Zdravím,
môj problém zatiaľ ešte nie je problémom, rada by som sa skôr informovala, spýtala na skúsenosti atď... Môj otec dlhoročne trpí mániodepresívnymi stavmi, neraz bol na liečeniach atď... Mám dojem, že možno má niečo jeho rodina v génoch, keďže aj jeho sestra máva podobné problémy, síce nie až v takej intenzite, ale predsa a tuším aj jeho mama, ale tá tiež oveľa menej. Nerada veci nafukujem, no čím som staršia (20 r) tým viac na sebe badám dosť veľké výkyvy nálad. Nepripisovala by som to puberte, to bolo o inom a viac-menej som už za vodou. V podobnom veku začali prvé problémy aj tatinovi a za tých veľa rokov to už doma poznáme dokonale. Čoho sa bojím je, že dcéra dedí po otcovi a syn po mame. Nerada by som v budúcnosti končila na liečeniach a trápila tým rodinu, no keď mi rozprával o svojich náladách a momentálnych pocitoch, niekedy som sa v tom dosť nachádzala. Možno sú to len moje paranoje, v tom prípade budem rada... No ak viete či sa dá nejakým spôsobom predísť tomuto ochoreniu, nejaká prevencia, pomoc sebe samému atď, prosím o radu.
Vďaka
Dedičnosť mániodepresie
Pekný deň. Hej, je to civlizačná choroba, ale určite sa človek bude lepšie cítiť, keď bude vykonávať akúkoľvek aktivitu s mierou a v pokoji, najlepšie vonku napr. záhrada, ryľovanie, furik:) a pod..., či šport bicykel, beh, turistika, plávanie...Je tisíc možností. Dnes hlavne tá uponáhľaná doba, tisíc starostí hlavne o prácu a informačné médiá z každej strany mobil, internet, TV a pod...A s niekym blízkym, hlavne nespávať cez deň unaviť sa prirodzene - fyzicky... Pomáha viera...Pomáha asi v oboch extrémoch v depresii aj mánii. Škoda, že nás obklopuje všade všelijakých ľudí, názorov a smerov a každý si presadzuje to svoje:)...
Hej, inak pravda s tým stresom na vš, tento rok som nastúpila a oveľa intenzívnejšie pociťujem všeliaké zloby na sebe plus po novom roku sa mi akosi celkovo začal rúcať domček z karát a absolútne sa neviem z toho vyhrabať a uvedomujem si, že ono to je možno fakt "TO" a sama neviem čo robiť. Začala som na sebe aj pracovať, športovať, chodím na jogu, snažím sa byť aktívna ako sa dá, obklopujem sa ľuďmi (aspoň tým málom čo ostalo), neskutočnú oporu cítim v priateľovi, no už sa mi táto sivota vlečie niekoľko mesiacov, čo je pre mňa vážne utrpenie, lebo som skôr ten výšinový typ... Nerozumiem tomu a zároveň aj rozumiem. Na jednej strane robím veci ktoré ma tešia a tak, ale na druhej to všetko po chvíli odchádza a som zasa niekde hlboko pod dnom.
(ne)dedička, tak dá sa naučiť zvládať stres (to vraví tá pravá, fakt!); šport, nepozerať na všetko pesimisticky, pokiaľ cítiš, že je toho na teba veľa, dostať to zo seba von napr. niečím kreatívnym (písanie, čokoľvek), násilným (kúp si vrece na boxovanie :D) alebo si s niekým pokecaj, pokiaľ toho bude na teba moc.
Kurňa, prečo viem dávať takéto veci a sama sa nimi absolútne neriadim??? A neodstraňuj napätie dorezaním. Howgh.
Aj mne stres zo skusok spustil uzkost, depku, nevladala som uz, tak viem o com hovorim
.no...a inak moj otec ma sem-tam take obdobia depresivne...mam to po nom..no u mna to je horsie.
Stres je na p....mne sa na vyske v podstate spustila panicka porucha...clovek sa snazi o nieco v zivote a este si ho aj dodrbe....
Takže, ak som správne pochopila, v tejto hektickej dobe jediné čo môžem urobiť je prizerať sa ako do toho chvíľami upadám... Uh, no, jediné čo mi teda asi ostáva je splniť si sen a odísť žiť dakam do menejstresovej krajiny...
Ajstak ďakujem :)
Ako človek s touto chorobou ti neviem poriadne poradiť prevenciu, ale Brumiiik má pravdu, to hej. V rodine BAP nemáme, som prvá, a nastalo to práve po ohromných stresoch v škole.
Dnes je však dosť ťažké vyhnúť sa stresu :-/
Jedine co viem poradit, a to, vyhybat sa stresu, davat si pozor na zataz.
Moze to spustit napr. stres zo skusok, v skole, stres v zamestnani, ale nie taky bezny asi, a napr. aj rozchod .. nieco tazke proste
