Je možné mať anorexiu aj keď jem??

Príspevok v téme: Je možné mať anorexiu aj keď jem??
Nela41

No ide skôr o moju hlavu. Neprejavuje sa to u mňa tým že by som nejedla vôbec ale ako náhle sa najem vyčítam si to. Celý deň myslím len na jedlo a keď sa cítim najedená nenávidím sa. Nenávidím ten nasýtený pocit.. ja napríklad do školy si naschval nezoberem peniaze a hladujem tam do tretej lenže potom prídem domov najem sa a úplne som z toho smutná len rozmýšľam ako to zo seba dostať (nevraciam naschvál..zatiaľ) .. a potom neschudnem lebo hladujem potom zas jem hladujem.. a tak dookola.. No a potom som smutná lebo som tučná.. Keď sa najem vidím sa v zrkadle ako keby som mala 100 kíl a keď cítim ako mi škvrka v bruchu cítim sa chudšia.. neviem už si prídem ako psychopat dokonca často rozmýšľam nad tým aké by to bolo keby som zomrela, že by to bolo jednoduhšie.. Neviem už čo mám robiť :(

[zruseny22]

mrska, takže sa môže robiť na 8hod????? Bože, ľudia, neviete o nejakej práci v Ba, kde by ma zobrali? :-)
Mrska, ja viem, že to nie je len tak... aj v práci človek myslí na jedlo-nejedlo... ale keď si celý deň len doma:-(... tak čo iné budeš robiť? Cvičiť a sledovať jedlo-nejedlo, váhu a pod.
Neváž sa každý deň, kašli na to. Jasné, sama mám čo hovoriť, rozhodí ma aj 100g rozlíšenie, ale... keď aspoň 1 deň nepostavíš na váhu, vieš aké je to oslobodenie? Zrazu je aj iný deň.
Preboha, prestaň piť toľko káv!!! To nie je ok a ešte v tomto horku? Odvodníš sa.. do toho preháňadlá... s pánom bohom...

mrska

Ahoj cry....

ja mám tiež plný invalidný dôchodok a tiež pracujem na 8 hod. myslela som si že v robote mi to nebude tak šibať, ale ono to asi nejde len tak ľahko z hlavy von...škoda pre nás...ty študuješ...tak to máš toho dosť..ved aj ja pracujem ráno od 7 do pol piatej...vlastne celý deň som v práci,a aj tak tam riešim svoje kilá,sledujem hodiny kedy jesť kedy nejesť,som ako robot,každé vybočenie mi robí traumu aby som niečo nezjedla v tej nesprávnej hodine...

nalievam sa vodou,kávou,dnes som ich vypila 5 a už sa mi točí v hlave...fuj už sa neznášam...

a doma bol ráno humbuk lebo muž mi našiel váhu,ktorú schoval,a ja som ju našla...no katastrofa....
ahojky...

[zruseny22]

Maoam, chcela som ti ešte napísať, že hoci mám už normál. váhu, stále ma to jedlo, celá PPP trápi rovnako. A zle znášam komentáre- "ako dobre vyzerám". Vie, že tí ľudia to nemyslia zle, ale mňa sa to tak veľmi stále dotýka:-(
Študujem VŠ- externe, ešte do 1.6? som bola "zamestnaná" v nemocnici na operačke- ale pol roka som v práci už nebola, nakoľko sa mi vybavoval ID. Strašne potrebujem prácu, lebo doma ma tá choroba tuším ešte viac pohlcuje. Veľmi chcem ísť do práce, ale mám strach, že ma nikde nezoberú, keďže mám plný invalidný. Najradšej by som išla robiť na 8hod, ale neviem, či je to možné, ak nie na 8hod, aspoň na polovičný. Je mi jedno aká práca by to bola, kľudne budem umývať aj podlahu, je mi to jedno, ale potrebujem nejaký režim- ako taký. Budem znova zamestnaná učením- čo ma pri PPP stojí veľkú námahu, ale tak veľmi túžim ísť znova do práce:-(

mrska

a zabudla som dodať...dnes som cvičila o pol štvrtej...v noci som rýchlo preniesla bycikel a je ťažký,do kuchyne aby manžel nepočul,počúvala som za dverami či sa nebudí a zasa šup ho tam...robila to divadlo ako v SND....ale ja musím mať kontrolu nad sebou..inak budem srab.....

mrska

Ahojte všetky....som rada že sa tu rozpútala takáto diskusia...ale lepšie by bolo keby vôbec sme nemali o takýchto veciach ani potuchy,ale je to v nás a muusíme si pomáhať aspoň sa podporovať...

Maoam...ja viem že máte všetci pravdu(možno?), aj si to niekedy uvedomujem, ale prepadne ma ten pocit,že som chudera ktorá nedokáže byť štíhla,že som ako tie rozkysnuté niektoré ženy v mojom veku,že čo povedia iný ak priberiem,povedia si no tá ale vypadá...mám strašne nízke sebavedomie...a chcem to riešiť aj nechcem...som ako blbec...jeden deň ok to zvládnem..druhý deň ja si hovorím tak toto nie nikto mi nebude radiť ja viem čo je pre mňa dobré...

a ako som v tom dlho?minulý rok na jeseň som začala držať dukanovu dietu, a to chudnutie sa mi zapáčilo až som chcela aj chcem ešte viac...psychiater mi potom povedal ked ma videl že ľudia čo majú nejakú psychickú chorobu nesmú držať diéty....a ešte k tomu prispelo moje zlé detstvo,otcova samovražda-ktorú si stále vyčítam lebo som bola s ním v ten deň sama s deťmi,bol tiež na psychiku liečený a doteraz to považujem za moje životné zlyhanie....nedokážem sa s tým zmieriť....neprajem to ani najväčšiemu nepriateľovi:(

cry... ty si si toho prežila dosť...mala by som si vziať ponaučenie ale to nejde....ja viem že mám deti,ale ako vidím oni ma nepotrebujú dcéra bude mať 19 má priateľa,syn má 16 a svojich priateľov...mám pocit že nikoho nezaujímam tak ako ked som bola malá a ukrývala som sa pred alkoholikom, neraz v noci aj sama po vonku,alebo u babky,tety....niekedy hovorím že keby som zomrela tak si to všimne asi len môj muž..mám veľmi dobrého manžela...nechcem mu robiť starosti a preto ako povedala maoam hrám veľké divadlo....

hovorím si to nie je anorexia len zdravá strava....klamem sa?

pekný deň..držte sa....myslím na Vás aj ked Vás nepoznám.....

[zruseny22]

Ahoj, moja Silzel. Ja si to všetko uvedomujem, viem o tom úplne všetko, ale práve... neviem to dostať do praxe... v nemocnici sa mi to darí, ale akonáhle prídem domov, je to v háji... začnem uberať a uberať... ach yo.... ja som kvôli tomu, že som od včera pribrala 1 kg- zjedla som dnes len 1 jablko, aj to preto, že mi bolo na zvracanie a ešte som bola v tom horku na obed na hodinu a 10min. behať. Bez prestávky a do kopcov.

silzel

ahoj Cry,z Tvojich slov ma až mrazí...sčasti preto, že som to sama prežila a prežívam...no zistila som, že keď celý deň nič nejem, mám na druhý deň prírastok na váhe, a keď jem pravidelne, viackrát denne, o týždeň mám aj dve kilá dolu...bolo by dobre sa na to bližšie pozrieť, prečo to takto funguje a či nestojí za to sa tým riadiť...o čo by to bolo jednoduchšie...a to platí aj pre mňa. Áno, viem o tom, ale nedodržiavam to, lebo neznášam keď mám niečo v žalúdku, hoci aj tú posratú kávu, aj tú už vraciam....topím sa v tom už hodne rokov, tiež som začala v dvanástich a minulý týždeň som oslávila tridsiatku!!! To naozaj už nie je žiadne východisko a nádej ako z toho von??????

[zruseny22]

Mrška, myslela som si, že som v poriadnej riti, ale ako vidím, ty si ešte vo väčšej- prepáč:-( Je mi z toho smutno, ale zároveň ti rozumiem. Takto pred rokom som bola v nemocnici kvôli PPP. Mala som asi o 12kg menej ako mám teraz. Tiekla mi infúzka, a v mojej hlave myšlienky ako zabrániť tomu, aby sa tie kalórie nedostali do môjho tela. Keďže som vedela ako na to- ako aspoň trochu "nedostať" do žíl viac kJ... sama som si druhou rukou "odpojila" z infúz. súpravy nech vytečie niečo radšej na zem, na perinu, to je jedno.... potom mi na to prišli a dávali mi takú infúz. súpravu, ktorú nešlo odšrúbovať... " A keď vy mi takto, tak ja takto: bola so mnou na izbe ešte jedna baba, bola tam s bulímiou, ale za krátku dobu išla už domov. Tak som jej dala peniaze, aby mi ešte stačila kúpiť švihadlo. Tak ja ako hlupaňa som si tam potajme ešte v izbe cvičila... Áno, už nemám takú váhu, ale v hlave to nemám ešte ok... už dávno nie som v puberte, ale sú veci, ktoré... ktoré predsa nepustí rozum... neviem ako to napísať... mám 26 rokov, problém s PPP od 12 tich. Som kvôli tomu vo veľkých sračkách... ale kurnik, ty si odo mňa staršia, máš deti, máš manžela, máš pre čo a kvôli komu žiť, to sa vážne nevieš aspoň trochu vzchopiť? O čo ti ide? Ide ti skutočne teraz len o tú štíhlosť? Alebo je to len kričanie, volanie o niečo? U mňa to bolo dlhú dobu len o to, aby som bola štíhla, pretože ja som taká nebola. Na základnej škole som bývala najvyššia z triedy (od 12 tich mám 169 cm, odvtedy som už nenarástla ani 1 cm!!!!) a bola som aj mohutná. Na všetky fotky, ktoré pozrem, na všetkých vyčnievam. Preto som chcela "trochu" schudnúť.... už v 12 tich som "ochutnala" preháňadlo a už v 12 tich som zvracala sladkosť, ak som nejakú zjedla. Chcem ti vlastne už len povedať, že po čase... po čase som tým "riešila" už len veci, ktoré som nedokázala "vyriešiť" inak, s ktorými som si nedokázala inak poradiť. (Samozrejme, že som tým nič nikdy nevyriešila, len sa všetko skomplikovalo)... a teraz premýšľam, o čo mi ide sakra teraz? Ide skutočne len o tú túžbu byť štíhla, alebo je to neustále o tom, že niečo sa mi nedarí, neviem "vyriešiť"? .. som vážne úbohá.... mala som priateľov, veci, ktoré ma robili šťastnou a teraz nemám nič a nikoho... A stále si tou svojou PPP asi "riešim" veci... odkladám.... mohla by som o tom písať román....

Maoam

Mrska, tak to je koniec :-//, to je PPP ako z ucebnice. Odkedy si vlastne do toho vpadla? Ako to chces riesit? Ci nechces? Kam az chces zajst? Toto dlho takymto stylom nevydrzis.