mam problem s kt.mi ostali asi len oci pre plac...neviem aky cas mam pouzit ci chodila alebo este chodim s kolegom..mali sme take mini vyrocie pol roka, boli na veceri dal mi kvety, vsetko ok, len som si potrebovala jednu vec ujasnit, pretoze som uz dlhsie mala pocit ze je nejaky divny, poznam tie jeho hlbave pohlady do dialky viem ze nad niecim premysla a ja trapna som si vzdy myslela ze ano uz mi ide povedat tie slova, ze ma lubi a pod...nie neprislo to...povedala som mu ze mam pocit ze si je mnou isty a ze asi mame kazdy ine ocakavania...na co mi povedal ze on nie je zalubeny, ale ze mu je so mnou dobre a ze chce aj so mnou byt, ale ze ked ja sa rozhodnem ze s nim nechcem byt ze teda asi to pochopi...na co som mu povedala ze aspon to vysvetlilo jeho chovania,v niektorych veciach...vobec nechapem co mam robit a co sa deje, pretoze ma zoznamil s jeho rodicmi, bol so mnou na svadbach mojich kamosiek,nevie co robit? viem ze hoci ma uz dost rokov 32 je toto pre neho prvy vztah, ale stale si dookola kladiem otazku ako vlastne si to predstavuje, co presne znamena chcem byt s tebou ale nelubim ta...
Kolega ma rad/nema rad?
chce len sex to je jasne jak facka, tak sa nedaj chytit..alebo ako chces..
citlivka je mi ľúto, že pri niektorých radách trpíš, ale sú pravdivé. Podľa toho ako opisuješ postoj svojho priateľa je jasné, že Ťa neľúbi. Zvláštne je aj to, že Ty si ho vlastne nenazvala priateľom, milencom, alebo ani kamaratom, ale kolegom. Či to bolo myslené ironicky? Nestrácaj čas s mužom, ktorý o to nestojí, jemu je len s Tebou dobre, lebo nemá momentálne po ruke nič lepšie. Tým nechcem povedať že si nejaká spodina, si určite pekná a milá kočka, ale je zrejmé, že pán je priveľmi pohodlný na to, aby sa poriadne zamiloval. Čiže typický starý mládenec.
hm tieto rady bolia, to je jasne...nikdy chlapov nepochopim a ved aj na co? a tie jeho ciny skvostne, ze ma zoznamil s rodicmi a pak vzal na celu rodinnu oslavu, to co si tym chcel dokazat? ze ano pozrite aku mam peknu frajerku...debil
presne tak, si len docasna stanica, kym nestretne taku, ktoru bude aj lubit. mne by to teda rozhodne nestacilo
Zrejme mu vyhovuje terajsia situacia, teda neviaze sa a vyhovuje mu tvoja spolocnost. Ma s kym ist von, na akcie atd. Ak ti priamo povedal, ze ta nelubi, tak je to teraz na tebe. Ci ti vyhovuje terajsi stav alebo hladas nieco uplne ine a vztah ukoncis. Neviem, ci by vobec rozhovor s nim pomohol, ta veta, ze "pochopim, ak sa so mnou rozides" dost jasne naznacuje, ze o teba ani nema zaujem bojovat...
je s tebou, no de facto nechce byt s tebou...
je to len otazka casu, kedy ti to povie otvorene..
lebo takym stylom, ze "ked nechces byt so mnou, pochopim to", ti chce povedat len jednu vec..rozid sa so mnou, ja neviem, ako to spravit..
myslim si, ze z tohto realny vztah nebude ale to je len moj nazor, ktory moze a nemusi byt spravny
nemyslim ze by v tom nieco/niekto iny bol, z toho co viem z jeho historie mal nejaky kratsi vztah ale on mi hovoril ze to nebral tak, ukoncil to po 3 mesiacoch pretoze nebol zalubeny...ano chapem ze si zil dlho sam pre seba a je tazkesa menit hovori mi to, ved cez tyzden sme sa vzdy videli 1 max 2x a cez vikend sme boli vacsinou spolu....viem ze nie je typ ktory sa zalubi hned ze mu to trva, z toho pol roka co sme boli/sme spolu tak sme sa raz rozisli a on po mesiaci za mnou dosiel ze si uvedomil ze mu je so mnou dobre a ze chce byt so mnou...
citlivka, podľa mňa by si mala zaradiť spiatočku a do tohto vzťahu už neinvestovať toľko energie. Proste ťa neľúbi a asi ani nebude. Je mu s tebou dobre, ale to je všetko. Ak ti to stačí, tak si užívaj a vychutnávaj chvíle s ním. Ak nie, radšej s tým sekni a rozíď sa.
Nehľadaj za tým niečo iné, že by si niečo robila zle.. on si možno aj myslel, že to príde a zaľúbi sa, ale neprišlo to. Určite je toho dosť, čo sa mu na tebe páči, ale lásku to v ňom neprebudilo. Žiaľ.
Nepremýšľaj nad tým, ako si to asi predstavuje ON, čo tým myslí, že chce byť s tebou ale neľúbi ťa, TY ROZMÝŠĽAJ či chceš byť s chlapom, ktorý je s tebou z ľútosti (nechce ti ublížiť a rozísť sa, lebo až taká zlá nie si) alebo zo sebectva (neni to ono, ale lepšie ako nič). Buď rada, že je aspoň úprimný.
Prvy vztah v 32 rokoch ... hm, to bud rada, ze citi voci tebe vztah, podla mna citi voci Tebe aj lasku, len to neciti tak intenzivne ako by si predstavoval. Dolezite je, ze je mu s Tebou dobre a Tebe s nim. Ale na druhej strane, ak stretne nejaku, do ktorej sa poriadne intenzivne zabuchne, pojde za nou. S tym musis pocitat v tomto vasom "priatelstve".
citlivka - doporucujem netlacit na pilu.
U muzov je rozhodnutie "ist do seriozneho vztahu" ovela tazsie, ako pre zenu. Muz totiz pocituje stratu slobody ovela intenzivnejsie ako zena a tuto stratu chape ako velmi velke a zasadne obmedzenie jeho doterajsieho bezproblemoveho (rozumej slobodneho) sposobu zivota, ked si mohol vsetko robit podla seba ako chcel, mohol ist (napr. na pivo alebo na sportove podujatie) kedykolvek a bez toho, aby sa musel niekomu spovedat, robit kompromisy alebo nebodaj pytat povolenie, riesit nejake pripadne problemy ci ustupky vo vztahu kvoli konickom a pod.
Zvlast clovek, ktory bol dlho sam a je starsi, ako sama pises. 32 je pomerne dost a za tie roky, ak navyse nemal stalu partnerku, je zrejme zvyknuty na pohodlny samostatny "staromladenecky" zivot. zmenit dlhodobo zauzivane veci ako kazdodenny rytmus, milion roznych malickostia zacat sa prisposobovat niekomu je velka zmena. taky muz dost zvazuje medzi vyhodami noveho vztahu a tym, o co vsetko pride.
To, k comu by medzi vami malo dojst, je dost detailna (ale nenasilna) diskusia a zistovanie ohladom toho, ako kto travi svoj cas, na co je zvyknuty a na co nie, co mu vadi a co nie, kde ma hranice, a ci to vsetko dokazete zosuladit bez toho, aby ste jeden druhemu nejako vyraznejsie naburavali dlhorocne zvyky alebo pocit pohody a komfortu.
Pojem "domov" je totiz o tom, ze sa citim prijemne, pohodlne, bezpecne a jednoducho skvele. Za tych cca 10 rokov, odkedy zrejme zije podla seba (je irelevantne, ci sam, alebo este stale u rodicov) si tvoj kolega tento pojem domova uz davno vybudoval a za tie roky vysperkoval, vychytal drobne muchy a nedostatky. a teraz to bude musiet vsetko zburat a zacat stavat nanovo. Divis sa mu, ze sa mu do toho nechce?
Navzajom by ste si skor ci neskor nechtiac liezli na nervy s odlisnostami, ktore by vyplyvali jednak z vasich dlhorocnych odlisnych zvykov, jednak napr. z vychovy alebo z vasej podstaty povahy ci ineho telesneho biorytmu.
Takych veci je fakt vela, len ilustracne spomeniem napr. pocitovanie teploty a to, ako kazdy z vas vyzaduje teplotny komfort v domacnosti. Toto je dokonca vec, ktoru nikto z nas neovplyvni a nemoze za to. Niekto by stale vetral a vsetko nad 20 stupnov je uz privela lebo sa hned poti, iny sa zase klepe od zimy, akonahle teplota klesne pod 25 a zapina radiatory, ohrievace... Bol by dost problem to zosuladit tak, aby domacnost v tomto ohlade vyhovovala obom.
Rada "tak sa oblec, ked ti je zima" alebo naopak "sa vyzlec, ak ti je horuco" problem neriesi, chodit po vlastnom byte permanentne naobliekany prip. polonahy nevytvara zdanie komfortu ani omylom.
Potom napr. zvukove vnimanie, niekto si rad zapne radio okamzite nez vstane, prip. mu musi "cosi" hucat za usami cely den, inak by nevydrzal, iny taketo zbytocne zvukove kulisy neznasa a vsetko vypina. Niekto ma rad psy a nema problem ich mat doma aj tri, iny je na psy alergicky, prip. by taky zverinec doma nevystal. Niekto je zvyknuty na urcite sposoby pri stolovani, hygiene v kupelni, na wc, frekvencia sprchovania, sposob varenia ci upratovania, travenia casu s priatelmi, rodinou, nabozensky svetonazor a z toho vyplyvajuce urcite pravidla alebo obmedzenia, pricom druhy z partnerov to ma uplne inak a tak mozem pokracovat donekonecna.
Tym chcem povedat, ze v 32-och rokoch ma dlhodobo slobodny clovek (ci uz muz alebo zena) zazite urcite veci, ktore by v pripade vztahu a najme spolocneho spoluzitia musel radikalne menit.
Ako som pisal na zaciatku, rozhodne na neho netlac, asi by si len jeho nerozhodnost urychlila k negativnemu vysledku.
Skus za aj zamysliet, ci je mozne ze vase zvyky su diametralne odlisne, on to vycitil a preto sa nehrnie do vztahu?
Alebo je v tom nieco ine?
