Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Nevidím už žiadne riešenie - problém s matkou

Príspevok v téme: Nevidím už žiadne riešenie - problém s matkou
KatKa000

Dobrý deň.
Fuuuh. Tak konečne som sa odhodlala. Takže na úvod : O mesiac budem mať 17. Mám 4 súrodencov - matej (23),lukáš (19), jakub (10), janka (3). Bývame na dedine spolu s oboma rodičmi. Chodím na gymnázium. Tento šk. rok budem tretiačkou. Keďže nemáme nejako extra veľký dom, izbu mám spolu s lukášom a jankou- to znamená že, menám žiadne súkromie a ani možnosť sa poriadne učiť do školy(a napriek tomu, som mala na konci roka jednu dvojku) . Doteraz som nemala frajera. Dokonca som sa ešte ani s nikým nebozkávala. Nikdy som nebola na diskotéke ani na chate s priateľmi. nefajčím (samozrejme, skúšala som to ). Neopíjam sa každý víkend do nemoty(nikdy som nebola opitá) a nedrogujem. -/Nepoznám ten pocit, keď ma niekto objíme pretože mu na mne záleží.- a aj tak mojej, rada by som chcela povedať -mamke-, no neviem, či k nej ešte vôbec prechovávam nejaký cit, a preto ju už dlhšiu dobu nazývam -matka -(samozrejme, len v mojeli mysli, pretože keby som jej takto raz povedala, prišla by som o uši aj o zuby; nie, nezveličujem). Moja matka sa stále správala absurdne. Myslím, že gradovať to začalo pred 3 rokmi, keď si zo mňa spravila slúžku. A to doslova.

Jeden čas som si myslela, že som adoptovaná a to pred 2 rokmi, keď mi ako 14 ročnej urobila toto : raz večer k nám prišli susedia na návštevu a sadli si v kuchyni(obývačku sme prerábali). MM(moja matka ) povedala, že ide vedľa pre poháre a zavolala aj mňa na "pomoc". Zatvorila dvere a začala ma potichu osočovať(aby to nebolo počuť v k.) {dodnes si to pamätám lebo ma to veľmi ranilo}:" čo to má znamenať ?! Ten neutretý stôl ? Jak si si to mohla dovoliť ty krava ? (Tu som si už myslela že mi dá facku) ty siii, ty ... vieš čo si ? Si obyčajná ku**a ! V tej chvíli som onemela a utekala do izby (cestou som si všimla, že na stole bolo pár omrviniek z večere, ktorú jedli matej a lukáš).
A takých momentov bolo čím ďalej, tým viac. No nielen z jej strany. Potom ma začali biť matej a lukáš lebo sa im nepáčilo ako mali v skriniach poukladané tričká. Keď som začala vrieskať na MM že ma bijú, povedala aby sme sa pozabíjali, že ju to netrápi.
Ale vždy sa všetko dialo mimo otca lebo MM nechcela byť v jeho očiach tá zlá. No postupom času mu hovorila samé nezmysly ,že jej odvrávam atď. Už aj on začal mať na mňa poznámky typu, že som z inej planéty ,že určite nie som z ich rodiny a pod. . Vtedy som začala premýšľať ako uniknúť z tohto nezmyselného sveta. Tak som zobrala špendlík a pichla som sa. Prešla som si po zápästí. Keď tam bolo asi 10 čiarok špendlík som odložila a pokračovala som v "práci". Takto som sa odreagovávala asi mesiac (tuším to bol apríl 2011). Skončila som s tým pretože som nechcela mať v budúcnosti jazvy.

Môj normálny deň keď som mala školu zvyčajne začínal krikom MM kde má janka tielko kde je jakubkova karta na bus atď. (Keďže sme chodili na bus spolu ) rozhodla som sa že budem chodiť do školy o hodinu aj pol skôr a stálo mi to za to. . Lenže teraz cez prázdniny už naozaj nevládzem ďalej. (Uvažovala som nad tým že si niečo urobím ,ale nemôžem pretože mi záleží na spolužiakoch a jednak nie som na to dostatočne silná osobnosť)

Áno, pretrpím(dúfam) ešte 2 roky do VŠ a pôjdem čo najďalej...

Kto bol v podobnej situácii?? Alebo aspoň ako to mám riešiť ? A ešte by som chcela dodať, že toto píšem na mobile už 2 hodiny a odpisovať budem prevažne v noci .

fuck off

vieščo ja som to mala podobne...využívala ma - podla mna- na to aby som strážila mladšie dve sestri...aby som jej s nimi pomáhala..a ked sa v dome dačo posralo..za všetko som mohla len ja!!
Jej milovaná veta: ,,čo chytíš do ruky, to pokazíš,, . druhá jej veta: ,, kam sa hrabeš, ved na to nemáš..!!!,, chachacha... si asi v tej gebuli vravela vtedy..pred staršou sestrou ma ohovárala..a ohovára..a vobec pred sestrami ma zhadzuje!!!

nadáva mi do kuriev, a píč, a hlupán.... nič, ked ma niečo bavi a zaujíma neuznáva..len zhadzuje..ja mám ptm depky a chcem s tým presstať-ale koníčky su koníčky a ked máš na niečo talent..tak len tak si ťa to nepusti:)

ked som sa mala na strednej učiť..tak sa schválne- podla mna - so sestrami hrala a besnela..robili hurhaj v byte..chechotali sa a pri tom piča veeelmi dobre vedela.. že robim ťažku ulohu z nemčiny..

ja mám vp pičii už..a ešte navyše som hrozne citlivá a ked jej takto zajebe..tak aj sa z toho ešte dva dni spamatávam..je hrozne náladová..dakedy sa so mnnou týžden nerozpráva..dakedy sme naj kamoški a ohovara staršiu sestru...

Aj teraz jej stále jebe..pochybjem, že sa zmení..aj ked pár veci sa zlepšilo no..hm..aby som jej nekrivdila..je to moja matka..mam ju rada..ale ked jej jebe..tak radšej utekať!!

PREPAC za tolko NADAVOK..ale som sa tak rozčertila ako som pisala a spominala na situácie..

doteraz bývam s nou a je to niekedy dosť ťažke..ona iný názor ja iný názor..už nech som vo vlastom...mám 22 takže kým bude vlastný..ked ani love..:-((((

je to ale asi koli finančým problemom ,ktore mame..ma to ťažke..lebo otec sa na nás vybodol..ale tak ty asi finančný problem nemáš a žijete aj s otcom..tak u teba to asi neni aj o tom...

POČUVLA by som RADU od BLAKE: že ignoruj nevšímaj neber k srdcu..ja to bohužial neviem..a tak aj to je..že ma boli ptm hlava..alebo som proste nervozna..a taká znechutena..smutna..depky...

blake

v podobnej situaci.... hmmm... tiez byvam na dedine, mam 4 surodencov, chodila som na gympel, mala som dobre znamky, neflakala som sa povonku, nefajcila, nemala frajerov, doma som makala atd atd.. a mojej matke som tiez nebola dost dobra. a tiez ma to dohnalo k sebaposkodzovaniu.. a najhorsie to cele bolo prave ked som mala 16-17 rokov, potom sa to postupne upokojovalo.
ale zvykla mi hovorit, ze ako ma ona dobre vychovala, to len ja som taka otrasna, klasika bola, ze mi vravela, ze by bola najradsej, keby som sa nenarodila, ze skoncim v pekle, ze som skareda a tucna a raz ma na kolenach prosila, aby som nebola taka aka som, ale ako moja starsia sestra.
holka, mas moj nekonecny sucit. nie si v tom sama. ale prosim ta, neublizuj si. vyriesit na dobro sa to asi neda nikdy, ale da sa to zlepsit :)
moja taktika? neber si tie veci tak k srdcu. prepni na mod lahostajnosti. viem , ze je to tvoja matka, ale co ona o tebe vie? ked sa hentak k tebe sprava, tak si neuvedomuje aka si, kolko mas dobrych vlastnosti, talentov atd atd.. ja som si uvedomila, ze ona je pre mna nic, tym padom aj jej nazory su pre mna nic.
tiez som sa s nou prestala hadat. nech si mysli cokolvek, nech ma ohovara, nech mi nadava, nepotrebuje jej nic vraviet spat, cize aj ju to prestalo bavit. komunikujeme spolu neutralne viac menej, ale napr ked ma chce objat alebo co, tak mi normalne pride zle.. uz sa na nu nehnevam ani nic, ale v poriadku to nebude uz nikdy.. ale aspon sa uz nerezem, nemam take depky ako kedysi, a to furt este byvam doma.
a dalsia rada- mne to veeelmi pomohlo- a to mas radu aj teraz na prazdniny.. najdi si partiu, chodievaj castejsie von, najdi si daky konicek co ta uplne pohlti a ktory ta bude vediet odreagovat.
hlavne si neublizuj, tym by si jej dala za pravdu a nechala ju vyhrat.
a mimochodom, ja som si kedysi tiez myslela, ze ma nikto nikdy nebude mat rad, ze ked ma nemiluje moja matka (ta, co to ma od prirody "prikazane") tak ako ma moze milovat niekto cudzi? a nakoniec sa stalo :) a je to uzasny chlap :) a aj kamaratov a kamosky mam takych, ktorym na mne zalezi a mne zalezi na nich. hlavne nezatrpkni a neboj sa pustit si ludi k telu :)
drz sa, dievca, mas na to!!! :)

zewa

Najdi si ciel(e) v buducnosti a zi pre ne. Ostatne ber len ako prestupnu stanicu. Dva roky to vydrz. Zi pre buducnost. Maj svoje sny a sln si ich postupne. To je cesta z pekla. Odporucila by som ti knihu od V. Franklina Hľadanie zmyslu života. Drzim ti velmi palce. Si skvela, ako sa dokazes perfektne ucit popri tom vsetkom. Si velmi silna a zvladnes cokolvek ;)

jingles

ja som toho názoru že niektorí ludia by nemali mať ani deti bo tie deti len trpia a ako raz majú byť dobré keď na nich šeci kašlú robia z nich tých najhorších samozrejme že sa začnú brániť každý ako vie a nie vždy pekný spôsobom a potom sa všetci divia prečo sú také aké sú aj keď neviem ako má byť niekto dobrý keď nevie čo to slovo poriadne znamená keďže to ani nezažil ale páči sa mi že niektorí nerezignujú a snažia sa byť presným opakom ako ich rodičia a vedia si vážiť viacej veci bo sú pre nich vzácne

kveeerik

Paradoxne prave taki ludia, ako si ty Katka, su najlepsi a oplati sa pre nich zit. Suhlasim ze to je peklo doma pre teba, co robia s tebou, ale zo skusenosti viem, ze budes uzasna zena, matka, manzelka.
S tym co pise Magy, aby si si nasla nejaku cinnost, ktora ta zamestna a udrzi mimo dom co najviac, je naozaj dobre. A akonale sa budes moct osamostatnit a vypadnut, sprav to. Nebudes ani prva, ani posledna, co si na svoje studium alebo zivot zaraba kde sa da a ako sa da. Napr. v zahranici. Drzim palce!

arman

Cau, tvoja matka musi mat nejaky problem a bohuzial sa to prejavilo na celej rodine, aj surodencoch.
Podla mna cakat je peklo, v takych podmienkach 2 roky? Tam je aj mesiac dlhy ako rok.
Nie, jednoznacne musis bud vypadnut, alebo naucit sa branit. Oni si na teba trufnu, lebo sa nevies branit. Keby si mala sebavedomie, a postavila sa im, zacali by sa bat a netrufli by si. Tato vlastnost sa ti zijde aj v zivote, utek vacsinou nic neriesi. Ked odijdes z rodiny, budes musiet pracovat a rovnaky problem nastane aj tam, sice ta nebudu bit, ale budu si z teba robit otroka, hadzat na teba vinu, ludia su zli, negativny a pracovne vztahy su casto strasne.
Neviem ti vsak poradit, ako sa to naucit, take tie navody, su podla mna prazdne reci. Mna proste ostrielal zivot, vola postavit sa problemom.
Asi najviac ti teda pomoze viera, ze to zvladnes, a prekonas strach, najdes odvahu a naucis sa voci tomu branit. Ale ani s tym, ako najst vieru ti takto na dialku neviem pomoct, iba to opisat ako moznost.

Magy

Katka, nezavidim ti tvoju situaciu, ale riesenie sa vzdy najst da. S jednym si sama prisla - ked to bolo rano neunosne, nasla si si sposob, ako v danom case uz doma nebyt, uz si bola na ceste do skoly. Takyto sposob uniku je zrejme jedina moznost, ako nebyt v dosahu tejto nespravodlivosti. Co sa tyka travenia casu mimo domov pocas skolskeho roku, skus sa poradit s nejakym ucitelom, prip. si najdi nejaku cinnost, ktora ta bude aspon trochu bavit. urcite mate na skole nejake kruzky,kluby...
Teraz cez prazdniny... hmmm...
Som si vedomy, ze ak zijes na dedine a ze je to problem, ale verim, ze aj tam sa da nieco najst. Aj ked napr. nemas rada ludovu hudbu, tak sa stavim, ze chodit do nejakeho miestneho folklorneho suboru (tanec, spev...), je 100x lepsie, ako byt doma. Je tak? ;)
Vies, kto chce, hlada sposoby (ako to spravit, dosiahnut, dokazat) a kto nechce, hlada dovody (ako sa to nieco neda). Tak pohni tou sedou hmotou, co mas medzi usami a poobzeraj sa okolo seba. Nieco najdes! A zaroven si najdes novych priatelov, ktori ti pomozu a podrzia ta.

ixple

viem si predstavit tvoju situaciu,poznam to a napisala si to spravne proste musis nejako vydrzat tie 2 roky dovtedy to mozno bude tazke ale potom budes konecne zit svoj zivot, to ze by si si ublizovala by urcite nebolo spravne dobre ze si s tym prestala a nad takym niecim uz radsej ani neuvazuj

jumbák

V prvom rade nad tým, že si niečo urobíš uvažuj čisto hypoteticky. Nie si prvá ani posledná osoba, čo niečo také zažíva. Sebapoškodzovanie ti takisto nepomože. Nájdi si v škole nejakých priateľov a dovtedy, kým pojdeš na VŠ, ži pre nich!