Dobrý deň,
zaujíma ma váš názor na životnú situáciu:
manželský pár, ktorému sa podarí po dvoch rokoch snaženia spraviť dieťa, on zarába menej, preto ju po pol roku poslal do práce a on zostal na rodičovskej. Jeho náplň práce, ktorú si sám zvolil: facebook (pripojený neustále, komunikácia s mamičkami na materskej), fotografovanie malého (vycapovanie na FB), kŕmenie malého (zabezpečil si obedy v škoslkej jedálni, tak nevarí) a to je všetko. Manželka príde domov z náročnej práce, chce sa venovať malému, ale v byte má neporiadok, neupratané hračky, prach, zasvinenú vaňu a pod., neopraté, neožehlené. Nevládze a nestíha a on ju ešte udržiava v tom, že je neschopná matka. Dievča je na pokraji nervového zrútenia. Čo by ste robili na jej mieste?
Chlap, ktorý nič nerobí
najhorsie na tom celom je to, ze ona sa citi uplne neschopna, je ustrachana, pritom ten, kto vsetko robi a zabezpecuje, aj financne, je prave ONA
on je len pritazou, ale tak ju zmanipuloval, ze ona si uz vobec neveri a ani si neuvedomuje svoje schopnosti a fakt, ze nebyt jej, NIC nefunguje, ani peniaze by neboli, ani domacnost by nefungovala
ona taha v praci, aj doma
ale ma pocit, ze bez neho je stratena
to je totalny paradox, ale prave kvoli tomuto trci v tom vsetkom
dokop ju k psychologovi-terapeutovi, to je asi jedina sanca (okrem vasej podpory samozrejme)
a proste nesetrite ju v tom zmysle, ze jej proste stale hovorte, ako sa veci maju, nech je to akokolvek tvrde, aj keby mala kvoli tomu pustit slzy, jej sa to do tej hlavy dostane, bude nad tym premyslat
niekto tu spominal, ze by jej bolo lepsie samej, ale myslim, ze nebolo, lebo potom by musela aj tak robit veci ktore on teraz nerobi. Tak ma napada, ze maju mozno len rozdielny pohlad na to co musi byt spravene. Mozno sa vzorne stara o dieta a poriadok nepovazuje za najdolezitejsiu vec. Starat sa o dieta cely den, je podla mna pre muza ovela narocnejsie ako pre zenu ( psychicky ). Nech skusi pozvat niekoho na navstevu castejsie ( spolocnych znamich ), mozno sa pred nimi bude trochu hambit za ten neporiadok a uprace. Lepsie vecer po praci aby to nebolo na nu :). Ked je stale na FB mozu komunikovat aj cez ten.
ja viem, že to môže nevyjsť, beriem to 50:50. Len sa bojím, že jej hrozí syndróm vyhorenia a akonáhle sa dostane na psychiatriu, tak ten jej debil jej malého zoberie celkom, aj jej prachy a bude si žiť sweet life...
ake krasne ze jej pomahas
čím viac sa ona snaží, tým viac on na všetko serie
to je strasna pravda, nemoze sa iba jeden snazit lebo druhy to zneuziva, treba rovnovahu
no to je jasne, pasuje to do obrazu
ona si proste odmieta uvedomit pravdu a realitu, ale raz precitne :-/
moze to vsetko aj nevyjst, ak nebude spolupracovat a nebude ona chciet, mozno tak prezije dalsie desatrocia
nebude to vasa vina
Maomam: psychológa riešim už dlhšie, vyhovára sa, že nemá čas, ale teraz malý má obdobie, keď ich bije, tak to chce riešiť s psychológom, tak jej zoženiem takého, aby aj jej pomohol:) to som už začala riešiť:) ona je čistá trpiteľka, len aby mala pokoj v rodine a čím viac sa ona snaží, tým viac on na všetko serie
nesetrite ju, to co robi, ako sa sprava, to je taka 'naucena bezmocnost'
kazda zena je v stave vyjst z roli obete, ked zacne jasnejsie mysliet a uvedomovat si realitu taku, aka je a jej dlhodobe nasledky a prestane sa riadit vylucne emociami, straachom a svojimi obmedzeniami a najmä naucenymi vzorcami spravania
preto potrebuje ine zazitky, potrebuje zazit pozitivne veci ohladne samej seba (v tom jej pomahate, vzhlad, sport, atd), ale psycholog je ZAKLAD
ona sama musi chciet
ona uz ani nevie, ze vobec ma nejaku vlastnu vnutornu silu, od tej je uplne odstrihnuta
ivanecenka: lebo nezije v realite, nebolo by od veci pomaly ju do reality dostavat, ale stale apeluj na to, aby sla k psychologovi, to jej pomoze + vasa podpora
ona sa nesťažuje, len ja a ešte jedna kamoška vieme, aká je realita. Ona je len ten typ ženy, ktorá chce mať všetko dokonalé a potom, keĎ to nejde, tak je zlomená. na súde by mohlo pomôcť, že sa nevie postarať o rodinu, keď ju poslal do roboty a on zostal doma. naštartujeme to:) dúfam:)
asi by som ho zabila :)