prezivam velmi tazke obdobie, mala som v zivote jednu osobu, ktora ma vzdy vypocula a objala v tej spravnej chvily, no zivot to zariadil tak, ze ta osoba zomrela a ja teraz uz nemam komu povedat co ma trapi, co prezivam a strasne mi chyba jeho objatie.
Nemam to komu povedat
Ani ja nemám komu povedať, čo ma trápi...neboj, nie si sama, a úprimnú sústrasť. Musíš sa s tým anučiť žiť, inak to už na tomto hlúpom svete nejde
zazitky mas, tie si uchovaj a pestu a asto sa nimi oblazuj.
Asi myslis, ze spolocne prezivanie ti bude chybat. No, bude. Bude to boliet, ale prekonas to. Naucis sa zit bez neho a pomahat si len spomienkami na neho.
to nie, chodim mu to povedat na cintorin, ale to objatie a zazitky mi uz nevrati nikto
dennik?
a je mi to fakt luto