Ďakujem Vám za odpovede a ja prikladam svoje na vase komentare:
majkyyy111:
v prvom rade dakujem za radu.
áno, máš pravdu že som málo sebavedomá a že sa nedokážem v spoločnosti uvolniť, ale má to pár háčikov.
Samozrejme, že ked ides do soplocnosti kde si novacik, tak mas zo zaciatku strach ale pomaly sa snazis nadviazat kontakty s ostatnymi...mne sa to postupne darilo a aj to vyzeralo, ze to bude ok, aj ked ma riaditelka mobbingovala ako sa len dalo...kolegovia ako sa mi zdalo sa mi zo zaciatku posmievali, myslim chalani co pracuju u nas...no potom sa to zacalo formovat a vybudovavala som si dobre vztahy a vyzeralo to proste slubne, no dosla nova kolegyna(podotykam robila tu pred dvoma rokmi), a vsetko sa zacalo rucat. Spikla sa proti mne s kolegynou a velmi rychlo nadviazala znova kontakt s otatnymi, ktorí sa zaujímajú o nu ako o mna...cize nemam sancu to uz napravit...vsetci jej do zadku lezu a odkedy tu je to nepostupuje ale ustupuje...vsetko ustupuje...
ja40:
ticho som už bola, no chcem im aj uakazat ze so mnou zametat nebudu vies?
Uz sa nevladzem divat sama na svoj zivot ako mi ho nicia nejaky blbci...
Ale naozaj dakujem za radu, vazim si to.
wear:
pracujem v oblasti stavebnictva ako uctovnicka.
analyn:
u nas vo firme je to okolo 18 ludi...
aisha5:
niej e to zly napad, ale nad sebou sa zamyslam cely svoj zivot...kazdy mame svoje chyby ano, ale ked ja sa spravam ku kazdemu slusne, nie som typ cloveka, ktorý nema kvapku slusnosti v sebe...
bohuzial, nie je tu nik kto by so mnou sympatizoval, ten ktory tu bol tak ho prepustili..on jediny ma vedel rozosmiat, podrzat ma a vzdy ked ku mne prisiel ma lutoval, ze co mi to robia...
samozrejme kazdy si chrani svoj zadok, takze nikdy nic nikomu o tom nepovedal, pokial ja viem...
usmievat sa na nich neda, pretoze mi usmev neopetuju, skusala som...
a vtipy? alebo srandovanie? nehrozi!
aj to som skusala a nik sa na nichnikdy nezasmial, len pokrutil hlavou a kaslal na mna...
nie som zla osoba, viem to! pretoze kade chodim tade ma maju radi a chvalia ma, mam mnoho priatelov, na ktorich sa mozem spolahnut...nikomu koho poznam nepridem blba alebo strnula ked som s nimi...kazdy mojej mame rozprava ze som skvela a obdivuje moju mdurost...to len tu sa citim menej cenna a podobne...
ani moja mama nechape co sa to deje...odkedy som tu, stracam chut na vsetko...
takze urcite to nie je mnou, to som si ista na tisic percent!
takze uz naozaj neviem co sa deje :-(
maoam:
mas pravdu...najlepsie je asi odist, no platim si s priatelom pozicku a energie, takze o pracu nemozem len tak prist...co ma dost stve...
no toto bude asi jediny sposob ako zacat znova...
ak este nieco viete, co mi moze pomoct, prosim napiste to, ja sa len potesim, dakujem Vam.
PS: aj teraz tu dosiel kolega z ciech, oni boli aj s nasimi na raftingu, ja mam strach z vody a mala somich istp odporovat, no prislo mi do toho nieco a musela som to zrusit, no napisala som im mail a pekne sa ospravedlnila.
A on na to ze ako sa mi dari, ja ze dobre a on ze preco som nesla na ten rafting ze mam bod dole a ani ma nenechal vysvetlit ze preco...ja uz nevladzem....zasa vyzeram ako debil :-(