Zdravim. Ide o to ze som ako keby v slepej ulicke. Zivot ma tak nejak nenaplna, stale hladam nieco co by to mohlo zmenit, nevzdavam sa, ale v podstate to nejak nenachadzam. Venoval som sa 2 roky hudbe, skladaniu, hraniu na rozne hudobne nastroje. Zdalo sa mi to ako moj osud, nejake predurcenie, proste velmi mi pomohlo ked som si zahral na klaviri alebo na gitare. Teraz ma aj toto opustilo, nejak ma uz ani to nenaplna.
Co sa tyka skoly, chodim na gymnazium, teraz idem do 3. rocnika. Mam pocit ako keby mi ta skola nemala co dat. Kamarat to vyriesil tak ze prestupil, no uvidime ze ci nespravil este vacsiu chybu. Ja som nad prestupom rozmyslal, no bojim sa ze neviem si najst take zameranie aby som si takto mohol vybrat skolu. Ja neviem co chcem robit.
Celkovo je to uz dospelo do toho stadia, ze som uvazoval nad moznostou samovrazdy, no nakoniec som sa premohol a dal sa do kopy.
Neviem, ale mam sto chuti opustit svoj dom, kupit si letenku a skusit nieco nove, skusit sa niekde uchytit, skusat rozne remesla, spoznavat novych ludi, nove krajiny. Ide ale o to ze do maturity mam prakticky este 2 roky a bojim sa ze to nezvladnem psychicky. Keby som ale teraz niekam siel, nemam maturitu a bez nej sa nemam moznost prakticky nikde zamestnat na uzemi SR, nie to este vo svete. To je presne ta slepa ulicka o ktorej som hovoril na zaciatku.
Chcel by som vediet vas uprimny nazor na moju situaciu. Naozaj rozmyslam ze sa jedneho dna proste zoberiem a odidem, nech sa deje co sa deje. Strach z novych veci nemam, a mozno ak by som mal vazne problemy tak by som mal aj pre co zit.
