedny pristup k zivotu stale len akoby preziva zivot chlapca a akoby nechcel prijat rolu muza. priklad: chodi do roboty zaraba ale vsetko mina na seba a na mna ale ked mame ist na dovolenku tak povie ze nemame peniaze (ja by som si financovala svoju polovicu sama) za 5 rokov sme nikde neboli. alebo druhy priklad ja si 4 roky setrim do zivota nejake tajne peniaze na horsie casy resp na zivot bez rodicov, on si setri na vysoku skolu ktoru sa ide pokusat 3x. mam z neho pocit ze sa o neho nemozem opret po tejto stranke lebo nechcem dopadnut ako zenska ktora si vsetko zabezpeci sama a chlap sa len zvezie. vidim ze on akoby nemysli na buducnost ze zije pre dnesok. ja sa strasne bojim ze ked som s mojim partnerom uz teraz 5 rokov a budem s nim nadalej a dufat ze sa rozhybe k svadbe tak zostarnem, alebo horsi pripad ze budem cakat na jeho rozhybanie napr este dva tri roky a miesto svadby pride rozchod tak uz budem nacisto stara a nikoho si nenajdem.to iste dieta. 30 rocne prvorodicky su uz rizikove a nieje to ono. najlepsi cas pre dieta je do 25 rokov. neviem proste ci s nim stracam cas alebo to vsetko ma nejaku cenu. ja ho ale vazne milujem a nechcem ho opustit len tak ale strasne sa bojim ze tie roky ktore som s nim prezila a mozno aj prezijem budu zbytocne a ja stratim najlepsie roky zivota. tento partner bol moj prvy partner. pri tychto myslienkach ma prepadaju depresie ako mozem takto doslova hnusne zmyslat o cloveku ktoreho milujem :( dakujem za odpovede.
Mam 24 a pocit ze vsetko v zivote mi unika
Ahoj. Je prirodzené, že o ňom tak rozmýšľaš, nie je to nič hnusné. Vieš si predstaviť, že by si do svojej tridsiatky čakala na deň, kedy ťa požiada o ruku? Je to šesť rokov. Alebo aj dlhšie, kým sa malému chlapcovi uráči vo vzťahu pohnúť dopredu. Vydržíš to? Bola by si ochotná obetovať tak veľa času? Obetovať samú seba, svoje túžby, ktoré by ťa stále prenasledovali po svadbe a deťoch? Budeš sa cítiť ukrivdená, lebo si musela tak veľa obetovať z prirodzenej túžby. Našla by si uspokojenie, dokázala by si byť taká trpezlivá? Vieš si to všetko predstaviť? Skús si na to zodpovedať. A nie je isté, či do vašej tridsiatky by ste spolu boli. Ako tu už spomínali, partneri musia mať základné ciele spoločné, vy ich nemáte. A tá túžba, ked už teraz je silná, čo bude neskôr? Ja mám 23, tiež mám viac ako päťročný vzťah a môj priateľ ma po takom čase vzrušuje stále. Po psychickej aj fyzickej stránke. Sme stále zaľúbení. Proste, funguje to :)Je to krásne. Tvoj priateľ ťa nepriťahuje. Je možné, že počas tvojej čakacej doby, budeš úplne frustrovaná a aj priťahovať ťa už vonkoncom nebude.
Niektore rady v tejto teme, ale aj inych podobnych temach mi pripadaju ako ked velmi dobre vidiaci radi velmi zle vidiacemu, ze ved poriadne sa pozri a uvidis. Tuzba po rodine a detoch je velmi individualna zalezitost a zobudza sa u kazdeho inokedy. Podla svojej skusenosti viem, ze ked niekto tuto tuzbu ma, rady typu uzivaj si zivot, cestuj, zabavaj sa, su od veci, lebo dotycna to citi uplne inak. Potlacanim a popieranim tejto tuzby sa veci iba zhorsuju.Ak to autorka tak citi, tak sa bud tymto pocitm riadit, lebo v mozgu sa u nej tento program spustil. To, co si musi vyriesit nie je jej tuzba po rodine, ale otatka, ci ten partner je ten s kym si tuzbu naplni. Podla toho co popisala skor nie ako ano A ked raz aj ano, tak za cenu dost dlho trvajucej frustracie s neistym koncom. V mojich ociach ona prirodzene vo veku 24 r.po rodine tuzi a on vo veku 23 rokov po nej este prirodzene netuzi
to, ze ho stale chces mat vo svojom zivote/ nechces ho stratit, neznamena, ze s nim musis nadalej zostavat v partnerstve - je normalne, ze ked si s niekym taky dlhy cas, zalezi a bude ti na nom zalezat, aj ked uz nebudete spolu
ze ti vsetko v zivote unika? v porovnani s kym? s tvojimi kamaratkami, kt. sa vydavaju a ty nie? porovnavanie sa s inymi nikdy nikomu nepomoze - chces sa im vyrovnat svadbou s niekym, o kom vnutorne nie si presvedcena, ze bude pre teba vhodny? a potom co? mnohe z nich budu stastne a vy dvaja nie...pojdete od seba a zase budes mat ten isty pocit, ze ti nieco unika... z toho, co pises sa mi zda, ze nerobis nic sama pre seba a kvoli sebe (aby si ty sama bola so sebou spokojna, aby si mala pocit, ze sa niekam posuvas). nemam na mysli len vztah, mozno aj karieru, nove zazitky, novych ludi okolo seba...skus sa osmostatnit, popracuj na svojej kariere a potom uvidis, ci je navrat do toho vztahu a svadba ozaj to, o co mas pocit, ze prichadzas.
a myslis, ze spolocne dieta to vsetko zachrani? ze uz ked budes zanho vydata a vsetko, uz budes spokojna? mne sa zda ze ti skor vadi povaha partnera. a tu tazko zmenis.
Veronicka heh... svojim spôsobom obdivujem tvoju nenáročnosť a nízke požiadavky na vzťah. Ja mám (vraj) opačný problém. Byť tebou, videla by som ten vzťah ako veľmi problémový. Vytratila sa láska, už ťa dokonca ani nepriťahuje, sex je nanič, rozdielne názory na budúcnosť, ani sa poriadne nemôžete stretávať, lebo vás delí dialka, fajčí trávu - ty nie, je nezodpovedný, lahkovážny, nevyzretý a tak trochu egocentrický (bez urážky) a nevie, čo chce od života. Toto sú veľmi závažné problémy a pokial netrpíš syndrómom záchrankyne a opatrovateľky, tak neviem, prečo v tom vzťahu ešte zotrvávate.. Takže zváž, či ste ty aj on ochotní sa trochu prispôsobiť tom druhému, či máte v sebe dostatok síl na záchranu vzťahu. Ja tomu veľkú šancu nedávam. Vždy je lepšie rozísť sa skôr, ako neskôr. Ale keď ty potrebuješ nejaký iný dôvod na rozchod, tak kľudne si počkaj ešte pár rôčkov, kým sa nezačnete podvádzať.
podla vas to mam nechat tak a zit pre dnesok stale s partnerom a cas ukaze? alebo co mam robit :(
tiez si nemyslim ze manzelstvo je formalita.len neviem ci je toto spravny partner mne je strasne luto ho nechat ked nemame ziadny problem. s tym sexom...je to obojstranne. nechce sa nam spolu spavat.mna osobne to s nim nebavi, nevzrusuje ma uz tak ako kedysi. dokonca mam problem sa spravit.on to ospravedlnuje tym ze sme unaveny, alebo koli spolubyvajucemu v byte (ze nespavame spolu kedy chceme ale ked su vhodne podmienky)lenze ja s nim nespavam nie koli podmienkam ale pretoze sa mi nechce..on to iste ale to je jeho vyhovorka. aj ja si chcem uzit zivot ja viem ze 24 r. nieje koniec sveta nechcem rodinu hned hned, ale tu riesim to ze neviem ci tento partner je do buducnosti a neviem ako to mam zistit. viac veci mi na nom nevyhovuje ale nemozem ho nechat len tak koli pocitu... :(
a ešte čo sa aj toho sexu týka, že vlastne žiadny nemáte, tak toto nepochopím... Nechceš ty alebo on ??
Tak tebe riadne tiakajú biologické hodiny. A nie tikajú, ale vrieskajú. Až sem to počuť... Ja mám tiež pocit, že mi život uteká pod rukami, ale nie v takom slova zmysle, ako tebe. Ja som nikde nebola, vždy som túžila ísť do zahraničia, pracovať tam, naučiť sa poriadne jazyk, niečo zažiť atď. Vždy sa našiel nejaký dôvod, prečo som nemohla ísť. Momentálne je to môj priatel, ktorého milujem, ale on proste nechce ísť preč a bez neho ísť nechcem, lebo to by bol koniec... Od maturity som 6 rokov v tej istej robote a stále bývam u rodičov. V podstate mám všetko a čo by za to iní dali, ale ja už mám ponorkovú chorobu... A tvojho partnera úplne chápem. Ja mám 25 a tiež si chcem ten život ešte užiť. Decko na krku a už len zodpovednosť, to teda nie ešte takto skoro. Na to je ešte dosť času. Neviem, čo tolko stresuješ. Moja kolegyňa má 35 a je v klude. Tiež ešte bez detí, bez svadby. Ja vidím skôr problém vo vzťahu teba a priatela. Čisto len toto. Nie, že sa neviete rozhýbať, ale že ti proste nevyhovuje na 100%, ako si sama napísala a nevieš, či s ním zostať alebo nie. Vyrieš si najprv tento problém a potom sa pohni ďalej. Asi najlepšie už bez neho...
Ešte by som sa na tvojom mieste zamyslel nad vaším sexuálnym životom, ktorý ako si napísala je na bode mrazu.. Skús nejako pohnúť aj s týmto. Intimita vo vzťahu robí veľmi veľa. Teda ak to viazne z jeho strany..
