Mám 31 rokov, zoznámila som sa s mužom (32 rokov), sme spolu asi 10 mesiacov. Od začiatku si rozumieme, obaja cítime, že tentoraz je to iné, ako s niekym predtým, cítime, že patríme k sebe. Máme vek na založenie rodiny a aj to obaja chceme.Bývame spolu, zatiaľ len v podnájme.
Ja pracujem nepretržite od strednej školy, čiže asi 12 rokov, z toho 2 roky som pracovala v zahraničí. Zarobila som si, šetrila som, čiže mám nejaký kapitál, ktorý chcem využiť v budúcnosti pri zakladaní rodiny, spoločnej domácnosti atď.
Môj priateľ, hoci je v podstate v rovnakom veku, je na tom trochu inak. Bol nejaký čas nezamestnaný, v zahraničí nepracoval, študoval VŠ, ale skončil len Bc. Čo sa týka financií, tak namiesto šetrenia investoval, napríklad do elektroniky, do auta (aj keď priznáva, že to bola vtedy veľmi zlá investícia) a nemá vlastne nič našetrené. Keď som sa to dozvedela, bola som trochu prekvapená, že človek v 30tke \"nič\" nemá našetrené do budúcna. V poslednom zamestnaní zarábal dosť málo, prešiel do novej firmy, tam to má lepšie, ale nepáči sa mu systém a fungovanie firmy a rozmýšľa odísť a hľadať niečo nové. Viem, že sa snaží, držím mu palce, aby mu to v práci vyšlo, ale...
Mám trochu obavy z budúcnosti. Chceme sa vziať, chceme deti - ja už mám, myslím, najvyšší čas na deti. Ale akosi mám pocit, že toho \"v rukách pred štartom do spoločného života\" moc nemáme a toho sa bojím.
Nechcem tým povedať, že mu to vyčítam, alebo, že rozmýšľam, či to s ním má budúcnosť, len by som potrebovala trochu povzbudenia a uistenia, že to všetko sa dá zvládnuť, že na nič nie je neskoro a bude to ok...atď...:(
Štart do spoločného života
Samozrejme, ze sa to da zvladnut, chce to hlavne pevnu vieru a snahu dosiahnut vysnivany ciel.
Najdolezitejsie je, ze sa mate navzajom uprimne radi. To, ze je priebercivy v zamestnani vobec neznamena, ze by mohol byt potencionalny lajdak. Znamena to, ze mieni robit iba rozumnu pracu, ktora ho bude uspokojovat.
Inak lepsie ako setrenie je jednoznacne investicia, samozrejme rozumna investicia, lebo elektronika a auto nie je rozumna investicia, je to luxus. Dobra investicia by bola napriklad ak by sa naucil dobre anglicky alebo ziskal majetkove podiely v nejakej spolocnosti. Ale on pravdepodobne chcel zit. Teraz a hned. Budes ho asi musiet naucit trosku viacej planovat buducnost.
Kolko ľudí ma este menej ako vy. Dôležité je, ci ste schopni zarabat a ci vás taky príjem uživí. Na bývanie si môžete vziať hypotéky, tak ako väčšina. Ale este ho stale dobre nepoznas, tak sa neunahli, ked budete mať detí, budes na neho odkazana, tak si najprv over ci nie je moc pohodlný.
ahoj, poviem Ti to za seba: ja som mala niečo našetrené, ale riešila som svoje bývanie, tak som skončila so zariadeným bytom, ale s hypotékou na krku a úsporami v byte:) priateľ teraz prerába dom, všetci rozprávajú, ako tam budeme spolu bývať a ja všetko financovanie nechávam na neho (bývame v mojom byte, kde všetko platím ja.On sa zatiaľ nesťažuje, uvidíme dokedy:)
Nerieš to, dá sa to zvládnuť.
