Práve som sa vrátila z prehliadky u lekára. Mením zamestnanie a musela som absolvovať vyšetrenie ako každý z nás v takejto situácii. Nedokážem opísať slovami, aká som znechutená. K lekárom nechodím už niekoľko rokov a už som aj zabudla na ich obvyklé a typické správanie. Tá povýšenosť, nervozita, neúčasť, netrpezlivosť! Bože, čím sme sa previnili, že ich tak veľmi otravujeme!
Nedá mi nespomenúť si dnes na moju skvelú terapeutku pani Albertovú, ktorá si pre mňa vždy našla pár milých slov, dokonca si ich nájde aj teraz, po rokoch, keď si už len občas vymeníme pár mailov a už k nej ani nechodím.
Prečo môže ísť študovať medicínu aj človek, ktorého táto profesia vôbec nebaví? Veď to je utrpenie pre neho aj pre nás, pacientov, liečiť sa u takého ignoranta. Je naozaj taký problém správať sa k ľuďom milo, zvlášť k chorým, ktorí majú dosť problémov sami so sebou? Nie je aj to súčasť terapie?
Pár milých slov
ja chodim k endokrinologicke do karlovej vsi, je to taka vecne nasrata nervacka, caka sa u nej cely den, zeny si tam nosia rucne prace alebo knihy aby to vydrzali tolko hodin lapiet na zadku. ja vzdy radsej zaplatim a mala by ma zobrat na objednanu hodinu. ale mas ho vidiet! som objednana na osmu rano, ona pride o deviatej, potom sa jej uraci ma zobrat, som u nej tri minuty, zaplatim a mozem sa porucat. a tie tri minuty je nasrata a nevrla. ako keby to bol jej trest byt lekarka. vystahovat ich vsetkych na inu planetu, ved aj tak nam figu pomahaju. az na par vynimiek nasi lekari nestoja za nic. a tych vynimiek je strasne malo.
V SR nemajú motiváciu byť milí... Počula som, že inde, napr. v Rakúsku, pri odchode z ordinácie vypĺňaš akýsi dotazník, kde ohodnotíš prístup lekára - pokiaľ nie si spokojná, je za to sankciovaný. Ale tu...
Mám skúsenosti s desným prístupom, čoby nie, aj som kvôli tomu odišla od diabetologičky ešte skôr, než som by musela (od detskej k dospeláckej). Teraz však mám perfektných lekárov, nemôžem sa sťažovať, od všeobecného, cez diabetologičku po psychiatričku.
SR nie je západný svet, bohužiaľ:)
