Kamaratstvo?

Príspevok v téme: Kamaratstvo?
lobogo

Zdravim, viem, ze tem s podobnou problematikou tu je pozehnane, no aj tak zalozim dalsiu.

Mam 19 a pred polrokom som sa blizsie zoznamil so spoluziackou. Vlastne ani neviem ako to cele vypuklo, kedze nema vela priatelov v triede (bola rok v zahranici) a ani ja som spociatku nedaval velke sance, ze by z toho mohlo byt co i len dobre kamaratstvo. No zmylil som sa. Casom sme zacali byt coraz viac a viac v kontakte, zatial vacsinou cez net, no neskor k tomu samozrejme pribudli aj osobne stretnutia. Vedeli sme spolu prepisat ci prekecat cele hodiny, vzdy sme si mali, co povedat. A tak postupne vznikalo dovernejsie a dovernejsie kamaratstvo. Pred necelymi 2 mesiacmi sme zacali spolu travit asi az prilis vela casu ako by bolo na kamaratstvo unosne, v podstate to bola skoro kazda nasa volna chvilka. Bolo nam proste spolu obom dobre.

Od zaciatku som vedel, ze mala priatela, hoci podla mna to bol nefungujuci vztah, kedze jej priatel bol sebecky, nemohla v nom mat snad ziadnu podporu, pomoc a istotu, prilis casto sa hadali, nebola s nim stastna a casto sa trapila, nemali sa o com poriadne rozpravat, jemu by nevadilo mat aj viac priateliek (nakoniec tak to aj skoncilo, ze si nasiel dalsiu a kamaratke tvrdil, ze ona bude vzdy ta hlavna) a za cely cas, co ju poznam som nepocul o nom jedine pozitivum. No aj ked som vedel, ze je zadana, tak som s tym nevedel prestat a po case som zacal citit nieco viac ako len kamaratstvo, co som jej zanedlho aj povedal (sam neviem preco som to citil a citim, kedze pokial by nezmenila svoje rozmyslanie v niektorych veciach, tak by to asi nebolo idealne, no stale sa nedokazem tohto pocitu zbavit, pretoze ma pre mna aj dost dobrych pozitivnych vlastnosti a predsa nikto nie sme dokonaly). Samozrejme, ako to byva, tak nezdielala rovnake pocity, hoci tvrdila, ze som uplny opak jej priatela a dovolim si povedat, ze by som sa k nej po povahovej stranke hodil. Cas plynul a problemy v jej vztahu sa zacali prehlbovat a ona sa zacala trapit. Kedze sa nerad pozeram na to ako sa ludia trapia, tak som sa jej snazil pomoct a este viac sa k nej naviazal. Zanedlho odisla na mesiac za svojim priatelom (vztah na dialku) a povedal som si, ze sa za ten cas skusim odputat, pretoze mi to ublizovalo a psychicky vycerpavalo, kedze som vedel, ze z toho nic viac nebude, i ked mi to nikdy na rovinu nepovedala. Samozrejme, namiesto toho, aby som sa odputal, sme boli skoro kazdy den v kontakte a z jej spravania bolo citit, ze sa dost trapi, co mi nakoniec aj potvrdila. Snazil som sa jej teda pomoct, aj na ukor seba sameho, len, aby bola veselsia a spokojnejsia. Za ten mesiac sme sa zase rozpravali aj o nas dvoch, kde som sa v podstate nedozvedel nic nove a zas ziadna jednoznacna odpoved (keby ju sama vedela, tak by mi ju podla mna povedala, kedze sme k sebe uprimny vo vsetkom), len to, ze keby mala rozum bola by uz davno so mnou, ze som pre nu az prilis dobry ci co, atd. Na otazku, preco by si to nevedela so mnou predstavit, mi dala hned niekolko dovodov (podla mna vacsina z nich hlupych, ale respektoval som to). No stale som nevedel pochopit, preco mi zas o par dni na to po hadke s priatelom pvoedala, ze keby mala rozum bola by uz so mnou. Vedela, ze som sa uz v tom case trapil kvoli tomu, no ja som si stale vravel, ze je tam mozno sanca a ak aj nie, tak sa mi podari od nej odputat a budeme aspon vyborni kamarati.

Tyzden dozadu, tesne pred jej nevratom domov, sa s priatelom rozisla. Namiesto toho, aby bola stastna sa trapi este viac (hoci to nechapem, lebo tak primitivneho cloveka ako je jej priatel, sice som ho poznal len z pocutia, som nevidel uz pekne dlho). No asi to je normalne po 2 rocnom vztahu. Povedal som jej, ze jej pomozem, aby na neho dokazala zabudnut (asi chyba). V priebehu tohto tyzdna mi jeden den zas povedala, ze chce cas, ze je tam sanca, ze raz budeme spolu (neviem, naco to hovorila). No na dalsi den zas povedala, ze sa boji, ze by vztah so mnou nebol idealny. Viem, asi sa cez to nedokazem preniest, ale fakt nechapem, co by jej na mne tak vadilo, ked po povahovej stranke som podla nej uplne super a je jej so mnou dobre. Raz mi aj sama povedala, ze by sa asi chcela vratit k byvalemu, pokial by mal len ju, hoci sama priznala, ze by nebola stastna (nepochopim to, len si tak ublizovala).

No a v podstate ani neviem, preco to tu vlastne pisem (napisal som to dost chaoticky ako vidim), len som sa potreboval asi vyrozpravat, lebo neviem, co mam robit. Nechcem s nou prerusit kontakt, i ked to by bolo asi to najlepsie riesenie, i ked spociatku by to bolo pre mna dost tazke, najma preto, ze som si na nu az prilis zvykol, na jej pritomnost, hlas, objatia a aj na to, ze to je momentalne jediny clovek, ktoremu mozem povedat uplne, ale UPLNE vsetko. Navyse viem, ze tento krok by velmi ublizil aj jej, kedze mi to povedala. No na druhej strane, ja neviem ako sa mam k nej spravat ako ku kamaratovi, ja sa stale snazim, aby som to dokazal, len mi to nejde a nedokazem to znovu posunut do tejto urovne. Este ked mi k tomu jej spravanie a niektore konanie ublizuje este viac, no ona si to asi neuvedomuje, aj ked vie, ze sa fakt trapim. Podla mna sama nevie, co chce, raz mi povie, ze nechce o mna prist, ze by jej to nesmierme ublizilo a ranilo ju, ze jej zatial snad nikto tak nepomohol a nenasla by asi ineho, ale na druhy den mi povie, ze to respektuje a ze mozno jej pomoze niekto iny.

Asi nepochopite ako som to presne myslel (tazko sa to pise), no aj tak som mal za potrebu to sem napisat. Chcel by som vediet, co by ste robili vy v mojej situacii, ako by ste sa ju snazili vyriesit pre stastie oboch, pretoze uz mam toho pomaly fakt dost a viem, ze coskoro ma zase jej nejaky krok rani. Vdaka za pripadne odpovede.

3nttt

a este sa vyjaddirm k tvojej otazke ze nevies preco si nevies najst babu.je to preto ze sa az moc snazis babe vyhoviet.mal by si byt trosku tvrdsi. a nie skakat tak ako si ona piskne...

3nttt

nejde len o konkretnu pomoc.zober si ze si z nej nestastny.ona ta psychicky vycuciava. pises ze mas 19 rokov a ze je to prva tvoja velka kamoska takze chapem ze sa ju snazis obhajovat a nevidis este rozdiel v kamaratstve a vyuzivani.ale daj si tu povedat od ludi.ja som v 19ticvh tiez snazila vsetkym svojim "kamosom" vsemozne vyhoviet a ked to neslo tak bolo zle.reakcie boli velmi podobne ako u teba.urazenost pre nic za nic a pod.casom som sa zacala tychto ludi stranit a bolo to to najlepsie.skus,pochopis :) hlavne si myslim ze medzi vami kamaratstvo nikdy nebude uplne fungovat kedze s tvojej strany je tam toho predsa len trosku viac.

lobogo

zlatickooo - to, ze k nemu nieco este citi, to viem, rozpravali sme sa o tom. Rozpravali sme sa, ze nie je s tym este vysporiadana. Den predtym ako sla s nim na dovolenku mi aj povedala, ze s nim si uz nevie predstavit buducnost, ale tak potom neviem, preco sa takto trapit, otvorene som jej povedal, ze robi somarinu, ze si len ublizi, zjavne jej to nevadilo. Zas nenazyval by som jej ex hajzlom, skor bol dost svojsky, sice nechapem, ze co ju stale na nom pritahuje ? vyzor ? lebo povahu velmi dobru nemal, podla toho co ona spominala, ako som uz pisal. Lebo ako sa mi moze pacit clovek, ktory je sebecky, nie je v nom istota, ked treba moc nepomoze a tak, ja sa v tomto fakt cudujem. Ja nevravim ani o sebe, ze som dokonaly, kazdy mame svoje chyby, snazim sa ich odstranit, len nedokazem pochopit, preco si nedokazem zatial najst priatelku (verim, ze raz pride ta prava, len sa cudujem nad konanim niektorych slecien). Tak hej, tahaju ma niektore veci k nej, ale uz chcem (snad sa mi to aj podari) vidiet a rozmyslat triezvo, pretoze si uz uvedomujem, ze keby som ju mal, tak mi budu niektore veci vadit.

Vdaka za nazory ;).

lobogo

kafik - viem, ze mi to viaceri radili, aj ty si to tam pisala, je pravda, ze som si urobil po svojom, lebo v prvom rade sa spolieham hlavne na seba a nechcel som sa len tak vzdat niecoho, kde som videl nejaku sancu, tak som sa snazil. To, ze to nebol najlepsi napad, to je dost mozne, na jednej strane mi to dalo dost v podobe skusenosti, na druhej ma to ale zoziera. Tu zdravu sebeckost sa musim naucit, viem, ze je to moja slabina, niektorym sa ale podari stale si ma nejako ziskat, navyse, ked ja rad poskytnem pomoc pokial mam toho cloveka velmi rad a tak. Samozrejme, ze by som ju vedel investovat aj inde, lebo uz sa to dostalo do kritickeho bodu a uvedomil som si niektore veci konecne. Blby snad nie som, nesmiem uz byt, snazil som sa, nevyslo, mrzi ma to, ale snad ma tam vonku caka niekto, komu sa oplati a kto si zasluzi vsetku moju energiu a snahu.

lobogo

3nttt - tak ja som zatial nejako nepotreboval jej pomoc, vacsinou si dokazem poradit sam, ale myslim, ze keby som ju potreboval, tak by bola ochotna aj schopna podat pomocnu ruku. Mrchou by som ju fakt nenazyval, snazil som sa to tu opisat neutralne a realne, tak aby som ani ju neposkodil vymyslenymi vecami. Skor mi pride, ze niektore veci si neuvedomuje a tak :).

zlatickooo

Vies, ona ho miluje a teba nie. Prečo ženy milujú hajzlov ktorí im ubližujú a nie dobrakov je záhada vesmíru. Jedno je ale isté, on ma niečo, čo ty nie, co ju ťahá k nemu. Takisto ako teba ťahá niečo k nej, hoci ti ubližuje. Možno len nejaká predstava ktorú si mal o nej ked si ju spoznal, možno nejaký pocit, ktory si s ňou zazil a to ťa robi slepým vo chvíľach keby si mal vidieť jej chyby.

kafe

lobogo, už pri prvom príspevku ti tu viacerí radili - prerušiť kontakt s ňou. Spravil si si po svojom (to je fajn), ale sám vidíš že to nebol ktovieako dobrý nápad. Ak sa nenaučíš byť zdravo sebecký a strániť sa ľudí, ako je táto tvoja kočka, tak ťa ešte veľa ľudí v živote vycucia/využije lebo sa ako truhlík necháš využívať. To fakt nemáš chuť investovať tú energiu inde? To nevidíš, že nie ty, ale ONA kašle na tvoju pomoc a na teba tiež? Urobil si, čo si mohol a najlepšie ako si vedel, viac už nerob (pokiaľ nie si úplný blb), rozlúč sa s ňou a nechaj ju ísť.
Si zlatý chalan. Nenič sa prosím ťa, lebo je ťa škoda.

3nttt

mala som vela kamaratov ale nikto zo mna necucal energiu tak ako ona s teba. kolko krat tu bola ona pre teba? ja len hodnotim s tolho co citam,tym nechcem z baby robit nejaku mrchu ale s toho co je tu popisane na mna tak posobi.

lobogo

3nttt - hmmmmm, tak pridem o kamaratku (nerad sa vzdavam kamaratstiev). Druha vec je, ze keby som sa na nu vykaslal, tak by ma to istym sposobom zozieralo, ze som nechal cloveka, ktoreho som poznal skoro ako sam seba (neviem preco). Ale inak mas mozno pravdu. Bezdovodne sa zas neuraza, len ja akosi niekedy nechapem ten dovod, mozno jej zmysel dava. No to je pravda, take dievca uz hladam dlho a myslel som si, ze som ju teraz nasiel, ale mylil som sa ako vidim.

lobogo

kafik - ved prave, ze vidim, aj preto som sa tu znova ozval, lebo viem, ze ak to pojde takto dalej, tak sa raz znicim uplne. Ako nicil som sa aj predtym, ked som zakladal tuto temu, ale vtedy som este dufal v nieco a mal som este relativne dost sil, ale teraz to uz pomaly akosi vyprcha, tak je nacase nieco urobit. Nastastie, uz si zacinam aspon utriedovat niektore veci (vratil som sa k aktivnemu sportovaniu - momentalne asi jedina vec, co mi pomaha ju dostat z hlavy a odreagovat sa). Mas pravdu, viem, ze robim to iste a chcem to uz zmenit. Ja viem, len ked som sa fakt snazil z toho vytvorit nieco viac, snazil som sa jej dat vsetko, a o to viac ma to mrzi. Osobne si myslim, ze keby som mal nejaky problem, tak by mi pomohla, to zas nechcem tvrdit, ze nie, len ja akosi problemy nemam, respektive si viem s nimi poradit sam (teda az na tuto zalezitost s nou). Toho som si vedomy, ako som uz pisal, vravel som jej, ze pokial sa nezmeni, tak sa obavam toho, ze nikdy nebude stastna, a ze si bude ublizovat a sa znici. Ja som sa ju snazil zmenit, chcel som byt pre nu riesenie, no neuspesne a az teraz zistujem, ze ona sa nezmeni (teda aspon ja to nedokazem). Bavit ma to, samozrejme, nebavi. Par tyzdnov dozadu sme sa rozpravali, ze spolu budeme na intraku/private, tuto moznost som uz nastastie zamietol, lebo viem, ze by som sa potopil.