Ako prekonat sklamanie?

prepáč, písala som to veľmi rýchlo a mám tam gramatické chyby :D

Je pravdou, že ak chceš vzťah, musíš poriešiť najprv sám seba, mne práve stroskotal vzťah na tom, že som v sebe mala nedoriešené veci z minulosti, nevedela som vyjadrovať pocity; takisto nemala som takých echt priateĺov, pri ktorých by som sa mohla vyrozprávať, mala som v sebe nedôveru a nemala som sa rada, ale práve mať rád sám seba, odpustiť si všetko zlé, odpustiť iným a životu (ani ja som nemala najlepšie detstvo hoci oboch rodičov mám, tebou opisované pocity mi nie sú neznáme), práve tieto veci ťa sformovali do podoby v akej si dnes, a to nielen v zlom zmysle slova, ale aj dobrom, naučil si sa prtĺkať sám životom, a to je dobre, máš prácu, bolo by fajn tých kamarátov pustiť bližšie k sebe (trpela som sociálnou fóbíou, viem akéto je keď nemáš nikoho fakt blízkeho), mne to trvalo dosť dlho a mám ich len pár, ale hneď je mi lepšie, cítim akoby sa všetky problémy zmenšovali tým, že ich vypustím z úst do vzduchu rozprávaním, tvoj problém je že to všetko analyzuješ, špáraš sa v tom, ale taká som bola aj ja, je faktom, že minulosť je taká aká bola, už ju nezmeníš, ale máš tú silu sa od nej odpútať, jediné čo ti bráni v šťastí je pripútanosť k starým myšlienkam, minulosti, jediné čo môžeš urobiť je brať to ako súčast svojej histórie, ale nič viac, to už jednoducho nezmeníš, tvoja pripútanosť k strachu je tvoj zlozvyk, ktorý sa musíš jednoducho odnaučiť a odprogramovať- lebo som čítala, že väčšina obáv ktorými človek trpí sa nikdy nestane a žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa uvarí. Na záver len dodám: kto sa bojí, nech nejde do lesa, netreba sa báť neúspechu v láske, lebo aj to ťa posilní a naučí, zistíš, že niektoré veci vo vzťahu ti nesedia, ale to je dobré, aj tým sa učíš. Nie všetky ženy sú svine, určite sa nájde tvoja spriaznená duša (tomu verím), hovoríš, že nechceš stagnovať, ale práve sám v sebe si si vystaval bariéru, ktorá ti bráni v raste. Minulosť je preč, si tu a teraz, zbúraj tú imaginárnu stenu, neboj sa ukázať svoje slabosti aj iným, lebo aj oni sú len ľudia, ktorí majú tiež svoje príbehy viac či menej šťastné, v prvom radi začni objavovať sám seba, ak máš problém s psychiatrami a psychológmi, tak by som hľadala medzi kamarátmi, zistila by som si, ktorému z nich sa môžeš vyrozprávať, tak ako si to spravil s nami, hneď bude lepšie. Predovšetkým sa zbaviť strachu, ty sa v podstate pretvaruješ, nie si sám sebou a to ťa ubíja, s tým som mala problém aj ja. U mňa to bol beh na dlhé trate a ešte stále utekám, ale poradím ti, nájdi si čas sám pre seba, pre svoje myšlienky, snaž sa ich pochopiť, prečo vznikajú, ale potom ich nechaj odísť, skús sa naučiť meditácií, čítaj knižky na rozvoj osobnosti, rob veci z ktorých máš radosť a pri ktorých si sám sebou (čím viac to budeš robiť, tým prirodzenejšie ti to príde robiť aj v inyých situáciach), nemaj strach, že by to tvoj proťajšok (tá žena) nepochopil, veď aj ona je človek a isto ocení, že má u teba dôveru a že jej povieš o toto o sebe, taže moja rada: nedus emócie, ži tu a teraz, zabudni čo bolo a iď tej žene zavolať alebo pozvať, veď už máš vek, si veľký chlap a takí sa neboja! :)

Ahoj, Peter.. nahodou som natrafila na tvoj pribeh a kedze som v poslednych dnoch riesila velmi podobne pocity ako si opisal, mam pocit, ze ti rozumiem..Pisem,mam pocit, lebo uplne a 100% si nerozumie ani clovek sam.. Preto aj pisem. Pretoze svoje pocity tiez nezdielam so svojim okoli, dokonca ani s rodinou.. teda nezdielala som.. dala som totiz trom ludom sancu ma spoznat.. jeden ma sice sklamal.. ale pomer 2:1 je super.. Nevyhodou toho, ze ta ludia nepoznaju, lebo im to nedovolujes, je to, ze nakoniec zostanes sam a nepochopeny.. to nechce nikto..aj ked si mozno hovoris "mne to nevadi" podobne ako ja.. no v kutiku duse to tak nie je... Mne pomahaju dve veci.. to ze sa snazim pomahat druhym (1) a to ze mam blizky vztah k Bohu (2).. To prve mi pomaha vnimat vlastnu hodnotu a ze ostatni vnimaju nielen to, ze existujem ale im moje skutky robia aj radost.. a mne radost z davania.. ano, radost.. a to druhe, to ze mi niekto rozumie.. uplne a na 100%. Ak by si chcel vediet viac, pokojne ma oslov.. rada ti o tom napisem viac...

Ja som mal s mojou ex tak zly vztah, ze sa to neda ani opisat, proste ked nic nie je ok. Na zenu po takej skusenosti ani nepomyslim a to potrva este dost dlho.

Ahoj Peter. Je mi lúto, že si mal ťažký život a tvoj terajší postoj a strach úplne chápem. Nesmieš si ale nahovárať, že neexistuje žena alebo človek, ktorý by toto nepochopil. Z tvojho príspevku som to pochopila tak, že si teraz na tom dobre a si v lepšej situácii, preto by ludia z tvojho okolia možno nepochopili to, v akej situácii si bol kedysi. Nesmieš zanevrieť na ludí. Ak sa budeš stále len báť a nedávať ľuďom šancu, tak nebudeš v živote šťastný. Aspoň ja si šťastie predstavujem ako život po boku milovanej soboty. Život je sviňa a ludia su hnusní a mám pocit, že sú čím ďalej horší, ale dobrí a empatickí ludia ešte nevymreli, inak by som tu nebola ani ja :) Odpútaj sa od minulosti a skús dať ľuďom šancu spoznať ťa, pochopiť a milovať. Hlavu hore. Držím palce

ja som zažila v detstve to isté, dlho som sa s tým nevedela zmieriť. Našla som si partnera, založili sme rodinu, postavili dom ... a teraz žijem pre svoju rodinu, pre svoje dieťa, a chcem aby nezažilo to čo ja, snažím sa byť maximálne realistický a úprimný človek. a vždy si horovím, nech sa stane čo sa stane, ja vždy ostanem nohami pevne na zemi a vytvorím pre svoje dieťa a pre svoju rodinu "pohodu a bezpečie". Len si treba veriť a nie deptať sa. Držím palce a nenechaj si ujsť šance kvôli myšlienkam z minulosti

Peter,myslim si,ze problem alebo pointa tvojho pribehu je,ze si stale v minulosti. Ak mozes tak sa vrat spomienkami na vek,ktory si mal,ked ti navzdy odisiel tvoj rodic a precit to....citis? Co sa deje prave s tebou,ked na to intenzivne myslis? Vidis maleho Petka,ako place? Vidis ho?? ok...objim ho a povedz mu nieco...utis ho pekne...taak...teraz sa vrat v spomienkach,ked sa ti v skole posmievali...si tam??? Co vidis....co citis??? Si nasraty??? Nenavidis tych malych hajzlikov??? Super! Povedz im nieco! Bran sa! Vyplac to....taaak a teraz...sa vrat do veku,ked si mal ten vztah,ktory sa nevydaril....si tam??? Budem pokracovat s terapiou,ak zareagujes...

Ako vidím, tak nikto nereaguje, asi ťažká téma pre každého. Určite je ale isté, že každý človek si nesie do dospelosti krivdy z detstva, či to chceme, alebo nie.Odráža sa to aj v našom správaní a postoju k ľudom a životu. Myslím si, že si konal prirodzene, človek po útrapách sa obrní akoby pancierom a navonok pôsobí inak ako v skutočnosti vo vnútri je. A myslím si, že človek hrá divadlo celý svoj život. Všetci sa tu hráme navonok na niečo iné než sme, hráme sa na to, akí chceme, aby sme boli..
Priestor pre teba je stále a otvorený. Horšie na tom je, že si prestal veriť ľudom, čo sa nečudujem a teda v podvedomí sa bojíš niekomu sa otvárať, povedať čo bolo a ako bolo, prečo to tak bolo ...Vzťahy sú zložité pre každého, rozchody bolestné. Skúsiť treba, treba sa posúvať dalej, nemôžeš stagnovať a zostávať sám so sebou, už nech to dopadne akokoľvek, za pokus to stojí. Každý človek potrebuje mať pocit, že ho niekto má rád a potrebuje ho. Možno budeš mať to šťastie a možno nie, o tom je život.
Veľa šťastia, držím prsty, hlavu hore...