Ahojte. Klasicky sa tento moj problem tyka chlapa. Boli sme spolu rok aj tristvrte, z toho rok sme spolu zili v jeho byte. Nazaciatok chcem napisat, ANO VIEM, MALA SOM OD NEHO ODIST JA SAMA A UZ OMNOHO SKOR, ale ked niekoho mate rady, vydrzite aj nemozne. Tak. Chodili sme spolu, asi 7krat sme sa rozisli, ked bola hadka tak ma ignoroval, komunikacia nula bodov. Vyhadzoval ma z bytu, psychicky ma tyral, schudla som 12 kg, prisla som koli stresom o pracu a vysoku skolu, ked som mala ist do nemocnice tak isiel na pivo, jeho heslo je Ked to nejde po dobrom tak to pojde po zlom, nema ziadnu zodpovednost, nechodi do prace iba krcma a trava su jeho zivotom. No a ja, mile damy som mu vsetko trpela lebo vo svojej podstate bol fajn a tolerovala som vsetko lebo mu zomreli obaja rodicia a zostal uplne sam. Brala som to ze to je rana a ze potrebuje cas aby sa emocne naplnil. No a pred tyzdnom bolo este vsetko OK, chcel sa tulit, maznat. Pred par dnami sa so mnou rozisiel s tym, ze ma uz nelubi. Den na to som ho videla s inou (to je aj moja chyba mozno, lebo ked sme boli dlhsiu dobu rozideni, bola som s jednym muzom v posteli a potom som sa mu priznala. Ked som bola s inym muzom, bolo to to klasicke- klin sa klinom vybija...pekna kravina, uz to viem), pritom on sa s babami ani nerozpraval, mal ich na haku, neriesil ich, nikdy som nemusela ziarlit. No a mna sere vsetko. Co som mu obetovala ako sa on zachoval. To ze je koniec uplne chapem, len ten odporny pocit zrady, to ze na nic ine nemyslim, ta divna chvilkova nenavist, lutost, ten nevyrovnany pocit ktory trva uz skoro rok a vsetky tie najhnusnejsie pocity ake mozete mat na kope. Tak to je moje vnutro. Ziadna radost. Z nicoho sa neviem tesit uprimne. A teraz moja otazka... existuje NIECO, su nejake pomocky, tipy a triky ako sa zmierit, odpustit jemu aj sebe a upravit si pokoj v dusi, zahodit to co bolo a zacat znova zit? A znova opakujem. Viem, nemala som nechat aby to zaslo tak daleko, urobila som hlavnu chybu ja, ze som mu dovolila nieco take so mnou robit, mala som odist. Ale milovala som ho.
Odpustenie, zmierenie, znovunajdenie pokoja?
nic nepomoze, iba cas a nove zazitky, lasky... z niektorych lasok sa clovek dostava lahsie, z niektorych tazsie, hlavne ked cloveka trapi strateny cas.. ale hlavu hore, v zivote existuje rovnovaha a po dazdi vzdy vyjde slnko ;)