mam chlapca sme spolu uz vyse roka ale nejak neviem ci je naozaj laska to co citim...sme spolu skoro kazdy den a ked nie sme tak sme v kontakte cez telefon alebo net. kazdy den si hovorime ze sa lubime ale poslednu dobu sa nejak objavili problemy ktore sme presli vzajomnymy dohodami. Lenze ja neviem, boli casy ked som bola na neho nahnevana a teraz neviem ci to je skutocne laska ked mi ani nechyba ked nie sme chvilu spolu a ked sa dokazem na neho nahnevat. Je to moj prvy vazny vztah takze nemam odkial cerpat a nechcem urobit unahlene rozhodnutia. Uz som aj rozmyslala o rozchode ale vidim u neho snahu ze sa aj on chce zlepsit. Lenze na mna je este taky nevyspely, v mysli mi behaju rozne myslienky, ci je to aj tym ze nie je odomna starsi a nema este taku zodpovednost a vyriesi to len cas alebo co...prosim ak bol niekto v podobnej situacii rada sa s vami podelim o nazory, dakujem :)
nevyznam sa vo svojich citoch
dakujem Vam naozaj mate pravdu bude to asi fakt ta ponorka....pomohli ste mi uvedomit si to:)
Nazvala by som to aj ponorkovou chorobou. Ste spolu už tak často, že miestami už ani nemáte ten pocit, že sa na seba tešíte. Hovorím z vlastných skúseností, presne toto som zažila v lete, keď sme raz sedeli vonku spolu a boli sme ticho, my sme si jednoducho už nemali čo povedať a mňa to začalo trápiť a aj jeho. Treba s tým seknúť, majte čas aj pre seba, ty choď von na kávu niekam s kamarátkami, on nech zavolá kamarátov na pivo...alebo buď aj so svojou rodinou, zašportuj si..tak aby ste sa aj niekoľko dní nevideli a potom uvidíš ako ti bude chýbať a budeš sa naňho skutočne tešiť ;). Ten môj odišiel potom na mesiac a pol do Rakúska si privyrobiť a náš jediny kontakt boli len smsky, lebo ani internet tam nemal. Tak nás to upevnilo po jeho návrate, som mu skočila do náručia a som aj pochopila, že niekedy je lepšie byť od neho odlúčená možno aj 4 dni a aj týždeň :P Neuvažuj nad rozchodom, ak nemáte závažné problémy, ľutovala by si to, skôr uvažuj nad tým ako ten vzťah osviežiť a on nech uvažuje nad tým tiež, potrebuje taku regeneráciu :)
plumeria, to co opisujes, zavana niecim, co by som mohol nazvat "nuda zo zvyku". asi by to chcelo trosku obmenit niektore zabehane veci vo vasom vztahu, ozivit ho, nebyt v kontakte uplne kazdy den, mat cas aj na seba, spoznavat aj inych ludi a ich nazory, nie len tie partnerove...
tym nemyslim, aby ste sa teraz obaja rozutekali do sveta, ale rozhodne by vas vztah neutrpel, ak by ste nemali ziaden kontakt medzi sebou aj dva dni v kuse.
okrem toho, ze by ste si mali co povedat, by ste sa na seba aj viac tesili.
vekovy (ne)rozdiel, ktory teraz pocitujes, sa casom zmaze. pridu starosti s kazdodennym spoluzitim, rodina, deti, hypoteka, pozicky, domacnost atd... este si uzijete jeden druheho vrchovate, neboj. a tieto starosti zaroven trochu pomozu tvojmu partnerovi dotiahnut sa na tvoju uroven "vyspelosti", ak to tak nazveme.
Takže máš zajačika?
Vieš ja mám o 8rokov staršieho muža a to preto,lebo som bola v Olomouci na vystave a tam boli Japonci s takym testerom..bla..bla...kde si si dala všetky udaje/data narodenia,osobne fyz.udaje/ a vyšiel vysledok...žensky organizmus sa 8x rychlejšie opotrebováva psych .i fyz,no 2x rychlejšie regeneruje,prach bolesti je 3x nižší ako u muža a partner by mal byť o 8-10r.starší. Pozri sa okolo seba...vidíš,že ide muž a s nim staršie vyzerajuca žena a su vekovo na urovni...asi preto ten koeficient...a fakt poznam pár s rozdielom 10rokov a tam je to vyrovnané!!!
nojo, ani ja sa nevyznam vo svojich citoch. Vsak kto to ma cloveka vlastne naucit? V skole sa beru same blbosti. :-)
Ak niekto vie o nejakom sposobe, ako pochopit vlastne city, nech to sem hodi. :-)
