no ako zacat. mam 24r. vzdy som patrila k tym ,,na tom druhom brehu,,. samotarka, divna, slusna, doma problemy, neskor silne depresie, zatrpknutie a tak. aj ked som pustila k sebe nejakeho cloveka tak ma sklamal, co ako citlivy clovek vo mne vybudovalo este vacsi mur. takze cely zivot zvyknuta byt sama, vsetko si tazko odpracovat a poznanie, ze pre mna su dolezite peniaze. nakolko priatelov, hobby, sny ani socialne citenie nemam. to len tak v skratke.
a zrazu sa objavil muz. ziadne trasenie kolien, nervozita, zamilovanost. proste nic jak to byva u normalnych ludi. uvedomila som si, ze ho beriem ako samozrejmost, automaticky som zacala uvazovat o spolocnom zivote, detoch, byvani. ale to nie je ten problem ktory ma trapi.
trapi ma to, ze sa obcas (casto a silno) objavi taky divny pocit zlosti. nenavisti. zurivosti. ze si len tak prisiel. a ze pri nom sli vsetky moje idealy bokom. ze som zaprela svoju povahu. ja co som vzdy sla po uspechu, po tom byt najlepsia, rezala sa do ruk, bola arogantna a pohrdala dievcatami, nejakými hlupymi laskami. tak ja mu zrazu chcem piect. varit. upratat. pocuvat ho. milovat sa s nim. slavit nejake debilne vyrocie. nechat si kupovat darceky. zostarnut. to nie je zamilovanost. vzdy rozmyslam nad tym ako ho potesit. ked je stastny on tak sa tak citim aj ja. proste sa zo mna stalo ,,domace bezne zvieratko,,. neberte to, ze on to po mne vyzaduje, to ani nahodou. serie ma, ze to ja tak chcem. lenze potom sa objavi moje povodne ja, citim sa ponizena, hlupa, sliepka. a vtedy nicim vsetko to ,,pekne,,.
su vo mne dva svety
Na otázku, čo sa ti to stalo je odpoveď..dostihol ťa tvoj vlastný genóm.:o)
Narodila si sa ako človek, žena a v tvojej krvi, v tvojom genóme je skrytá tvoja mama, jej mama, jej mama...atď. Tisícky iných žien, ktoré žili tak , ako zrazu ty túžiš alebo skôr netúžiš žiť. Že zmyslom života je domácnosť, nedeľné koláčiky, usmievajúce sa dieťatko a spokojne oddychujúci manžel na pohovke v krásne zariadenom byte...možno na splátky.:oP
Rozumieš mi? Prišla si k tomu ako slepý k husliam..a tvoja vlastná prirodzenosť sa bráni, nechápe a od nechápavosti je len krôčik k hnevu...Lenže na vine nie je tvoj partner. On je tiež iba nejaká tá postavička v hre nazvanej Ľudský život...:o)
Tie ženy, čo ti tu radia, ti radia správne. Riešením nie sú hádky, ani odmietanie...riešením je pochopiť a zmieriť sa s tým a vyťažiť z toho maximum. Nezabúdaj na vlastné sny, choď za tým, čo si si vysnívala...ale neodmietaj ani priateľa a jeho lásku..
neviem preco vsetci referujete k jej terajsom postaveni ako zienky domacej...to ze ho ma rada a chce pre neho nieco urobit, navarit mu este z nej nerobi zienku domacu...nie...ved stale moze mat karieru, byt uspasna, venovat sa svojim cielom...no popri tom mat aj vztah, cez vikendy travit cas s nim vposteli,na vyletoch atd...je normalne ze ju to tesi, kazdyma rad ked sa citi milovany a moze milovat....
a ty twoworlds = ked si uvedomujes ze sa k nemu obcas spravas hrozne, tak sa to snaz obmedzovat, kontrolovat...vysvetli mu to ako sa citis, nech tomu rozumie, vysvetli mu ze sa to snazis zlepsit a nebyt k nemu obcas taka hnusna...atd...
co si o tom myslis
Dievča :) ktorému JA dávaš prednosť? Tomu zlostnému, osamotenému, karieristickému, s obranným múrom? Vtedy si bola také, pretože si bola slabá. Ano, takáto si bola kedysi. A dopracovala si sa k žienke domácej a teší ťa to. Napĺňa. Chceš žiť teraz takto. Len toho starého JA si sa ešte nevzdala. Ten obranný múr je stále v tebe. Neviem ako to urobiť, ale potrebuješ to staré JA zanechať, "zvliecť sa z kože", aby si si naplno užívala rolu, do ktorej si sa vypracovala a ktorá ťa teraz napĺňa. Zbúrať ten obranný múr, otvoriť sa zase svetu a citom a ukázať sebe, že si už dosť silná a žiaden múr, kariéru ani peniaze nepotrebuješ. Si už silná. Alebo nie? Veľa zdaru prajem a užívaj si skvelého chlapa. Nerob mu zle :)
Chod radšej k psychiatrovi pretože podla mňa tvoje správanie určite nie je normálne. Musí ti pomôcť odborník pretože sama tie komplexy nezmeníš.
fu, az takto vazne ma to nenapadlo. necitim sa vtedy ani ako ina osoba ale mam uplne inu naladu, priority... ale som to stale ja. len to zlostne ja.
A neide o nejaku rozpoltenost osobnosti? To nie je celkom normalne mat dve osobnosti, raz tak, potom opacne? Riesila si to uz s nejakym odbornikom na to, napr. s psychiatrom?
no hej. zienka domaca. keby to tak ostane aspon stale. ze sa nevrati to moje stare ja. velmi mu ublizujem vtedy.
Stala si sa zienkou domacou:D a to ostatne je minulost.
* s nosom (preklep)
celkom ta viem pochopit :)
Kedysi som aj ja bola taka, ze som nikdy nerobila typicky zenske veci. Nikdy som sa neobliekala prilis zensky, nenavidela som vsetky cacky macky, co si zeny pchali do vlasov, nepouzivala som make up, nenavidela som klebety, zenske casopisy..Mama mi nadavala, aby som sa trosku chovala ako dievcatko :D Aj napriek tomu mi vsetci vraveli, ze som kocka! A potom som prisla do veku, kedy som zacala trosku o seba dbat, stretla som terajsieho partnera a zrazu bum! Vysoke opatky, make up, jemnejsie sposoby, potreba byt s nim, tuzba mat deti, varit im, starat sa o nich...Ked ma teraz niekto stretne vravi mi, ze som bola pekna uz pred tym, ale teraz ze wauuuu :D Bavim sa na tom, a uzivam si svoju zenskost :) Nebran sa tomu...Co je na tom, ze si zatuzila po niecom inom, co doteraz nebolo....Budme zeny, ale nie tie zakomplexovane prihlupe slepice s novom v Eve a Emme, ale zdravo sebavedome zeny :)
