Po troch rokoch mám konečne plnohodnotný vzťah, on je úplne dokonalý, úžasný, proste úplný opak, ako ja. Ja som konfliktná, on je úplne kľudný, nekonfliktný, ak sa chcem hádať, tak sa hádam poväčšine sama so sebou, on to nechá tak, nereaguje. A to je problém, stále vyvolávam hádky, normálne si to ani neviem vysvetliť, či mi to robí dobre, alebo čo, ale ja to mám proste v povahe. Som prchká, konfliktná. A samozrejme, že deň nie je bez toho aby som nevyvolala nejakú hádku, aj keď len malú škriepku.
Môj ďalší problém je v tom, že som mala dvojročný vzťah, ktorý bol o tom, že druhá strana ma psychicky deptala, ničila a popritom ma podvádzala sústavne do začiatku vzťahu. Proste chodil s dvoma naraz a ja som bola tá druhá. A dá sa povedať, že odvtedy mám v sebe vadu. Som žiarlivá, neverím mu až tak, a on to nevie pochopiť. Veľa zlého som si pri tom chlapovi vytrpela, musela som vyhľadať odbornú pomoc, a dokonca mám odvtedy problém so zdravím. Ten chlap ma zničil najviac, ako sa len dalo.
Ďalší problém je, že už nie som zaľúbená, ako dakedy, keď som bola mladšia, že som bola zbláznená ako taká pubertiačka. A tak vôbec neviem rozoznať či ho ľúbim, ale viem, že by mi bolo ťažko, ak by som o neho prišla..
Mali ste už vôbec pocit, že "ani s ním, ani bez neho?" A ak áno, ako ste to riešili?
