Ahojte vsetci
(hlavne ti, ktori viac ci menej bojujete s uzkostou),
Velmi by ma zaujimalo, ako prebieha vas "bezny den s uzkostou", t.j. uplne normalne kazdodenne povinnosti. Ako to zvladate(praca, skola)? Pocitujete uzkost hned od rana, alebo sa to pocas dna meni?
Je nieco, co Vam pomaha, alebo naopak skodi, v tom ako sa citite (ako vnimate to, ako sa citite)? Je nejaka aktivita, pri ktorej sa viete uvolnit?
Viem, ze o uzkosti bolo v temach toho uz dost popisaneho, ale naozaj by ma zaujimalo, ako to zvladate. Zit. Ja mam stale pocit, ze len prezivam.
Generalizovana uzkost a bezne povinnosti
J111: Coho sa tykaju tie Tvoje myslienky? Neprisiel si na nic, co by aspon trochu pomohlo odputat sa?
A ci to je az take paralizujuce? Malo na to, aby som si nevycitala, ze nic nerobim, a dost na to, aby som niekedy nebola schopna nic robit. Neviem, ci sa to da pochopit :)
Je to az tak paralizujuce? Mna dokazu uplne odstavit vtierave myslienky, vtedy som hotovy a len lezim. Neda sa pri tom nic ine ani robit.
achjaj001: A beries nejake lieky?
A ako sa to rano u Teba prejavuje? Skus mi opisat take Tvoje bezne rano :). A pracujes, studujes?
No hej, mne tiez pomaha niekam ist von, alebo nieco robit... ale vela krat sa k tomu musim velmi premahat, a ak sa aj premozem a potom mi je nebodaj vonku zle :), tak mam z toho vlastne este vacsiu uzkost... ze naco to vlastne robim, ked mi je este horsie. Proste uz to tak na mna nefunguje, ze pojdem von (zacvicit si, hocico) sa automaticky = bude mi lepsie.
A naopak niekedy, ked mi je vecer lepsie, a planujem si co na druhy den vsetko urobim a ako to uz bude ine, sa zobudim a som tam, kde som bola. Takze neurobim skoro nic, a citim sa este horsie, ze som nic neurobila. Cize vlastne taky bludny kruh planovania, dufania a rezignacie.
Môj bežný deň vyzerá asi tak, že úzkosť sa dostavuje hlavne ráno a postupne k večeru opadá. Čo sa týka úzkosti tak mne pomáha hlavne na to nemyslieť(čo sa vždy nedá samozrejme). Zamestnať sa nejakou činnosťou keď človek nie je v škole pop. práci. Nesedieť len tak a premýšľať o tom, podľa mňa to úzkosť len zhoršuje a čo je najdôležitejšie nedištancovať sa od spoločnosti, chodiť von čo najčastejšie, hľadať sociálne kontakty atď. Mnoho zdaru:).
luciano: Jedna z diagnoz? Ake su tie ostatne, ak sa mozem opytat?
Napriek tomu, ze si na invalidnom musis zvladat niektore bezne veci (nakupy, rozpravanie sa s ludmi...). Odkedy si na invalidnom?
Pomaha Ti nieco? Su hodiny, dni, kedy sa citis uplne v pohode?
Ja to nezvládam. Je to jedna z diagnóz, kvôli ktorej som na invalidnom dôchodku