Ahojte. Klasicky sa tento moj problem tyka chlapa. Boli sme spolu rok aj tristvrte, z toho rok sme spolu zili v jeho byte. Nazaciatok chcem napisat, ANO VIEM, MALA SOM OD NEHO ODIST JA SAMA A UZ OMNOHO SKOR, ale ked niekoho mate rady, vydrzite aj nemozne. Tak. Chodili sme spolu, asi 7krat sme sa rozisli, ked bola hadka tak ma ignoroval, komunikacia nula bodov. Vyhadzoval ma z bytu, psychicky ma tyral, schudla som 12 kg, prisla som koli stresom o pracu a vysoku skolu, ked som mala ist do nemocnice tak isiel na pivo, jeho heslo je Ked to nejde po dobrom tak to pojde po zlom, nema ziadnu zodpovednost, nechodi do prace iba krcma a trava su jeho zivotom. No a ja, mile damy som mu vsetko trpela lebo vo svojej podstate bol fajn a tolerovala som vsetko lebo mu zomreli obaja rodicia a zostal uplne sam. Brala som to ze to je rana a ze potrebuje cas aby sa emocne naplnil. No a pred tyzdnom bolo este vsetko OK, chcel sa tulit, maznat. Pred par dnami sa so mnou rozisiel s tym, ze ma uz nelubi. Den na to som ho videla s inou (to je aj moja chyba mozno, lebo ked sme boli dlhsiu dobu rozideni, bola som s jednym muzom v posteli a potom som sa mu priznala. Ked som bola s inym muzom, bolo to to klasicke- klin sa klinom vybija...pekna kravina, uz to viem), pritom on sa s babami ani nerozpraval, mal ich na haku, neriesil ich, nikdy som nemusela ziarlit. No a mna sere vsetko. Co som mu obetovala ako sa on zachoval. To ze je koniec uplne chapem, len ten odporny pocit zrady, to ze na nic ine nemyslim, ta divna chvilkova nenavist, lutost, ten nevyrovnany pocit ktory trva uz skoro rok a vsetky tie najhnusnejsie pocity ake mozete mat na kope. Tak to je moje vnutro. Ziadna radost. Z nicoho sa neviem tesit uprimne. A teraz moja otazka... existuje NIECO, su nejake pomocky, tipy a triky ako sa zmierit, odpustit jemu aj sebe a upravit si pokoj v dusi, zahodit to co bolo a zacat znova zit? A znova opakujem. Viem, nemala som nechat aby to zaslo tak daleko, urobila som hlavnu chybu ja, ze som mu dovolila nieco take so mnou robit, mala som odist. Ale milovala som ho.
Odpustenie, zmierenie, znovunajdenie pokoja?
arman> Ano mas pravdu. Nemala som uctu k sebe. Ja to veeelmi dobre viem, lebo som tolerovala veci, ktore som si myslela ze su docasne. A akosi sa to obratilo proti mne. Nechcem sa hrnut do vztahu. Samozrejme, chyba mi niekto ku komu sa vecer pritulim, alebo na koho pomyslim, ale to je vec zvyku a myslim si ze behom par mesiacov mi to pride ine. Presne ako si napisala potrebujem dat sama sebe cas. Dat si doporiadku vnutro, znovu si uvedomit a podciarknut svoje hodnoty a zacat sa milovat. Lebo ten vztah mi zobral vsetko. Respektive, ja som mu to dovolila....
PS- dakujem za rady. Boli k veci.
Dost vela zien chodi s tymto a podobnymi skusenostami od jedneho vztahu k druhemu, tak asi to nebude nahoda.
Hlavne to zanalyzuj, kde mas problem, pouc sa... daj si cas. Nehrn sa hned do dalsieho vztahu.
Vacsinou to byva lutost a nedostatok sebalasky a sebaucty.
To prve znamena, ze toho druheho lutujes... och stratil matku, otca... och ja som ta, ktora mu da lasku.
To druhe je, ze sa zamilujes do niekoho silnejsie, nez milujes seba. Potom si unesena laskou, na ktorej sa stanes zavisla a stracas seba.
A to tretie je, ze si nechas skakat po hlave, a trpis to. Je to vlastne dosledok toho druheho.
Kvoli tomuto si myslim, ze takto zeny vo vztahoch casto dopadnu a vzdy je to o tom istom.
skuste www.poradna-liecenie.eu
online poradna na mieru aj v oblastiach vztahu pre kazdeho jednotlivca zadarmo!
2bodka > neviem ci som zasa na tom dobre. Henten moj bol neskutocny sebec, egoista, na svet sa pozeral IBA svojimi ocami a na nicom mu nezalezalo. Len aby mal na pivo a travu :D teraz som na tom dobre, ale pre tristvrte rokom to bolo hrozne. Pol roka som stravila medzi styrmi stenami. Schudla som, plet som mala samu vyrazku, bola som len klbko nervov, nezvladala som skolu, musela som ju skoncit. Pracu tiez. Musela som brat lieky (12 tabletiek denne) na zaludok. u lekarov som bola castejsie ako vonku s kamaratmi. Bol to kruhovy objazd. A ja som nechcela vidiet cestu von. Lebo som ho nechcela opustit. Ale teraz banujem, ze som to neurobila. Nic by nebolo taketo. A co sa tyka toho zamilovania...aj ty si mala po rozchode take pocity ze uz sa nikdy nedokazes zamilovat? Doverovat?
Dakujem Vam velmi pekne za mudre a uprimne odpovede. Ano, pravda je v tom, ze on mi moje sebavedomie a moje sebahodnotenie tak dal dolu, ze teraz nie som schopna uvedomit si par veci, dolezitych pre to, aby som sla vpred. Viete...ja viem ze nemam za cim smutit. Povedali mi to rodicia, aj najblizsi priatelia ze si ma nevazil a ani nezasluzil. To viem aj sama. Velmi sa mi paci ako ste mi odpisali. A hlavne vyslovili holu pravdu. A pritom ani neviete podrobnosti a nepoznate mna ani jeho a trafili ste kliniec po hlavicke :)On bol emocionalne prazdny clovek a lasku daval najavo uplne inak ako by sa mala. Viem ze ma lubil, len casom prisiel na to ze ta jeho ,,laska" nestaci takej zene ako som ja. Velakrat sme sa bavili aj o tom, ze mam vela napadnikov a on neskutocne ukrutne ziarlil. Aj ked som s nimi nic nerozvijala. Ziarlil dokonca aj na tych, co ma brali ako kamaratku. Ziarlil na mojich priatelov, ktorych poznam 14-15 rokov. Zakazoval mi sa s nimi stretavat. Myslim si, ze aj on ma velky problem so sebavedomim a tento pocit menejcennosti preniesol aj na mna.
Este raz, velmi pekne dakujem :)
kym si nenajdes novu lasku, budes si buchat hlavu o stenu, ze si s nim stracala cas, ale potom, ked sa zamilujes, budes dakovat Bohu, ze ti otvoril oci a nezostala si s hovadom do konca zivota ;) ver mi, vlastna skusenost :)))
kanya, ovela tazsie by bolo stratit lasku cloveka, ktory by bol toho naozaj schopny a kto by ta skutocne lubil, v tomto tvojom pripade ale nemas za cim banovat ani sa preco citit ponizena
pochopila si to zo zleho konca a konkretne si nadobudla presvedcenie, ze mas tak nizku hodnotu, ze ani taky blb ako on o teba nestal, cele zle
v podstate fakt, ze si nasiel inu a ze to cele skoncilo, bolo tvojim vyslobodenim, to ale pochopis neskor
skor ide teraz o to, aby si pochopila seba, to, preco si v tom vztahu zotrvavala tak dlho, preco si vkladala tolku energiu, cas a nadeje do cloveka ako on
ide tu o teba, nie o neho
neboj sa, cas urobi svoje, podstatne je, aby si pochopila co mas a si na spravnej ceste, prvy krok uz mas za sebou :-)
a to, ze sa uskrna a je hrdina, to je velmi relativne, teraz...mozno...ale co bude v buducnosti, vsetko sa moze otocit
prajem ti, aby si bola stastna a vyrovnana sama so sebou
ja som s takym podobnym a este aj egoistom stravila 3 roky :D takze si na tom este dobre, draha :)))
Dakujem, ano aj ja si myslim ze na vsetko treba cas. Mna ani nestve to, ze sme sa rozisli, ale napriklad toto mi beha po hlave : ten cas co som s nim stravila som mala moznost ziskat na neho urcity nazor a po celej tej dobe si uprimne myslim ze ako partner stoji za prd, aj ako clovek stoji za prd. Arogantny, sebecky, majetnicky, lenivy..nazvem to ze Blb s velkym B.A ani takyto clovek ma nechce. Proste ze sa citim strasne ponizena, aj po tom ako si nasiel frajerku a s tym jeho debilnym uskrom na tvari mi oplaca minulost. Neviem sa proste preniest cez to. Ta potupa, sklamanie, moje sebavedomie je v prkne.
Dakujem, ano aj ja si myslim ze na vsetko treba cas. Mna ani nestve to, ze sme sa rozisli, ale napriklad toto mi beha po hlave : ten cas co som s nim stravila som mala moznost ziskat na neho urcity nazor a po celej tej dobe si uprimne myslim ze ako partner stoji za prd, aj ako clovek stoji za prd. Arogantny, sebecky, majetnicky, lenivy..nazvem to ze Blb s velkym B.A ani takyto clovek ma nechce. Proste ze sa citim strasne ponizena, aj po tom ako si nasiel frajerku a s tym jeho debilnym uskrom na tvari mi oplaca minulost. Neviem sa proste preniest cez to. Ta potupa, sklamanie, moje sebavedomie je v prkne.
