Sviňa bulímia

Príspevok v téme: Sviňa bulímia
ava6

Ahojte,

som bulimička a trpím na túto chorobu už veľa rokov, chcem už konečne začať bojovať. Myslíte, že to zvládnem aj sama alebo musím vyhľadať odborníka? Píšte baby, ktoré ňou trpíte a chcete sa liečiť alebo ste sa už vyliečili. Pomôžte mne aj ostatným, ktoré sa stále trápia. Veď život nie je len o jedle :-(

Ava

noBuli

ava6 super 9 dni je skvele len tak dalej,aj ja som si to takto pocitala a bolo uzasne ked som si vecer odfajkla ze dalsi den dalsi boj mam za sebou,lebo je to fakt boj,kazdy si len povie kto tym netrpel ze vsak sa len najes a nevyvracias ale je to fakt tazke.mne zvyklo byt strasne zle,ani nie tak od zaludka ako tie myslienky,po jedeni som sa snazila spalit kalorie neskutocne som behala upratovala a robila v jednom kuse nieco aby som nemyslela na to jedlo.a islo to.skus si naplanovat aj cinnosti na den,co mas v plane.nejaky rezim.to velmi pomaha.napisem ti denny rezim ako to slo v nemocnici:7 rozcvicka potom ranna hygiena a tak,8 ranajky,troska relax pustali nam hudbu a tak aby sme nemysleli na jedlo.9 sme mavali psychoterapiu,ale ja si doma robi psychoterapiu tak ze upratujem,alebo si pisem svoje myslienky do dennika.10 desiata nieco na co mas chut kludne si daj.potom bola ergoterapia co bolo ze sme nieco tvorili skus nieco co ta bavi,alebo kedysi bavilo zalov v pamati ked si bola pred bulimiou.obed o 12.a do druhej pokoj na lozku,ja som uz potom zvykla spat,pokus sa vypnut mozog.uplne.alebo si pusti film.o druhej dezert jablko alebo my sme mali vkuse horalku.potom sme mali vychadzky chod sa prejst na vzduch a tak.stretni sa s kamaratmi mozno je ich malo,ja som ich vela stratila lebo ma nechapali.alebo s blizkou rodinou,chod na navstevu a tak.prides na ine myslienky,o 4 olovrant,potom sme zvykli pisat denniky,kecat.o siestej vecera,oddych potom vecerne cvicenie,plavanie.a o osmej posledna vecera ak si hladna tak sa kludne este najedz.potom o desiatej vecierka.ako takto som tam fungovala pol roka a nabehla som na nejaky rezim.neviem ci chodis do prace ci do skoly ale da sa to nejako dat dokopy urcite.drzim paste.

andie100

Ahojte! Som tiež bulimička, vrátilo sa mi to po desiatich rokoch. Každé ráno si poviem, že dnes to neurobím, že dnes večer budem čítať knihu, alebo pôjdem skoro spať. Ale nedarí sa mi... . Poobede už cítim, ako to na mňa ide, cítim, že vracaniu sa zase nevyhnem. Je to úžasný pocit, zahryznúť sa do niečoho zakázaného a môcť toho zjesť, koľko chcem. Aké by to bolo fajn, keby som sa vedela ovládať a nezakončila to tou hrôzou na záchode. Ale nejde mi to. Nenávidím sa. Pohľad na svoju tvár v zrkadle tesne po tom je pohľad do pekla. Dnes to neurobím! Ale je len ráno... .

ava6

klimta ahoj :-)

Myslím, že si každá musí nájsť svôj spôsob ako z toho von, ak sa toto osvedčilo u teba, je to super a prajem ti, aby ti to vyšlo :-)

Ako si na tom teraz? Darí sa ti? Ako dlho trpíš alebo si trpela touto chorobou?

Aj ja ti držím palčeky a bojujem s tebou!

Ava

ava6

ahoj nobuli,

no ja som sa do toho konečne pustila a začala som už bojovať, bez výhovoriek! a zatiaľ sa držím, dnes je to 9ty deň bez zvracania a prežierania a musím povedať, že aj keď je to strašne ťažké, je to skvelý oslobodzujúci pocit :-) Stanovila som si nejaký jedálniček, jem raňajky, obed, večeru, medzitým nej. ovocie a aj čokoládovú tyčinku si dám a čuduj sa svete ono to IDE! Len ma trápia tie stavy po najedení, kedy sa cítim ako balón a myslím, že mi to jedlo tam v žalúdku hnije, a že mi už nikdy nebudú črevá pracovať atď. Bolo to aj u teba tak?

Ava

noBuli

ahoj TinaM,nie nie som z bratislavy.mne osobne najviac pomohli dvaja psychologovia konkretne vo Fakultnej na oddeleni poruch prijmu potravy.napis mail,ozvem sa a nieco viac napisem,nechcem tu verejne.

klimta

presne ako si povedala..zivot nie je len o jedle
ja sa z toho snazim dostat sama..neskusam to prvykrat metody typu : je to naposledy,tymto druhom potravin sa budem vyhybat,na oslavach nebudem jest,sladke uz nikdy nevlozim do ust atd ma vzdy sklamali..hadaj ako to dopadlo

myslim ze najucinnejsie je po zachvate sebazaprenie-nevyzvracat sa(tu som si uvedomila ze naozaj potrebujem pomoc dostala som hisak..len z toho,ze som jedlo udrzala v zaludku a predstava ako budem zajtra vyzerat ma doslova vydesila) uvidis..najblizsie si dobre rozmyslis ci sa prejes alebo nie :)

uz ma nebavi "zbierat" sa zo zachoda s trasucimi sa rukami a drakulovskymi ocami olemovanymi kruhmi ..preco to robime?

na otazku ci mas vyhladat pomoc alebo nie neviem..zalezi na tom ci sa bul.naozaj chces..vacsina zien pise ze po hospitalizacii sa drzali ale casom do toho zase spadli..preto som sa rozhodla "pomoct si sama" nie som si ista ci je to spravne rozhodnutie..uvidime

BUD SILNA! VERIM ZE TO ZVLADNES- BUDEM TI DRZAT VSETKY PALCE !!! ;)

TinaM

Ahoj noBuli, mam na teba otazku: nie si nahodou z Bratislavy? Pytam sa preto, lebo moja najlepsia priatelka tiez trpi PPP (kombinacia anorexie a bulumie), a ako si sama spominala, dobry psycholog je na nezaplatenie. My sme s BA, tak ak nahodou aj ty, velmi by mi pomohlo, ak by si mi mohla dat na tu psychologicku nejaky kontakt. Prepac, ak je to nestandardna poziadavka, ale skusam, co sa da...

noBuli

ahoj:)ja som trpela bulimiou dlhe roky,az to prerastlo do anorexie,s 38 kilami ma hospitalizovali na oddeleni poruch prijmu potravy kde som bola pol roka.myslim si ze bez nich by som tu uz nebola.ale poradim ti ze zakladom je chciet vyjst z toho von,pevne byt odhodlana a najst spraveho psychologa.to je clovek na nezaplatenie.po lieceni som pribrala ale v domacom prostredi v strese sa bulimia vratila,opat som vracala,ale vaha mi ostavala takze nikto o tom nevedel len moja psychologicka,s ktorou som denno denne bola v kontakte pomahala mi,az kym som sa z toho nedostala,teraz som uz skoro dva roky uplne von z bulimie,mam 62kil,boky prsia ako zena ale som stastna,jem cokolvek,chodim na tanec,do prace zivot sa netoci okolo jedla.ak chces mozeme si pisat ako z toho von,rada ti pomozem.