Napiste, dievcata s bulimiou ci mate normalne vztahy s muzmi a ako je to v praci

pre jungrau
uplne sa stotoznujem s tym co pises. Tento konzumny svet je naozaj hrozny. Ludia su sice stale viac a viac vzdelanejsi ale pritom si stale menej uvedomuju spatost cloveka s prirodou a nicia ju. Ved kolko energie sa minie, kym sa jedlo dostane na nas tanier. Niektory z nas ho vyhodia, niektory vyvracaju, iny sa prezieraju. Ja som zacala v poslednej dobe kupovat vsetko eko a bio. Nie len preto, lebo som podla niektorych ludi rozmaznana ale chcem setrit prirodu. Voda je dobra aj z vodovodneho kohutika, nielen z plastovej flase...

Co sa tyka mentalnej bulimie, je to mentalna choroba, clovek ma akysi blok v hlave a aj ked chce prestat, jednoducho sa nedari. Treba to riesit z viacerych hladisk a hlavne spravnym sposobom. Antidepresiva, ktore predpisuju lekari MB nevyliecia. Myslim si, ze clovek sa vylieci jedine vlastnou pevnou volou a spravnymi informaciami. Lebo pod jest zdravo si kazdy predstavuje nieco ine a pod cvicit tak isto. Nieco moze este viac uskodit.

ahojte baby, vsetky co tu ste tak rada by som nas vsetkych co sa trapime touto hroznou diagnozou oslobodila od vsetkeho toho psychickeho a postupom casu aj fyzickeho utrpenia. nebudem sa tu rozpisovat cim vsetkym som si presla pocas tych 19 rokov co bulimiou a neskor s prelinam anorexie trpim, a najroznejsimi ochoreniami ktore mnohe suvisia a niektore aj nesuvisia s MB.Osobne pracujem aj ked silu som musela hladat hlboko v sebe, aby som s krcmi kazdy den vstavala do prace bola tam az do vecera , prisla domov postarala sa o rodinu , syna... a cez slzy a krce z ochorenia ktore som dlhe roky mala a nevedeli ma vyliecit som sa snazila cez tie slzy usmievat.
Vazim si kazdy zivot a nie len ludsky , verim v budhisticke presvedcenie ktore mi dava velku silu , v prirodu , hory.
Jedine co mi dava radost... Co sa tyka rodiny mojim ochorenim trpi cela rodina , aj ked sa snazili nevedeli mi pomoct , hoci som sa uz aj liecila a to dobrovolne na vlastnu ziadost.Vela krat som to chcela vzdat ale kvoli najblizsim nemozem. Aj ked depresia je fest kamos co Ta neopusti ani keby si chcela , obcas sa sice vzdiali ale nikdy uplne neodide...dalo by sa tu toho popisat len kto by to cital a uz vobec koho by to zaujimalo. Keby clovek aspon mohol robit to co ho bavi a co aj studoval..
ale vsetko je to o tom ako sa s tymi vsetkymi problemami clovek vysporiada a vybalansuje hladajuc akutaku rovnovahu...
Nerada by som sa inkarnovala este tisic raz na tuto Zem...vazne o to nestojim.:) Ked nemozem pomahat tym ktori to potrebuju..a najlepsie neviem pomoct ani len sebe.. Ale stale verim v dobro na Zemi a ze je na tom vela ludi, dokonca malickych deti ovela horsie...aj ked ja som tiez uz ako mala male vazne zdravotne problemy ktore s MB nesuviseli. Moj hlavny problem asi bol ze ako dieta som sa nevedela vzopriet zlym ludom a to ma poznacilo.. teraz by som vsetkych ktori ublizuju inym a aj zvieratam bezproblemov vyfackala. Zivot ma naucil nebyt slabochom , nad vlastne bolesti sa uz povznasam a snazim sa s nimi skamosit. Velky dar zivota je vychutnavat si kazdy jeden obycajny den v kruhu najblizsich...to je ten najvacsi dar ..pretoze vsetko raz konci a clovek musi vsetko prezit a nevzdat to...hoci raz mozno zostane sam ..Sam sem prichadzas a sam aj z tohto sveta odides, tak to ma byt..prirodzeny kolobeh prirody..A najlepsie je ak ho to uplne nezlomi. ESte stale verim v DOBRO aj ked mi bolo v mnohom v tomto zivote ukivdene,ale asi to tak malo byt a som vdacna za kazdy den a snad aj duchovny rast ktory ma spravi lepsim clovekom. Vsetkym Vam z uprimneho srdca prajem aby ste nasli vnutornu rovnovahu a zmysel v tomto zivote.
ahojte a pamatajte vsetci sme skvely , su aj ine hodnoty zivota nielen tento novodoby konzumny svet...aj ten len vymysleli ludia ...takze da sa ist aj inym smerom , je to tazke ale da sa to !!! dakujem ze ste , rada by som Vam vsetkym pomohla ...

Ahojte,
moja skusenost je ze neviem zvladat problemy a zivot taky aky je a moja reakcia na zivotne situacie je prejedanie. Teda trvalo mi dlho kym som si to uvedomila, pretoze dlho som si myslela ze moj jediny problem je prejedanie a moje nedokonale telo. Ked som nasla program OA (oaslovensko.wordpress.com) a podarilo sa mi casom dosiahnut nejaky ten mier s jedlom a so sebou, zestila som ze sa mam este vela ucit. O tom ze ked som smutna a osamela mozem niekomu zavolat a nemusim sa prejest. Ked sa hnevam na niekoho mozem mu to povedat a nemusim bezat do potravin. A aj to ze nie kazdy moj pocit odraza skutocnost.

mam 24 rokov, bulimiu a nikdy som vztah nemala...to hovori za vsetko. U mna je toho viac.

nestastna123: ja som to mala raz tak ako ty, ze kazdy den, dakedy raz za tyzden, dakedy raz za mesiac. Zistis casom, ze kazdy den sa grcat neda. Uplne ta to vycerpa. Ja myslim na jedlo furt... co jest, kedy jest, ako jest... jedlo je moja zavislost, hoci uz nevraciam ani sa neprejedam, stale si vsetko kontrolujem a stale studujem knihy, ze ako spravne jest...

nestastna123: no tak ako ty som sa citila aj ja(a niekedy sa tak citim stale), ze ma nikto nemoze mat rad, ked toto robim, ze pre nikoho nie som dost dobra, ale napriek tomu som nadvazovala priatelstva a aj si nasla partnera, prave to mi davalo silu, aj ked samozrejme len dve priatelky vedia, ze mam bulimiu a pomahaju mi, ako len vedia. ale presne ako hovori blake, tiez si od partnera vyzadujem viac pozornosti, chcem casto pocut, ze sa mu pacim, neviem, ci by to bolo pre mna take dolezite, aj keby som chora nebola, myslim, ze vsetky osoby s ppp maju nizke sebavedomie..
u teba bude podla mna ta nesustredenost a roztrzitos v praci dosledkom bulimie (nie ze bulimia je sympton), pretoze predpokladam, ze myslis na jedlo celu dobu, aspon ja som to tak mala (casom sa to stalo pre mna take bezne, ze ma to vobec nerusilo pri inych cinnostiach), co zjest, a kedy a kde tak, aby som ho potom mohla ist vyvracat..
neviem, ci mas niekoho, kto vie o tvojej bulimii, za mna mozem povedat, ze mi teda pomaha, ze sa mam komu zverit, a je to niekto konkretny, nie len takto na fore ( co pomaha samozrejme tiez :*), ale k nicomu nas to nezavazuje, kdezto ked slubite nieco blizkej osobe, mate viac snahy to dodrzat.
Da sa to zvladnut baby, je kopec bab, ktore to zvladli, mozme aj my, len sa musime mat zacat rady, take ake sme :*

Lunam, ty si mala nejaku kvartalnu bulimiu. Asi si nemala zachvaty kazdy den.... U mna je den bez prejedenia ojedinely...

Morena, tak to si na tom fajn, ked ti bulimia nijak nezasahuje do zivota. Ja mam problem takmer vo vsetkych oblastiach zivota. Sukromny aj pracovny. problemy vo vztahoch...Sice som skoncila VS a mam aj dost akoze priatelov- v skutocnosti som ale sama.

hm Blake, asi je to tak, co sa tyka tej pozornosti ktoru vyzadujes. U mna to bolo rovnake.
Uz dlhsiu dobu nemam ziaden vztah a ked o mna prejavi zaujem nejaky atraktivny muz, tak automaticky utekam...proste neverim ze by niekto normalny so mnou mohol byt. Citim sa uplne bez hodnoty za to co robim :(

AJ ked je to uz o dost lepsie ako kedysi v puberte..

moju 8 rocnu MB som neriesila prve 2 roky, to som sa snazila schudnut, ostatnych 6 rokov som skusala vsetko mozne, uz som to zdravotne ani psych. nezvladala, po kazdom zachvate som sa tyzden, dva z toho dostavala. Stale som tie fazy zachvatov oddialovala az som prestala uplne

tak ja este nepracujem, ale studujem. a napriek bulimii mam stale nadpriemerne vysledky.
a co sa tyka muzov, tak dlllho som sa nevedela pred nikym otvorit. teraz mam priatela uz skoro rok a poviem ti, ze ma zelezne nervy.. ppp ide ruka v ruke s nizkym sebavedomim a tym padom od priatela obcas vyzadujem taku pozornost, ktoru mi nie je nikto schopny dat. cize som dost neista a potrebujem casto pocut ze ma ma rad a podobne. a dalsia vec je, ze mam pocit ze nie som pre neho dost dobra- telesne.. od kedy som s nim, tak som schudla dakych 8 kg a stale mi to nie je dost..
cize uplne normalne to nie je. podla mna keby on nie je tak neskutocne trpezlivy a nema ma tak rad, tak netoleruje tie niektore moje vypadky a mindraky a vsetko okolo. lebo nevie , ze mam bulimiu.. ale bohvie, mozno je to tiez len moja povaha.. tazko povedat, kde bulimia konci a zacinam ja, kedze ju mam od puberty, cize bez nej som ako dospely clovek vlastne ani nefungovala..