Co myslite, je to pravda?
Kamarat je niekedy najlepsi psycholog...
Súhlasím, ale keď sa dokáže stať aj z toho "najväčšieho kamaráta" nepriatel, tak to nebol dobrý kamarát ani zďaleka..
& - presne to je ten typ kamaráta, ktorý by mal byť..
keby ja mám nejakých kamarátov, tak nikdy by som sa nedokázal chovať zle. A je pravda, že v prípade potreby by som ochotne pomáhal, prišiel aj o tretej ráno a vykašlal sa aj na tú poslednú najlepšiu ožran párty (ja nepijem :) ) keby ma niekto potreboval a hlavne nikdy by som nikoho nezradil.. Pre mňa nie je nič lepšie ako mať okolo seba ľudí, ktorým by som mohol dôverovať 24/7 a môžem kašlať na nejakú zábavu v piatok večer.. Neviem si predstaviť, že ja by som sa v živote vedel s nejaký takým človekom dokázal pohádať..
A k téme: Áno, vždy je lepšie keď sa človek zdôverí kamarátovi ako psychológovi.. Pretože prakticky psychológ nie je kamarát, ale je to človek ktorý je platení z toho, že ti pomáha a u mňa to hrá veľkú rolu.. kamarát pomáha pre niečo iné ako pre peniaze.. [ teraz mi nejde o výdavky, .. mne tam ide o princíp.. ].
tak ja s tymto vyrokom uplne suhlasim. Poviem vam len tolko, ze mi zomrel snubenec a keby som nemala jedneho kamarata, tak si to doslova hodim. Ten kamarat si to teda so mnou uzil, pol roka ma utesoval, pomahal mi, vzdy ked som nieco potrebovala prisiel, jedine jemu som mohla povedat co prave citim a to som chodila aj k psychiatrovi a tomu som nejake veci nemohla povedat, lebo by ma asi zavreli do blazinca. Dokonca som ho poprosila doslova aby ma zabil, ale na to povedal, ze toto jedine pre mna nespravi. A kedze som baba a on chlap a ledia bezne neveria na kamaratstvo medzi muzom a zenou, tak si vsetci doslova myslia ze spolu nieco mame. Ale ja ho fakt beriem len ako kamarata, ktory mi pomohol a zato mu budem do konca zivota vdacna.
Lukas - velmi dobry kamarat je napriklad ten, ktory ti pomoze ked si v sra*kach a nehladi na vydavky, je ochotny kvoli tomu aj riskovat svoje pohodlie, bezpecie alebo nieco podobne. neviem ci musim dodavat, ze je samozrejme, ze v pripade potreby potom on/ona ocakava od teba to iste.
Zjednodusene, ozajstneho kamarata spoznas, ked sa "lame chlieb". Vtedy sa ukaze, kto ma len plnu hubu slubov a kto si naozaj stoji za slovom.
Kadha - suhlasim, najme preto, ze mas v tej vete slovick "NIEKEDY".
Nie je kamarat ako kamarat a taky, ktoremu mozes fakt doverovat sa hlada tazko.
Osobne som z tych, ktori dokazu udrzat tajomstvo uplne bez problemov a tuto vlastnost si cenim aj na druhych. Zvlast preto, ze takych je velmi malo.
Ak chces takehp kamarata mat, treba to zistovat postupne, davkovat doveryhodnosti a tajomstva postupne a sledovat, ci nieco z toho nevypusti "do sveta". Je to pomaly, ale zrejme jediny najistejsi sposob, ako zistit, kto kamarat je a kto sa na neho len hra.
Ja som to tak myslela, ze niekedy ak je clovek v koncoch a ma sa komu zdoverit a vyrozpravat svoj problem, tak nepotrebuje ani psychologa. Lebo vlastne vsetko, co ho trapi, z neho opadne a problem uvidi aj z ineho uhla... Co ovsem nieje moj pripad, ja ludom neverim, lebo aj z toho najvacsieho kamarata sa moze hocikedy stat nepriatel, ktory bude o tebe vediet vsetko a moze to v buducnosti skaredo vyuzit proti tebe. To je ale iba moj nazor. No bola by som rada, ak sa mylim...
treba si davat pozor komu co clovek povie.
je fajn, ked sa clovek ma komu zdoverit, je mozne, ze sa mu potom ulavi. Ked to vypovie, mozno sa mu veci potom nezdaju take strasne, niekedy sa clovek potrebuje len vyrozpravat. V takom pripade je dobre mat kamarata, co vie pocuvat, pripadne poskytne nejaku radu.
Niektori ludia, si pisu dennik, alebo maluju obrazky - aby dali von negativne emocie a pritom pekne obisli ten "problem" zdoverovania sa niekomu inemu.
Ale ked mi zacne naozaj nejako prepinat, kamarat v tom pripade moze byt velmi dobre "podpornou terapiou", ale nie jedinou :-)
2 lost ja som to pochopil tak ze clovek je kamarat a nemusi mat nutne psychologicke vzdelanie a poskytne cloveku pomoc v kazdodennom trapeni :)
Ani neviem, keďže som sa s problémami ku kamarátom príliš neobracala, aby som ich - warning, moje divné zmýšľanie - neotravovala. Je však pravda, že psychológ môže byť kamarátom a priateľský pokec s ním v autobuse, keď už terapiu ukončil, môže pomáhať zmieriť sa práve s touto skutočnosťou:)
To len na okraj :D