Ahojte, mam problem, 5 rokov som spolu s priatelom, je to vztah na dialku . Uz pol roka sa rozchadzame a navyse mi do toho vosiel niekto novy, koho mam rada, ale on mna nie. Vazne neviem co mam robit, priatel je idealny chlap, niekedy som ho milovala, teraz uz neviem, resp. mozno uz nie. Ale viem, ze by som s nim bola stastna, lebo je fakt uzasny... Ibaze ho asi uz nelubim. Dnes je vo svete malo chlapov ako on. CO robit? Rozist sa? Zacinam mat aj pocit, ze si ho nezasluzim ...
Uz 5 rokov spolu , co dalej?
viem velmi dobre o com pises.Sama to prezivam momentalne.Tu je radit velmi tazko.Tiez som si myslela,ze ta tu zvozia pod ciernu zem a ze ti budu vycitat to,alebo ono..Aj keby sa tak stalo,nic si z toho nerob.Chod dalej,skus byt chvilu sama a potom uvidis.Nie je predsa koniec sveta,ked je clovek bez partnera.Casom sa najde niekto,koho budes opat lubit...urcite,vela stastia
vztah na dialku a "niekedy som ho milovala, teraz uz neviem, resp. mozno uz nie"
to je predsa uplne samozrejme, ze funguje to stare zname "zide z oci, zide z mysle".
namiesto uvazovania, ako ukoncit vztah, by bolo lepsie zacat skor riesit, ako mozes byt zase s nim, takmer kazdy den ako normalne zijuci ludia, ktori riesia kazdodenne problemy spolu, lebo spolu ich aj zazivaju a prekonavaju.
polo-virtualny vztah, kde podstatne viac casu travite na skype, nez drziac sa za ruky ci v objati, kde kazdy zije v inom svete, nie je nic ine, len spolahliva cesta do rozpadu vztahu. fyzicky kontakt je fyzicky kontakt a ziadna sucasna sebelepsia technologia to nenahradi.
vlastne vztah na dialku mam aj ja. Stretavam sa s priatelom len cez vikendy. Nastastie ma caka uz len posledny rok vysky a potom sa uvidi, kde zakotvim. Hovori sa, ze po 5 rokoch prichadza kriza v kazdom vztahu. Prichadza zrejme ista stagnacia a to klasicke "naco sa budem snazit o harmoniu, ved sme spolu uz tak dlho". A toto je vec, ktoru trosku odsudzujem, preto sa jej vyvarujem...Je jedno, ci si vo vztahu rok, alebo 5 rokov, treba sa snazit tak ako na zaciatku.
Co sa tyka teba, ty uz priatela nemilujes. Jedine, co ta pri nom drzi je to, ze nevies ci najdes este takeho ako je on. Dalsia klasika, ktora ludom brani ist dalej. Vykasli sa na to, ci budes chvilu sama alebo nie. Pokial ho nemilujes, naco nasilu pri nom ostavat? Zbav sa vsetkeho, co ta tazi a vykroc dopredu. Tocis sa len a len v kruhu
Ahoj, myslím si, že váš vzťah sa asi dostal do bodu, kedy sa človek bud posunie o krok dopredu, čiže začne spolu žiť, alebo sa vezmu, maju dieťa...alebo druha možnosť je tá, že sa títo dvaja ľudia rozídu.
Myslim, že láska vo vzťahu je veľmi dôležitá, a preto si myslím, že ked pochybujes o tom či ho miluješ, už asi nie je veľmi čo riešiť. Ale možno ho aj miluješ, ale si to neuvedomuješ, kedže už ste spolu 5 rokov. Každý vzťah je individuálny.
Pokiaľ si si skutočne istá tým, že ho nemiluješ, mala by si to čim skôr ukončiť, lebo týmto budeš trápiť aj seba aj svojho priateľa.
Ale asi by som ti poradila, skúsiť zmeniť stereotyp, ktorý po 5 rokoch už vo vzťahu určite je. Skúste podnikať nejaké nové aktivity, akcie a možno sa v tebe prebudí nová vášen a láska k priateľovi.
Každopádne držím palce
Šťastie vo vzťahu je rozhodne podmienené okrem iného aj láskou..a ty už asi priateľa nemiluješ...tak neviem čo tam chceš ešte riešiť...jediné, prečo si sa s ním nerozišla, je, že nemáš nikoho druhého. Čo máš robiť?? Začni normálne rozmýšľať, čo chceš od vzťahu, čo chceš od života, čo chceš dosiahnuť...
Za chvíľu sa tu asi spustí kopec komentárov, aká si hlúpa a ako si nevážiš, čo máš...atď. Podľa mňa hlúpa nie si, si iba bezradná. Za to ťa nikto nemôže odsúdiť.
Tak tam smeruj svoje myslenie, ako byť skúsenejšou a rozumnejšou..prečítaj si napr. knihu Mágia vzťahov...možno tam nájdeš odpoveď....