Ahojte, s priateľom som 6 rokov, asi rok spolu bývame. Všetko bolo super, ľúbili sme sa aj sme plánovali spoločný život, deti, svadbu. Patrí do našej rodiny, všetci ho majú radi, a aj mňa u neho. Ale v poslednej dobe si začínam uvedomovať, že to už nie je také aké to bolo, už mi nedáva toľko lásky aj keď tvrdí že ma miluje, už v ňom akoby necítim tú oporu ktorú by som chcela. Správa sa ku mne niekedy ako k handre, vyštekne na mňa za každú hlúposť, ale robil to aj predtým, no vtedy som to neriešila, teraz mi to už však vadí. Neviem čo mám robiť, on odo mňa odísť nechce, ja od neho tiež nie. Neviem si svoj život bez neho predstaviť. Neviem čo sa deje, ja si ho hýčkam, snažím sa aby bol spokojný aj všetko ale on je ku mne chvíľu odmeraný, potom ma zase chviľku na rukách nosí od lásky. Čo ďalej??
Milujem ho ale nie som šťastná, čo mám robiť?
anjelik: ano byt mám ale zatiaľ len v prenájme :(( zatiaľ ešte bývame spolu, a dosť sa rozprávame čo bude a tak..určite sa chceme stretávať, a keďže bude bývať asi 6 km odo mňa, teda aspoň cez týždeň lebo on má tiež prácu v TT, tak bude za mnou chodievať a keď budem niečo potrebovať mám sa kľudne ozvať..a nemá dokonca problém mi aj auto nechať na týždeň keď ho nebude potrebovať on..Tak som trochu kľudnejšia, že ostaneme kamaráti, aj keď neviem aké to bude, no uvidíme :)na icq som už niekedy bola registrovaná, tak sa na to skúsim mrknúť :) bude pre mňa ťažké teraz si na to všetko zvyknúť, no nič iné mi neostáva :( a hlavne sa moc bojím že by som si mala niekedy niečo začať s iným :( určite nie hneď, to ani nedokážem,ale možno časom, no bojím sa že si už nikoho k telu nepripustím :(
Pochopiteľne máš strach..ale keď sa to celé utrasie, budeš sa cítiť určite lepšie...Na dedine spravidla zdochol pes..ale pozri, máš vlastný byt, nemusíš riešiť bývanie...zásoby si spravíš priebežne, budeš mať čas na seba..A na icq sa dá registrovať..:o))))) Ako vravím, taká dušička stratená...mladučká a poplašená...A nemyslím teraz na vek.
dakujem anjelik, na icq nie som :(( snažím sa byť silná, myslieť na pozitívne nevi..lenže ja bez neho ostanem tak doslova odrezaná :(( my sme sa spolu odsťahovali 200 km od rodiny, kúsok od TT, auto si berie on takže keď aj budem niečo potrebovať tak som nahratá, ani na nákup zájsť ani nič :( posledný bus domov mi ide o 7, a to tiež iba cez týždeň..v tej dedine kde máme byt ani nie je čo robiť, takže si to neviem predstaviť čo bude :(( preto mám možno taký strach, keby som bola doma pri rodine tak to možno beriem inak, ale ja tu nikoho nemám, a ni veľa ľudí nepoznám, iba z práce a to majú väčšinou svoje rodiny a priateľov a hlavne sú všetci z BA :(( a ja bývam pri TT..
Ty si také stratené srdiečko, Katka..:o)
Neboj sa, vyrovnáš sa s tým a ľahko..alebo možno aj ťažko, závisí, ako sa rozhodneš, aby to prebiehalo. To je taká mágia, sme sami a nie sme sami. Sami sme naveky, ale zároveň sme naveky aj prepojení s inými...s kým si raz svoje myšlienky spojila, s tým sa už nerozdelíš.
Všetko sa odvíja od sily..ja ti ju viem dať, ale musíš si ju vedieť tvoriť aj sama v sebe..tým, že myslíš a pozitívne, nie negatívne..náš vlastný svet nestojí na druhých ľuďoch, ale na nás samých. Tvoje myslenie ťa momentálne ťahá dolu...ja ti ukazujem iný smer..mysli na seba, mysli o sebe..To jediné ti dá silu a ty sa budeš cítiť lepšie..:o))
A ak si náhodou na icq..môžme pokecať aj tam..a ja ti to pekné ráno zaželám..:o)))
ano začať odznova :)) len to bude ťažké začať odznova :(( naučiť sa byť sama keď pri mne tri roky noc čo noc zaspával..každé ráno sa zobudiť s pocitom že vedľa mňa je prázdno, a nemám komu povedať dobré ráno a pobozkať ho :(( on sám hovorí že nevie čo bude časom..možno si nájde inú s ktorou mu bude lepšie, možno sa to stane mne :) možno sa časom stretneme a zase preletí tá iskra ako prvý krát a budeme znova spolu..uvidíme..ak sa vráti tak sme si súdený, ak nie tak sme spolu nemali byť :((ale ako sa s tým teraz vyrovnať?
Netráp sa Kati, to, čo ste spolu vytvorili za tie roky sa nikdy nestratí, spomienky na to pekné ti zostanú. A veci sa často menia...kto vie? Raz sa možno spolu opäť stretnete a už budete iní a možno sa aj váš vzťah začne nanovo. A obaja začnete úplne inak...aj teraz ste iní..prečo nie aj potom? Budeš mať teraz chvíľu priestor pre seba, odľahne ti z toho neustáleho riešenia, čo s ním...Začneš znovu a to je na živote asi to najkrajšie...začať vždy od znova. Podľa možnosti ale s čistým štítom a nie s prázdnou hlavou..:o))))
anjelik: ano su najkrajsie uplne si jeden druheho uzivame..neviem cim to je mozno tym ze si obaja uvedomujeme ze sme toho druheho stratili, a tak sa snazime sa este nabazit kym sa este da..aj ked sa rozchadzame s tym ze sa budeme stretavat a pomahat si a tak..no neviem ake to bude, som sama zvedava co a ako :(( hlavne ho nechcem stratit uplne :(
Druhý anjelik...pýtaš sa, čo máš robiť a či to máš tolerovať..:o) My ľudia sme bytosti, ktoré k životu okrem jedla potrebujú nutne aj podnety. Pre niekoho je to práca, pre niekoho šport, pre niekoho alkohol...atď. Pre tvojho priateľa sú to ženy na internete..každá je iná, každá je svojská a jeho to baví. To sa nedá zakázať..proste to bude robiť dovtedy, kým nenájde niečo, čo by ho zabavilo viac. S tým ty nič nedokážeš urobiť, pokiaľ by si sa ty nestala tou podnetnejšou, tou najzaujímavejšou. Potom zase odkloní svoju pozornosť k tebe..:o))
Ja osobne ti odporúčam..venuj sa sama sebe, rob veci, ktoré teba bavia...a ak sa chceš zabaviť, nuž na chvíľu zakonkuruj tým kráskam na nete..ber všetko ako hru..láska je pochopenie druhého, ak partnera pochopíš, aký je...buď s ním zostaneš alebo odídeš..to nie je to dôležité. Dôležitá si ty a aká si ty. A hlavne..netráp sa, lebo trápením sa problémy neriešia...to ti už asi došlo.
Katka, ak sú teraz tieto dni pre vás najkrajšie, tak je jasné, že obaja máte na to, aby ste také dni tvorili...:o))
A ak by to malo byť aj naposledy, tak ti zostanú pekné spomienky a to je častokrát viac, ako majú mnohí ľudia..Vidíš, stačí sa skľudniť, neriešiť hlúposti a dá sa aj normálne fungovať. Je pre mňa zvláštne, že ľudia začínajú fungovať iba pod tlakom. Keď im je dobre, vždy pre nich platí to o tej koze..čo jej bolo dobre, tak šla na ľad tancovať..;o)
ahoj,možno si sa mu už zunovala a po počiatočnej láske nastáva rutina...mne sa stalo podobné, no my spolu chodíme cca 5 rokov a začali sme obrátene, 1 rok sme spolu bývali, zistila som že pije , nastali nedorozumenia a tak som ho poslala preč.....pomohla som mu dostať sa z alkoholizmu 2 roky nepije a výsledok, chodí po zoznamkách a hľadá zaujímavých ľudí...ženy 20-35.....čo som sa len náhodou dozvedela...a bolí ma to, tiež neviem, čo mám robiť, mám to tolerovať?
