Už dlhšie si to uvedomujem.
Síce sa o mňa rodičia starali a asi ma aj "majú radi" ale vždy som odsunutá na tzv. vedľajšiu koľaj.Vždy boli chválené len moje sestry. Vždy som bola v tieni. Nebola som tá šikulka,ktorá perfektne ovláda hru na husliach a klavíri a nebola som ani tá skvelá tanečníčka,ktorá má každý týždeň pár vystúpení.Nikdy ma nikto, za nič nepochválil, vždy to boli len a len moje sestry, ktoré žali všetok úspech v rodine aj u priateľov. Nikoho nezaujímam, pretože nie som ničím výnimočná a aj ked sa snažím niečo urobiť dobre nikdy nedostanem pochvalu ani nič. Nikdy som nebola nikde na dovolenke. Moje sestry chodia vždy na nejaké sústredenia do zahraničia,k moru! Sú obľúbenkyne ich krstnej,ktorá ich aj tento rok vzala na dovolenku k moru a na mna sa samozrejme zabudlo. Aj rodicia pojdu na dovolenku (samy) .. Proste neviem prečo píšem ale asi preto.. Proste som sa musela vypísať. Už roky po nociach plačem, že ma nikto nemá rád. Ale teraz to na mňa nejak silno doľahlo a ja už nevládzem ... :(