Ahojte, s priateľom som 6 rokov, asi rok spolu bývame. Všetko bolo super, ľúbili sme sa aj sme plánovali spoločný život, deti, svadbu. Patrí do našej rodiny, všetci ho majú radi, a aj mňa u neho. Ale v poslednej dobe si začínam uvedomovať, že to už nie je také aké to bolo, už mi nedáva toľko lásky aj keď tvrdí že ma miluje, už v ňom akoby necítim tú oporu ktorú by som chcela. Správa sa ku mne niekedy ako k handre, vyštekne na mňa za každú hlúposť, ale robil to aj predtým, no vtedy som to neriešila, teraz mi to už však vadí. Neviem čo mám robiť, on odo mňa odísť nechce, ja od neho tiež nie. Neviem si svoj život bez neho predstaviť. Neviem čo sa deje, ja si ho hýčkam, snažím sa aby bol spokojný aj všetko ale on je ku mne chvíľu odmeraný, potom ma zase chviľku na rukách nosí od lásky. Čo ďalej??
Milujem ho ale nie som šťastná, čo mám robiť?
tak samozrejme ze by mohlo byt aj horsie..ludia riesia aj mnohokrat horsie problemy ako rozchod :(( ale tak momentalne je toto pre mna ta najhorsia vec aka sa mi v zivote stala :( je to o to horsie ked sa lubime, a nechceme ist od seba :(( tieto posledne dni co este spolu byvame su uzasne..je mily, ukazkovy, stara sa a vsetko..vobec sa nehadame, normalne nechapem preco to takto nemoze byt stale, preco sme k sebe takyto len teraz ked si uvedomujeme ze sa musime rozlucit :((
Nie som..:o))) A tebe prajem trošku optimistickejší pohľad na svet..ako nie je to tu bohviečo..ale vždy by mohlo byť aj horšie..;o))
anjelik: nie si nahodou psycholigicka? perfektne napisane.. vztahy nie su uctovnictvo ale vela ludi to tak berie..nieco za nieco :((
Byť milá a príjemná predsa nemôže byť pretvárka...ty sa takou máš stať. Ja som jej radila, aby zosilnela na duchu, to znamená bola dostatočne psychicky silná a potom môže riešiť vzťah...A aj ho vyriešila. Keď si psychicky na dne, tak ako sa dokážeš rozhodnúť??? Nijak. Ja neradím klamstvo, ja radím poctivosť a vo vzťahu k sebe..iba tak môžeš byť poctivá aj k iným...Všetko začína od nás..ale tu každý len od druhého očakáva: pochop ma, miluj ma, zabávaj ma, venuj sa mi...:o)) Alebo je vzťah účtovníctvo? Má dať ..Dal?? Ak dostanem, potom dám?? :o))
winki: aj ty mas pravdu ked sa nad tym tak zamyslim :(( pretvarovat sa nie je rozumne..clovek ma byt taky aky je a ak ma ma mat niekto rad tak aj so vsetkymi mojimi chybami..on sa tiez nepretvaruje a nesnazi sa ku mne spravat milo :((
anjelik: dakujem :) ja sa vsak nemam k comu nakopnut ja viem ze ho chcem tu ide o tom ci este on chce mna...a keby som mnou zostal tak by som sa ho nesnazila menit viem ze povahu cloveka nezmenis :(( ale uz to mame asi vyriesene, ide prec, ale rozchadzame sa v dobrom..tak z nas snad budu dobry kamarati :) ale dakujem za super rady a povzbudenia :) idem s hlavou hore dalej :) lebo by som ozaj skoncila na psychiatrii..a presne ako si povedala, "kvoli chlapovi???"
Rruby, ďakujem..;o)) A som rada, že si sa pobavila...
Katuška, zlatíčko, znovu a pozorne čítaj. Nie on je tvoj problém, ty si tá , čo sa má nakopnúť, nie on. Nevieš a nevieš a nevieš. Tak nerieš preboha..netoč sa stále dokola. Kristepane, sa nadýchni a povedz si stačilo. Som normálna, uvažujúca žienka, nie nejaká slepica...Čo kdáka dokola to isté. Chceš ho?? Tak ho akceptuj, len preboha nečakaj, že sa stane zázrak a zo žaby bude princ. Nebude. Tak buď budeš muška a zožerie ťa on, alebo budeš bocian a zožerieš ty jeho. Ale vždy môžeš byť žabkou aj ty..Prestaň sa v tom točiť, lebo ťa to vcucne a skutočne skončíš na antidepresívach a preboha, žena, kvôli nejakému chlapovi??? No prepáč, to snáď nie..:o)))
Anjelik: sprava zo vcera 16:40....fakt krasne napisane, myslim, ze tym ako pekne si to vystihla si potesila nielen mna ;-)
