Prosim poradte mi. Žijem s druhom, máme tri deti, dve už veľké a jedno 3,5 ročné. Bolo nám vcelku dobre, ale odkedy sa narodila malá, začali problémy v našom vzťahu. Nebola komunikácia - neboli riešenia. Vyvrcholilo to tým, že sme išli od seba. Po troch mesiacoch sme sa dali dokopy a konečne si všetko vydiskutovali.
Priznal sa mi /a vraj to priznanie bola najťažšia vec v jeho živote/, že CELÉ TIE TRI ROKY FETOVAL a preto mu bolo všetko jedno. A vraj počas doby, čo nebol s nami, pochopil, čo je preňho dôležité, nasluboval hory-doly, že sa k tomu v živote nevráti, nebude už klamať atď atď.
Dali sme si skratka šancu.
Ale teraz je tu takýto problém: myslím, že sa k tomu vrátil /minimálne k tráve/. A začal strašne klamať. V úplných maličkostiach, ale čo je oveľa hroznejšie, začal klamať v naozaj vážnych veciach. Okrem toho, že sa mu nejak záhadne oddalujú termíny výplat (predtým bývali vždy na konci týždňa, max. každé dva týždne), dospeli sme až k tomu, že som mu dala minulý mesiac peniaze na úhradu splátky úveru a dnes mi volali z banky, že je to neuhradené. Takisto nezaplatil faktúru za plyn a pritom tvrdí, že všetko je uhradené. Peniaze doma držím ja, (tak sme sa už dávno dohodli, bol na to dôvod), ale posledné dva mesiace vidím, ako klame o využití peňazí, čo mu dávam, dávam mu denne do práce a mimo toho chodí aj na nákupy, ktoré sú naozaj akési moc predražené /samozrejme len keď nakupuje on/. Navyše je problém v banke aj plynárňach a to už sa nedá tolerovať.
Prosím, poraďte mi, čo mám robiť. Dnes som mu volala, že potrebujem faxnúť doklad do tej banky, a vraj ho mám pohľadať, že ho niekde nájdem, on stále tvrdí, že to je zaplatené. Viem, že nie je.
Nemôžem už s takým človekom žiť. Šancu dostal, ale ju zmárnil. Bodka. Láska? Po tomto všetkom mi ako muž fakt odpadá od chuti. Len ma trápi, čo to najmenšie dieťa. Veľmi je naňho naviazaná a jeho odchodom bude najviac trpieť ona. Preto neviem, či ho mám vyhodiť, alebo čo s ním urobiť, len viem, že s takým človekom žiť už nevládzem a ani nechcem. Alebo s ním zostať len kvôli malej? Ale aké pravidlá si s ním mám dohodnúť?
Nikdy to neskončí?
Už sme raz boli odlúčení, a to 3 mesiace. Vtedy sa velice uvedomil. No zrejme nie natoľko, aby mu to vydržalo. Teraz sme totiž spolu odvtedy štvrtý mesiac a je to takéto, asi aj horšie ako to bolo. Nemyslím, že má význam toto uvedomovanie sa ešte mu poskytovať.
Myslím, že pracuje stále, ale dôvodom sú potreby jeho a nie finančná situácia rodiny celkovo.
Čo sa týka toho okrádania - nemyslím, že ešte má čo. Už dávnejšie mi zmizlo všetko zlato, striebro, drahé hodinky, dokonca naposledy zlaté náušnice dcérky, ktoré mávala na uškách len občas (neboli moc vhodné na každodenné nosenie pre také malé dieťa). Postupne mi dochádza, že to všetko musel zobrať on. Nechcem s ním už asi byť, najviac ma trápi rozpad rodiny.
myslel som to tak, ze mu das ultimatum o tom lieceni, ale zaroven ho vyhodis z domu.
aj ked teda to musi mat kde byvat, ak nema, tak by skoncil na ulici a to by asi moc nepomohlo.
ale spolu byvat by ste mali az potom, ako zacne liecbu.
priprav sa na to, ze sa dozvies, ze on tam uz nepracuje (alebo mozno ani nikdy nepracoval).
on sa musi pozviechat sam, ked vas strati, mozno bude mat silnu motivaciu to napravit.
doubledog:
ďakujem Ti za rady. Len neviem, čo si mám z toho vybrať - buď ultimátum, alebo ho vyhodím. Ale keď ho vyhodím, už nikdy viac (aspoň dúfam) ho nevezmem späť. Veľmi ma to mrzí, dúfala som, že budeme mať pekný život. Ale nevyšlo to a ja už neverím, že sa na tom niečo zmení. Pochybnosti vo mne už zostanú vždy, pretože ma sklamal definitívne. Vedel, že čo nenávidím najviac, je klamstvo. Slúbil, že už nikdy neoklame, a práveže začal tentoraz už ozaj vo veľkom. A nechať sa okrádať vlastným mužom... to je už ozaj dosť.
Keď som s ním dnes volala, povedala som mu, že dnes, LEN dnes má príležitosť vysvetliť a objasniť mi všetko a podľa toho, čo mi povie, sa rozídeme alebo dohodneme, akým spôsobom budeme spolu bývať. A mám namierené za jeho zamestnávateľom, spýtať sa, čo sa stalo s poslednými dvomi vyplatami, ale mám strach z toho, čo sa dozviem. Ak zistím, že peniaze už dostal, už nechcem ani rozhovor ani vysvetlenie.
Neviem, či by malo nejaký význam tuto ešte niečo zachraňovať a zliepať. A narovinu - byť s ním spolubývajúca, bez akéhokoľvek vzťahu? Neviem, či práve po tom túžim.
musis mu dat ultimatum:
ak chce s tebou zostat, musi sa vyliecit zo zavislosti, a musi s tym zacat hned.
kontroluj ho, ci to aj dodrziava.
ale tato snaha musi byt jeho vlastna, sam sa musi snazit vyliecit.
ak to nebude robit sam od seba, nemas sancu to nijak zmenit.
nedavaj mu peniaze, poznam fetakov velmi dobre
tipujem, ze ty este len zistis, o kolko ta okradol :(
sprav si pre istotu kontrolu vsetkych penazi vo vasej domacnosti, prever si aj jeho zivot - napr. to, ci vobec niekde pracuje a kolko tam zaraba.
a hlavne: priprav sa na to, ze fetaci su vynikajuci klamari, (su to absolutni majstri, pretoze oni dokazu oklamat aj sami seba!)
takze mu v nicom never.
a urcite ho vyhod z domu, kym nie je vylieceni, bude ta nicit a tahat dolu (a okradat).
J111:
nemám dôkazy, len tieto klamstvá a jeho spravanie, zasa je taký isty ako počas tých troch rokov. Prestalo mu záležať nielen na mne, ale akosi aj na všetkom ostatnom. Presne ako vtedy.
2bodka:
myslím že to je naozaj najlepšie riešenie. Nezaslúži si taký človek ani túto rodinu a ani to dieťa. Myslí, že radšej podstúpim nejaké mesačné trápenie a potom už kľud, ako žiť takto.
Radsej si teraz poplakat, ako sa neskor prizerat na narkomana doma...
Aby potom dieta nemalo perfektny priklad fungujucej rodiny... Nepozeraj sa na to, co sa deje teraz, pozeraj sa do buducnosti, dieta si poplace, bude chvilu smutna, ale urcite je to lepsie nez mat detstvo ovplyvnene drogami.Treba rozmyslat triezvou hlavou, nie sa nechat ovplyvnovat jej placom.
Ak je na neho citovo naviazana dcerka, tak sa asi maju radi. Ty len tusis, ze sa k tomu vratil. Mas aj dokazy?
Ja viem, že nič, a ani takého otca pre ňu nechcem. Chcem sa s ním rozisť, len važne neviem ako na to, lebo už raz naším odlúčením trpela a nechcem, aby to tak prežívala znova. Hlavne teraz, keď sú prázdniny, ani v škôlke neni, aby mala nejak zaplnený čas, ja robím čašníčku krátky-dlhý týždeň, t. z. v tie dni som s ňou len ráno a keď je on v robote, plakáva za ním, večer ju dáva spať atď. Fakt neviem, či si mám povedať, kašlať na to, veď ju to prebolí... alebo čo.
Opytam sa, co bude mat mala z narkomana, ak s nim chces zostat len kvoli nej???
