zdravim vsetkych. neviem asi mam osobnu krizu. mam 24 rokov a asi 3 mesiace stale rozmyslam nad rovnakymi vecami. som vo vztahu skoro 5 rokov s rovnako starym partnerom. vsetko je v poriadku az na obcasne mensie hadky ktore sa hned vyriesia. sexualny zivot na bode mrazu. o to nejde. poslednu dobu som v smutku z toho ze asi nemam to co som od zivota ocakavala. do teraz mi partner vyhovoval ale neviem prco asi prestava byt ,,tym pravym" stale seba presvedciam ze sa nic nedeje a stale ho milujem. som presvedcena ze ho stale mam rada ale prestava ma bavit jeho pristup k zivotu a mam take chvilky kedy vidim ako zmysla o zivote inak ako ja. ja by som sa rada uz posunula vo vztahu dalej zasnuby svadba deti. uz sa na svadbu citim a rada by som od neho videla prejav toho ze som pre neho spravna aby ma poziadal o ruku. no ked si uvedomim ze by som sa chcela zasnubit tak si sama kladiem otazku ci vazne chcem tohto partnera alebo to je len moj rozmar. pretoze moj partner mi nevyhovuje na 100% ale myslim si ze niaky partner nebude splnat vsetky kriteria idealneho partnera. on moje nazory na toto pozna ale hovori ze je mlady chce si uzivat a svadbu tak v 30. lenze chlapom sa to inak povie chlap aj ked sa ozeni v 50 tak je to ok ale zena je potom stara. ja mam hrozne zly pocit ze v 24 rokoch mi vsetko unika ze ostatne baby v mojom veku uz su zasnubene maju svoj zivot a plany s partnerom. ja viem ze ma moj partner miluje ako najviac vie, ale akoby jemu vyhovoval zivot chalana a nie muza.treba este povedat ze ja uz koncim vysku a on pracuje. nevidim od neho niaky zodpovedny pristup k zivotu stale len akoby preziva zivot chlapca a akoby nechcel prijat rolu muza. priklad: chodi do roboty zaraba ale vsetko mina na seba a na mna ale ked mame ist na dovolenku tak povie ze nemame peniaze (ja by som si financovala svoju polovicu sama) za 5 rokov sme nikde neboli. alebo druhy priklad ja si 4 roky setrim do zivota nejake tajne peniaze na horsie casy resp na zivot bez rodicov, on si setri na vysoku skolu ktoru sa ide pokusat 3x. mam z neho pocit ze sa o neho nemozem opret po tejto stranke lebo nechcem dopadnut ako zenska ktora si vsetko zabezpeci sama a chlap sa len zvezie. vidim ze on akoby nemysli na buducnost ze zije pre dnesok. ja sa strasne bojim ze ked som s mojim partnerom uz teraz 5 rokov a budem s nim nadalej a dufat ze sa rozhybe k svadbe tak zostarnem, alebo horsi pripad ze budem cakat na jeho rozhybanie napr este dva tri roky a miesto svadby pride rozchod tak uz budem nacisto stara a nikoho si nenajdem.to iste dieta. 30 rocne prvorodicky su uz rizikove a nieje to ono. najlepsi cas pre dieta je do 25 rokov. neviem proste ci s nim stracam cas alebo to vsetko ma nejaku cenu. ja ho ale vazne milujem a nechcem ho opustit len tak ale strasne sa bojim ze tie roky ktore som s nim prezila a mozno aj prezijem budu zbytocne a ja stratim najlepsie roky zivota. tento partner bol moj prvy partner. pri tychto myslienkach ma prepadaju depresie ako mozem takto doslova hnusne zmyslat o cloveku ktoreho milujem :( dakujem za odpovede.
Mam 24 a pocit ze vsetko v zivote mi unika
...mam kamaratku, ktora bola od svojich 16tich vo vztahu s chlapcom starsim o 3 roky, vydrzali spolu 9 rokov. S tym, ze on deti nie, svadba nie, resp. stale to "zatial" nie....az bum, isli od seba, dost rychlo si nasiel novu priatelku, do pol roka ta otehotnela, do roka bola svadba...kratko na to dalsie dietatko...
takze chcel ci nechcel? resp. s kym chcel a s kym nechcel...
muzi su zvlastne stvorenia:-)
Inac reci, ze manzelstvo je len formalita pramenia od takych co manzelstvo a povinnosti v nom neberu vazne.
Ked sa dvaja rozhodnu zit a pomahat si vzajomne a delit sa vzajomne o vsetko, tak ten papier tam je naozaj len formalny a podpisat ho nie je vec na odpor, ale len oficialne uradne prehlasenie toho, co uz sa vhodni partneri aj tak jeden druhemu zaviazali.
Dnes 24 rocnas zena nie je stara, akurat prichadza ku schopnosti zodpovedne sa podielat na rodine. Skor su to len hormonalne vylevy, kam patri aj vacsina lasok, ale skutocne zreli ludia do manzelstva hladaju partnerta s priblizne roznakymi nazorami a definitivne s rovnakymi cielami, za ktore su ochotni hodne obetovat. Tj nie len zit pre pritomnost ale zit jeden pre druheho a neskor pre rodinu.
Podla popisu ten tvoj taky nie je a mozno ani nikdy nebude.
mysim si ze my mavme ,,pauzy" casto pretoze mame vztah na dialku cize seba samych si velmi vazime ked sme konecne spolu. ja ho fakt lubim ale tiez som sa pristihla pri tom ci to nemyslim len zo zvyku. ale stale mam v srdci jeho aj ked to uz neni v takej intenzite ako na zaciatku. ja neviem skor tu riesim to ze mam 24 rokov a citim sa na vsetko uz stara ked vidim ako sa kazdy v mojom veku zasnubuje ako chodia po svadbach kamaratom, ako planuju vlastne svadby tak sa citim uplne na nic. ja o rok koncim skolu a chcem trochu vybudovat karieru kym pojdem na matersku ale aj tak sa citim cudne
keď si nevieš predstaviť mať s ním rodinu, + ešte kvantum ďalších vecí, čo píšeš, tak mi to nejako nesedí s tým vyjadrením, že ho miluješ. Akoby si to vravela už len tak zo zvyku... a pre dobré svedomie. Neviem,,, mne to nepríde ako moc prespektívny vzťah. Možno by nebolo od veci, navrhúť pauzu vo vzťahu. Ktorá bude možno už naveky. Možno ťa povzbudí, keď ti poviem, že aj ja mám 24, žiadny chlap na obzore a dneska mi jedna čarodejnica povedala, že budem bohatá, ale zostanem slobodná :D Haha ja som sa jej nič nepýtala!
neviem proste nechcem ho nechat len preto ze neviem co vlastne od zivota chcem a neviem identifikovat ci s nim chcem zit v buducnosti alebo nie. ja na rozchod musim mat vazny problem. nechcem sa vzdavat partnerstva hned pri prvom naznaku problemu
my sme sa o tomto par krat uz spolocne bavili. dokonca sa raz stalo ze som mala vybuch a povedala som mu nahrubo vsetko co citim. on sa chce tiez zenit ale az v 30. pre neho je to strasne skoro a pre neho svadba je len papier neni do zivota potrebna. vie ze svadba je u mna dolezita a ja ju chcem v zivote raz mat. hovori ze so mnou pocita do buducnosti. takze to viem ze ma nema len pre tuto chvilku. jeho rodicia sa zobrali ked mali 20 a hned od zaciatku si nerozumeli ale koli dietatu boli spolu v jednom byte kym nebol priatel plnolety. proste on cely zivot videl ako si dvaja ludia nerozumeju mozno preto ma taky nazor. ja som zas vyrastala v rodine kde to funguje obcas s problemom mensim- ale funguje. on tvrdi ze si chce uzivat zivot a nerozmysla v 23 rokoch o buducnosti ako takej. hovori ze ma miluje a chce byt so mnou aj v buducnosti ale o svadbe sa nerad rozprava. ja proste neviem sama co chcem na jednej strane ho milujem ale na druhej akoby som cakala kedy pride niekto iny (aj ked nedokazem podviest) le mozno by to chclo zmenu. lebo na jednej strane ho lubim a chcem ho do zivota ale na druhej si s nim neviem predstavit mat rodinu.
veronicka je ťažké ti poradiť. Lebo píšeš privela o tom, čo chceš ty a pramálo o tom, čo chce on. Ste spolu síce už 5 rokov, ale očividne obaja žijete vo svojich vlastných svetoch s niekým, koho sotva poznáte. Možno je na čase dať si dolu klapky z očí a začať SPOLOČNE rozmýšlať nad riešením vášho problému.
Presne pre toto sa rozisla moja kamaratka so svojim priatelom. On spinkal na vavrinoch, ziadny vyhlad do buducnosti, iba prezival od vyplaty k vyplate z brigad, koniec koncov sa mu ani pracovat nechcelo...Priznam sa, ze ja som ju v tom rozchode podporovala,aj ked, samozrejme, rozhodnutie bolo na nej. Nasla si ineho, je to obrat o 180 stupnov, chalan vie, co chce, ide si za tym.
Plne ti rozumiem, aj tomu, ze prvy vztah,ktory vlastne nie je az tak zly sa velmi tazko ukoncuje. Ale osobne si myslim, ze nema vyznam cakat do 30 na svadbu a deti s tymto konkretnym muzom. Mozno, ze sa skutocne budes vydavat a mat dieta az po 30, ale robit to uz po 11 rocnom vztahu...neviem, osobne mi to pride uz trocha "prezrete". Sprava sa ako chlapec, v tom mas svatu pravdu. Cakat, ci sa vobec zmeni?Necakat?Skutocne by to chcelo uprimny rozhovor, nejde ani tak o tu svadbu, skor o to, ci vobec niekedy planuje byt manzel a otec, spravat sa zodpovedne, neminat na hluposti. Lebo spravat sa ako pubertiak v 24 uz podla mna nie je uplne okej.
tiez mam pocit ze sme kazdy inde. len neviem co s tym mam robit. nechcem ho nechat len pre to ze ja mam potrebu sa zasnubit. ale zas nechce sa mi cakat kedy na to bude pripraveny on a ja uz budem v koncoch. neviem aj s tym sexom. vsetko bolo ok no teraz ho mame tak raz za tyzden raz za dva tyzdne. je to jatastrofa. mna dokonca ani uz nepritahuje ako chlap ze po nom tuzim a som cela bez seba ked ho vidim. pripisujem to tomu ze sme spolu uz 5 rokov a je to mozno uz stereotyp (viem co mam doma) ale strasne ma to mrzi lebo viem ze su pary kde to funguje aj po rokoch. na druhej strane sa nemozem stazovat na nic len na to ze obcas si da travu. to ja nekaceptujem ale drzim lebo ho lubim. neviem proste neda mi to opustit ho....zvlast ked nenastal nejky vzny problem
