Ahojte.. Mám taký divný problém.
Som s priateľom 4 roky. Je to úžasný chlap,ktorý si ma veľmi váži, je ochotný, je schopný zrušiť všetky plány, je milý...miluje ma.
Na druhej strane, robí to sám - od seba, bez žiadnych nejakých mojich výstupov, ani to od neho nežiadam pod nejakou zámienkou. Proste je taký.
V poslednej dobe sa mi preháňajú hlavou rôzne myšlienky. Myšlienky o perspektíve nášho vzťahu.
Totiž... Neviem,či je to tým časom čo sme spolu a ja už si neviem čo začať, ale..
Ja mám rada kultúru, šport, bavenie sa aj o odbornejších veciach, knihy, fotenie a pod. On je úplný opak. Možno ten šport..párkrát sme boli na bicykli.
Ale čo sa týka ostatných vecí...Jeho to moc "neberie".
Potom nadobúdam pocit, že je "jednoduchý". Pretože akonáhle sa rozprávam so známym, kt. je opak jeho, som z toho uchvátená a očarená. Ten môj mi pripadá ako ťuťko.
Nehádavame sa často, vážnejšie hádky boli možno dve ale vyriešili sa.
Občas, keď nemá svoj deň a je nevrlý, mu poviem, že sa chová ako "bulo". Mrzí ma to, na druhý deň prosí o odpustenie s ružou v rukách.
Ako to píšem, vidím aká som hrozná a možno príliš náročná, ale neviem ako to mám chápať.
Neviem či mu to mám povedať, či sa ho to nedotkne.
Ale nepríde mi normálne, aby som bola očarenejšia z niekoho cudzieho ako z vlastnej lásky :(