Ako to robite že viete povedať svoj nazor inemu človeku? Ja sa citim ako dement, neviem sa vyjadrovať, neviem povedať svoj nazor a preto sa mi stavaju veci, kvoli ktorým sa trapim, že som niečo nepovedala a tým sa stavaju aj nedorozumenia.
Nemam odvahu, bojim sa ludi :(
Ako sa naučiť vyjadrovať
Na psycholola nemam čas a aby mi trepal do hlavy aky je život pekny aj napriek nedostatkom tak to nezaberie. To je akoby nutil zhorenim zdeformovaneho a zjazveneho človeka aby šiel na suťaž krasy. Problemy treba riešiť a nie počuvať rady psychologa ako vraví zmierte sa s tým všetkym.
sak teraz normalne komunikujes ci?
psycholog ti poradi a nacvici to s tebou. Pripadne si na zaciatok kup knizku o asertivite. To sa neda zmenit tym, ze ti niekto nieco poradi v jednom prispevku. To je komplexna zmena a musi vychadzat z tvojho vnutra.
Takže ako sa mam naučiť normalne s ľudmi momunikovať? A nebať sa ich?
Silvia, ty nepotrebujes plastickeho chirurga, ale psychologa, s ktorym popracujes na svojom sebavedomi.
Je to napr. v situacii keď mam niečo povedať šefovi, svoj nazor na problem... tak som radšej ticho lebo sa bojim že to nedokažem povedať podla predstav a budem koktať, a poviem uplne všetko inak ako som chcela, že nedokažem pospajať vety ako som mala v mysli... Dalšia situacia je pri lekarovi(lekarke), nedokažem povedať presne svoj problem čo ma trapi a ak on povie iny nazor alebo vidi problem inak než ja ja sa neodkažem slovne ubraniť aj napriek tomu že viem že mam pravdu ja, a tak radšej suhlasim s lekarom. Stalo sa mi to už viac krat pri chirurgovi a kvôli tomu že som si nedokazala presadiť svoj nazor ani operácie nedopadli podla mojich predtav. Pretože si chirug robil po svojom a myslel si že ak nemamietam budem spokojna.
Bože ja taka nechcem byť, poradte mi niečo. Mam si predstaviť tých ľudi ako bezvyznamne osoby? Alebo nejake zviera a hned sa mi bude s nimi lepšie komunokvať? Alebo mam to brať tak, že napriek môjmu strachu musim povedať čo mam na srdci, pretože takto sa v živote nikam nedostanem a ti ľudia su pre mňa ničim?
Som taka preto že sa mi viac krát v živote stalo ako sa mi ešte v škole posmievali aj potom v rôznych situaciach ma každy bral ako bezvyznamnu osobu ktora nevie nič povedať. Stalo sa mi že mi aj lekar znadal lebo bol po nočnej a ja som sa objednala na nevhodny termin kontroly, a ja krava som sa zase nevedela slovne braniť a sklopila som oči, niečo potichu povedala a on bol vítaz
Poradte mi prosim
Podľa mňa sa "písano" vyjadruješ fajn. Iné je asi ked prichádzaš do konfliktu s inými ľuďmi ( konflikt myslím vzájomnú interakciu dvoch a viacerých osôb, nie hádku.) ťažko ti poradiť čo sa v tebe skrýva, nepodala si žiadne relevantné informácie v akých situáciách sa ti to najčastejšie stáva, tvoju nazvala by som to neodvahu by som hľadala niekde v tvojom nevedomí, ktoré ovplyvňuje zväčša celý náš život, to čo robíme, ako sa správame a prečo reaguje napríklad aj to prečo nevieš a máš obavu reagovať keď si si vedomá toho, že máš úplne iný názor ako dotyčná osoba. všetko má svoju kauzalitu resp.príčinu. takto sa ti ťažko radí.