Mam velky problem hovorit svojmu priatelovi napr. ze ho mam rada. Nie je to kvoli tomu, ze by to nebola pravda, ale proste to neviem alebo mozno to vyznie divne hanbim sa to tak otvorene povedat. Vacsinou vsade citam na forach, kde sa baby stazuju, ze chlapi im to nevedia povedat ale u mna je to naopak. Ma tu este nejaka podobny problem? Ako by som sa mohla zbavit toho, ze vyzeram tak citovo chladne :(
Neviem prejavovat svoje city
Snehuliatko
No tak mu ich prejavuj sposobom, akym vies, naco slova? To mi pripada, ako prilis vela napozeranych romantickych filmov a kniziek, akoby si chcela nasilu, aby to tak bolo. :-) Vsak nejde presnu formu, ale o to, ze sa tie city prejavia.
Ja som myslel, ze mas ako celkovo prejavit city, ze sa neviem ani dotknut sama od seba, pobozkat ho, a vzdy musis cakat na neho, kym to spravi prvy.
A ako ste sa dali dohromady, dokazes niekomu, kto sa ti paci, ale este o tom nevie, prejavit city, napriklad ze sa ho dotknes, alebo mu das pusu? Alebo musis cakat nato, kym ta "zbali" a urobi prvy krok?
Presne ako pises Snehuliatko. Aj s tym oslovovanim mam problem :) Nechcela by si si blizsie o tom popisat? :) Budem rada ak by si sa mi ozvala na funny194@azet.sk
arman, my obe máme problém prejaviť svoje city slovami, nie činmi tak asi preto máme vzťah vieš :-) teda u mňa to tak je..
..ešte doplním k tvojmu príspevku peppy, že ja napr. svojho partnera ani neoslovujem slovami zlatko, láska a pod. čo možno vyznie kus divne, ale je to bohužiaľ tak a aj to mi robí problém.. myslím že je to tým, že si vkuse vravím že preňho nie som dosť dobrá :( mám to tak nejak v sebe zafixované, vždy som mala problém so sebavedomím (a to o sebe nemôžem tvrdiť že som nejaká škrata, som normálna baba, ani nie modelka, ani nie škaredá)
Inak, este by ma zaujimalo, ako mozes mat priatela, ked nevies prejavit city. To ste sa spoznali akoze bezcitne? :-)
Obavam sa, ze toto psycholog ani psychiater neporiesi. Bohuzial, neviem co na to existuje. Mozno by mohol napisat niekto, kto s tym mal velky problem a prekonal to.
peppy hovoríš mi z duše.. som presne taká istá..keď mi priateľ povie že ma ľúbi, vtedy mu tiež poviem ľúbim ťa.. ale sama od seba som mu to za cca 5 mesiacov povedala 1x... a tiež to nie je tým že by som ho neľúbila, ľúbim veľmi ale neviem to dať najavo presne ako ty..máme to ale dosť blbé, ja sa len bojím, aby si priateľ po čase nezačal myslieť že ho neľúbim, ak si to už nemyslí čo dúfam že nie, lebo sa mu to snažím dať najavo inak (objatím, bozkami, aznaním atď..:)
to je kravina. ja mam super vztah s rodicmi (odtial-potial), psychosa som tiez riesila (z inych dovodov, ale aj k tomuto sme sa dostali) a tiez neviem prejavovat city. ale fest ze nie :/ a niekedy mi to je tak luto, ale nepomozem si
dovod je v tvojej vychove, u tvojich rodicov. mala by si sa zamysliet nad tym ako sa k tebe spravali a ci ti to vobec niekedy rodicia povedali. to vlastne ani nieje tvoja vina. skus to riesit s psychologom