preco ona ano a ja nie?
viem, ze to co tu napisem sa vam nebude pacit, ale jednoducho to zo seba musim dostat.
tak som si tu citala uz par mesiacov o psychologicke, alebo ak chcete liecitelke albertovej. kedze mam tiez kopec problemov, rozhodla som sa k nej objednat na sedenie. a namiesto toho, aby som od nej odisla stastna tak ako tu vsetci vypisuju, ja som naopak uplne deprimovana. teda nebolo to tak hned ked som odisla, to som aj bola stastna a optimisticka. ale ked som potom doma nad vsetkym zacala rozmyslat, tak som si uvedomila, co mi na tom vlastne vadilo.
hovorili sme spolu aj o tom, ze ma nebavi moja robota ani cely moj zivot. a ze mam z toho depky a niekedy sa mi nechce uz ani zit. manzelstvo mam celkom nanic a to sme spolu len dva roky. a uz si vobec nerozumieme. vlastne nic co sa tyka mojho zivota nema ziadnu hodnotu. a ked som si uvedomila, ze albertova je naopak stastna zena, ze ju bavi jej robota, ze vyzaruje len samu spokojnost a pohodu, tak mi to prislo velmi luto. co ma ona take, co ja nemam? preco su niektori ludia stastni a druhym sa nedari? preco niekomu osud nadeli len spokojnost a pohodu, a druhy sa musia trapit so starostami a byt len nestastny? je toto normalne?
ona ma pracu, ktora jej len dodava energiu a ja mam pracu, kde len zarabam peniaze a najradsej by som sa na nu vykaslala. vobec ma nebavi, uplne mi je z nej na grc. preco niekomu vsetko vychadza a druhemu nevychadza nic? ved aj ja mam vysoku skolu ako ona. tak ako je mozne, ze ja som si nemohla najst taku robotu, z ktorej by som sa tiez tesila?
nech mi nikto nehovori, ze to je vo mne, lebo podla mna je to osud. a co uz teda vobec nechapem, ze ona je stara a stastna a ja mlada a nestastna. no je toto normalne? nepiste mi preboha ze si mozem najst inu robotu, lebo v tom to neni. naozaj si myslim, ze je to hnusny osud a ten volakomu nadeli a volakomu neda ani suchy rozok.
a este by som chcela jednu vec vediet: cim to je, ze taka zena vie z ust vypustat tie spravne slova a vety? odkial sa to berie taka schopnost alebo talent alebo co to je? mna nikdy nic take pekne nenapada ked chcem niekomu nieco povedat. takze ja by som vlastne nemohla byt psychologicka to mi je jasne, ale ved su aj ine zamestnania, len vobec mi nejde do hlavy ako by som to mala zariadit, aby som na tom bola tak isto ako ona. teda nie taka stara, ale taka stastna a so vsetkym spokojna. da sa to vobec dosiahnut?
asi pisem jak po opici, ale normalne ma to vzalo a strasne ma to serie a zavidim jej. toto keby som mala v zivote, taketo stastie aspon na jeden rok nech aspon viem ake to je ked cloveku vsetko vychadza a vsetci ho zeru.
Preco su niektori ludia stastni a iny nie?
ty to podavas, ako keby sa ta zena narodila stastna bez jedineho mracika nad hlavou :)
bola si u nej, neviem o com ste sa bavili a kolko ti o sebe povedala, ale ver mi, prezila toho na jeden zivot az az.
keby mas moznost, len tazko by si s nou menila. totizto si musis uvedomit, ze nejde zobrat len to dobre: ona keby nezazila to co zazila, nebola by taka silna osobnost akou je dnes. tam kde je, sa nedostala zo dna na den a urcite nie bez aktivneho pricinenia.
chapes? cloveka robia silnym problemy, resp. tie problemy, ktore zvladne prekonat.
ber to, ze si nestastna, ako vyzvu a hladaj (sa). vykrocila si na cestu, tak kracaj dalej.
predstav si o rok, ked sa obhliadnes spat, tak budes vidiet ako daleko si sa posunula (teda ked sa budes snazit ;) )
pan d. a hlavne keď máš svoje lieky ;)
Pre mna je stastie, ze uz mam klud a nemusim byt so svojou ex:DDD a stale sa vadit na pizzovinach.
ze nepiste mi nech si najdem inu robotu :D:D. o com si do slaka myslis ze to stastie vlastne je??? clovek sa snazi robil alebo aj ked nie vzdy sa to uplne da tak aspon smerovat k tomu svojmu "vytuzenemu", co co ho cini stastnym, a skusa sa co najviac stranit toho co nema rad a co mu len ubera energiu do zivota. co tu vlastne chces aku radu? co ta tu maju prispievatelia naucit aby si mala rada svoju robotu ktoru nenavidis, aby si bola stastna v manzeltve ktore ti nefunguje??? jzs spamataj sa, neni to ziadny osud a ine hovadiny, stastie je len vnutorny pocit uspokojenia kazdeho z nas, ten stastny pocit si vytvarame mi sami, svojimi skutkami a hlavne pohladom na veci a celkovo svet. ziadne nezmysli o osude sem nemotaj prosim ta, je to len tvoj nastroj aby si mohla vynu preniest zo seba na nieco ine. to ze niesi stastna si sposobujes len a len ty sama. jasne ze v zivote pridu situacie, ktore cloveka zasiahnu a vnesu mu do zivota smutok, a vtedy sa teda urcite stastny necitis. ja teraz ale hovorim o tom celkovom stasti, ze rano stavas z pocitom ze parada je tu dalsi krasny den. ty si len ten klasicky frflos, co len hundre ale nic s tym nespravi aj ked je to take jednoduche...
šťastný?? čo pre teba znamená šťastie? to je široký pojem, pre mňa osobne je vekým šťastím, že mám zdravé dieťa, dobrého manžela a okolo seba ľudí ktorých mám rada.......
presne ako napisal PC. albertova je uplne inak nastavena ako ty. kto ju osobne pozna tak vie, ze ona to nielenze nemala lahke ale nema to ani teraz, len sa na zivot urcite nepozera cez take tmave okuliare ako ty. to by si si od nej mala odkukat, tu jej tolerantnost a ohladuplnost s akou napriklad pristupuje uz len k svojim klientom. ved aj k tebe bola urcite taka a bolo ti to prijemne, nie? ale vie povedat aj ostrejsie slovo, ak to treba. napriklad v mojom pripade to tak bolo, ale vedel som, ze to hovori s laskou. to je podstatny rozdiel. ked ti clovek povie nieco neprijemne preto, lebo ti chce otvorit oci a pomoct, nie je to to iste, ako ked ta chce len kritizovat.
ked mas to stastie a stala si sa jej pacientkou, pokus sa z tych stretnuti vytazit co najviac. tak ako ti tu napisali - mozes jej otvorene povedat, co ta trapi, aj o tej tvojej zavisti,ona ta urcite pochopi. a popros ju, aby ti pomohla v zivote zmenit tvoje postoje a stat sa tiez stastnou. ak to niekto dokaze pre teba urobit, tak ona urcite. neprepasni tuto sancu. podla tvojich postojov totiz usudzujem, ze si s tym sama neporadis.
tvoj postoj je úplne mylný.
1. Albertová má za sebou veľmi ťažký osud, s ktorým sa vedela obdivuhodne popasovať. Takže nenadáva na osud ako ty. Jej postoje si si mohla niekoľkokrát pozrieť aj v telke, alebo prečítať v časopisoch. Albertová pokiaľ viem veľakrát spomenula, že jej osud bol pre ňu tým najlepším učiteľom. A dokonca že je za to, čo prežila vďačná.
2. Robí prácu, pri ktorej nemyslí na seba, ale na pomoc druhým. A vďačnosť tých ľudí sa jej potom vracia v podobe dobra. Je tolerantná a láskyplná a tak si myslím, že ani nemôže byť nešťastná. Lebo láska k ľuďom a závisť, to sa vzájomne vylučuje. Alebo máš v sebe jedno, alebo máš v sebe to druhé. A podľa toho aj priťahuješ pre seba zodpovedajúcu energiu. Ty si si vybrala to druhé,preto sa nečuduj, že si nešťastná. Zmeň smer a nebudeš musieť nikomu závidieť.
Prečo si niektorí ľudia myslia, že sú šťasní a iní nie? Prečo si niektorí ľudia myslia, že tí ostatní sú šťasní, kým tí, o ktorých si to myslia, si to v skutočnosti asi ani nemyslia.... Nemienim stráviť život takýmito úvahami. Život je krátky, tým viac, že neviem, kedy presne skončí. Menšie splniteľné sny mi ho naplnia šťastím, najmä ak sa nebudú týkať len mňa.
zavistliva, na tuto temu by som si s tebou velmi rad niekedy pokecal. :-)
Podla mna, sa k tomu stavias velmi velmi dobre. Proste 100 bodov za tento prispevok. Ani nevies, aku dolezitu vec v zivote si prave urobila.
Albertovu nepoznam, ale nemozes vediet, ci bola stastna vzdy, ani cim si presla. Vies, vela ludi po vojne boli tiez taki... cudesne stastni, nekonfliktni, plni elanu. Lebo zazili koncentrak, zazili peklo. To ich naucilo vazit si stastie. To peklo trvalo dlho, nie a nie odijst. Niekoho to zlomilo, a bol zatrpknuty, uzavrety, a niekto to naopak zobral ako vyzvu, ze ho to nezlomi.
No. A prave v poslednej vete vsetko je. Je tam duch. Clovek, ktoreho to nezlomi je ten, ktoremu dava silu jeho duch, on je s nim v spojeni. Niekedy to ani nevie, nenazyva to tak priamo, ale to nevadi. Slova tu niesu dolezite.
Duch dava cloveku zaroven mudrost, rozhlad. To su veci, co sa nedaju nastudovat ani desiatimi vysokymi skolami, ani stovkami kniziek o pozitivnom mysleni.
V podstate hladas duchovno, hladas tu energiu, z ktorej srsi nekonecna mudrost, sila nevzdavat sa, a vyplnit vsetko svetlom. Co sa vyplni svetlom - to je len metafora - tam je pozitivno, a to potom vyzaruje von. Na ostatnych. Clovek, co najde tieto hodnoty vnutri seba, ich potom aj vyzaruje.
Nasa materialisticka spolocnost je plna ludi ako ty. Niektori maju dokonca vela penazi, nemusia ani pracovat, nemusia mat pracu, ktoru ich nebavi. Ale aj tak sa len zmozu na to, ze nevedia co zo sebou, chlacu, bohapusto si uzivaju, zabijaju nejak cas, kym zomru. Nemaju zmysel zivota zivota, nevedia kto su, co su, preco sa narodili a zivot im nadelil to, co im nadelil.
Ty si urobila prave velmi dolezitu vec... zacala si to riesit, a co je lepsie, nieco si preto aj urobila. Cokolvek. Islo o tvoje rozhodnutie a usmernenie energie. Vola sa to zamer. Cim silnejsi, teda cim viac vies preto spravit, tym dalej sa dostanes. A nakoniec dostanes aj odpovede na svoje otazky. Najdes samu seba a potom budes vediet presne co chces a pojdes po tom.
Proste das vypoved, nebudes mat strach, proste ukoncis nefungujuce manzelstvo, nebudes mat strach. Az nakoniec ziskas zivot, aky chces.
Keby si to nadalej dusila v sebe, zivot by isiel dalej, nic by sa nezmenilo. Ale ty si sa rozhodla. A to je to podstatne. Tymito rozhodnutiami, ze ides za vecami, ktore v skutocnosti chces, hladas samu seba, a ked sa ti to raz podari najst, nebude existovat ziadne "nenaplna ma praca, nenaplna ma nic a neviem, preco ma nic nebavi a nic nevyzarujem".
inak keď si tak čítam tvoje vety, tak mi napadá jedno prirovnanie, tvoje myšlienkové pochody sú akoby si tlačila hlavou proti múru. Ani netušíš, ako si tú negatívnu energiu v sebe sama vytváraš, je to rokmi nadobudnutý zvyk, ktorý sa dá zmeniť, ale chce to veľmi veľa času a hlavne viery. Tak ti želám, aby ti tie sedenia niečo dali...
