Ahoj, chcela by som poradiť, čo mám robiť, keď mám necelý rok priateľa, s ktorým nechcem byť minimálne 6 mesiacov, no on si to nedá nijako vysvetliť... nepomáhajú dobré slová, zlé, ignorovanie, nič.... stále niečo sľubuje a ja sa k nemu vrátim len preto, aby som už mala od neho pokoj na ten určitý čas... viem, asi som hlúpa, ale tá situácia sa musí zažiť
niekedy sa správa ako keby nebol pri zmysloch a vtedy sa ho aj bojím
Neodbytný
Tak vie o tom len mama, otec nie ani brat nie. Mama ide s bratom (nebýva už s nami) k svojim rodičom na týždeň zajtra, čiže keby to riešila už teraz, tak by mi vyklopkával na dvere a ani by som sa nevyliečila, čiže by to bolo absolútne zbytočné. Povedala, že keď sa vráti, asi zájde za jeho mamou a povie čo je vo veci, nech s tým niečo robí, inak ho nahlási na políciu alebo mu zavolá a povie mu to isté čo jeho mame. Mám pocit, že účinnejšie to bude povedať jeho rodičom asi, keďže by aspoň neboli prekvapení s tou políciou =). Len neviem ako zvládnem teraz to jeho vyvolávanie celý týždeň čo budem doma =/
Nada prepána :( aj ja som tam skončila kvôli nemu,kboli mojmu priatelovi ...:(chodis este nba strednu,asi tiez maturujes,ci ?ako ja ?
drz sa...
dufam,ze sa to ukludnilo nejako:( ..ja tiez nie som slavne na tom...
a o co ste sa hadali ,prepana ?
:(
nehadaj sa s ním...len si nicis zdravie ..
len kvoli nemu mas psychicke problémy ?co rodina na to ?ako to chcu riesit ?idu sa s nim poroporavat ,ci co ?
a inak psychologicka mi nepomohla absolutne :(ona este jeho obhajovala " dufam,ze ti staci " ..pevne verim,ze budes mat stastie lepsie ako ja
dnes sa to vyrútilo poriadne... celý deň čo som s ním bola, sme sa len hádali, prišla som pred chvíľou domov, mama sa ma pýtala čo tak neskoro (inokedy chodím skôr počas školy), tak som to nevydržala a so slzami v očiach som jej povedala, že už nevládzem, dokonca aj to, že mi je úplne jedno, či sa zabije... celkom mi to hrá do karát, keďže som chorá, tak idem ku doktorke a bez hanby jej poviem problém a dúfam, že ma pošle k psichologičke... lebo to už je nad moje sily
Nada ty ho poriadne neznasat,ked tak to citam ..uf...
mne zase dava celkom aj volnoist,ale len naoko,tiez mi vravi " bud s rodinkou" a tak..ale citim,ze ma sleduje,kazdicky moj krok a aky je ziarlivy,vrrr ...
chápem ťa vsak ..a kolko spolu chodite ?ja s nim dva roky ...
ved to,ze nejako to tak vymysliet,aby uz ma nechal raz a navzdy na pokoji magor ...aj ja to tak chcem ...len bvoh vie,ci sa mi to podari
ako to chces spravit ?
Vieš, vzťah máme preto možno aj taký, lebo ani ja, ani on sme nemali taký dlhotrvajúci vzťah, ja potrebujem voľnosť a on to berie horšie ako keby sme boli 20 rokov manželia. Mne najviac vadí, že nevie pochopiť to, že potrebujem mať tú voľnosť, byť viac s priateľmi a s rodinou. Za každým mi vyčíta, že každého uprednostňujem pred ním... Asi ako každý, aj ja potrebujem byť niekedy sama, len tak doma oddýchnuť si a on to nedokáže pochopiť... Začal byť na mne závislý, stále sa na mňa lepí, jasné keby som ho ľúbila, tak mi to samozrejme nevadí, ale teraz naopak keď sa ma dotkne, ešte pred ľuďmi, mám taký pocit, akoby som prichádzala o ničo, čo už nikdy nezažijem (nedá sa to opísať)
malickasom - aj by som mu dala ten koniec, ale nepotrebujem mať všade scény (ja viem, že sa strápni len on, ale nepotrebujem, aby na mňa potom každý "ukazoval prstom", dobre viem, že sú to len výhovorky), musím sa na ten koniec takisto pripraviť aj ja poriadne psychicky, aby som zvládla to jeho prenasledovanie potom, aby ma nijako nezlomil a o5 som sa k nemu nevrátila lebo už sa mu to viackrát podarilo a keď mu dám koniec, tak už chcem aby bol aj tým posledným koncom, kt. mu dám. Potom, keď sa z toho dostane, nechcem už o ňom nikdy počuť a už vôbec nie byť s ním kamarátka. =/
Nada prepana,akoby si o mne hovorila,alebo akoby som to pisala ja ..
presne to iste totit pocitujem ja
normalne,ked vidim od neho sms mam chut mobil roztrepat,a tiez si myslim,ze keby som ho uz viac v zivote nevidela viac,tak by so mnou ani nepohlo ,ani nič..a kedysi aka laska...................
ale moze si za to jedine sam ,samozrejme
a ja tiez planujem,esze pred julom ho nechat ..a potom odist ..aspon na par tyzdnov,trosku oddych,dat sa dokopy psychicky,lebo toto ma nici uplne ...:(:( s nim vztah mi znicil zivot ...
a prečo vlastne ty s nim mas taky vztah ?co sas medzi vami take strasne stalo ?ci len preto,ze je psychopat ?
aj ty sa pretvarujes ?aj ja ...sme na tom rovnako ...uplne niekedy mi je az neprijemne,ked ma pobozka a pritom ma bozkava vzdy velmi jemne a citlivo,uplne saliem ...:( nemam ani sancu si najst niekoho ineho,lebo stale je mi v patach ...normalne saliem z toho
Ja nechapem jednu vec, preco neoslovite kamosov, surodencov, rodicov nech vam s tym pomozu, verim ze niekoho takeho mate komu sa mozte zdoverit...mi nehovorte ze keby ste sa fakt chceli zbavit otravneho chlapa ze to uz davno neurobite. No ved nech si robi sceny pred skolou alebo kde chce, strapni len a len seba. Ked som bola na strednej tiez som zazila taky blby rozchod, ze ma cakal pred skolou, pred domom, zvonil k nam a volal non stop,tvrdil ze sa zabije, ze si podreze zily, vyplakaval sa vvsade hovoril aka som zla ze som sa s nim rozisla a zije a je v pohode, dokonca sa celkom znormalizoval, ked som sa s nim rozpravala po dlhom case hovoril ze dlho satrapil ale nasiel si inu a prezila teraz sme este aj kamosi
mozno on nebol az taky psychopat no....
to sa nechate ponizovat a budete tolerovat toto? majte trochu ucty k sebe
Áno, musím mu dať koniec, nemôžem si nechať skaziť už druhé leto, nedaj Bože celý život. takisto ho už nemôžem vystáť, už len keď vidím, že mám od neho prichádzajúci hovor, je mi zle a mám chuť vyhodiť ten mobil =(. Už mi prestalo záležať úplne na ňom, niekedy sa prichytím pri takých myšlienkach, že keby sa mu niečo stalo, tak by som bola asi fakt šťastná a vôbec by mi ho nebolo ľúto.
Teraz sa pretvarujem, že je všetko v poriadku, hoci to ide neskutočne ťažko, ale snažím sa ako sa dá len neviem dokedy... rozmýšľam už aj nad týmto piatkom, že to skončím, ale neviem.
Koniec mu môžem dať len vtedy, že si budem na 150% istá, že ma už nijako nezlomí a nedám sa s ním nas5 dokopy, inak by to bolo totálne zbytočné a o5 by som musela len čakať na ďalšiu šancu to ukončiť.
fajn,ze sa s nim chces rozist nada,lebo to nema zmysel,ked ti toto robí,nie je normalny,ako ani ten moj,ja sa s nim chcem tiez rozist ,ale az na zaciatku leta a potom odidem,aspon na par tyzdnov,ak Boh da,lebo nemam inak sancu sa ho zbavit,a uz mi ide na nervy strasne ..nedokazem ho vystat
zatial to pred nim hras ?aj ja
Teraz je to medzi nami všelijako... Samozrejme, viac sa hádame než by bolo dobre, ale aj keby bolo dobre 1 celý rok, tak nič sa na tom nezmení, že s ním nechcem byť =) Pýta sa ma stále, či sa s ním nechcem rozísť, za každým mu musím vravieť, že nie lebo inak by to nešlo, veď to poznáš =)
Koniec mu dám ešte neviem ako, ale musím dať lebo je toho už fakt veľa a takmer nikto ma nespoznáva, že zo šťastného každý deň vysmiateho dievčaťa je toto... =( Možno mu dám koniec niektorý piatok, že počas víkendu by som nevyšla vonku a potom by som mohla použiť aj políciu, že celý víkend nám niekto stojí pred dverami alebo požiadam o pomoc kamarátku, ktorá si už prešla niečim podobným a presne vie ako sa cítim a čo všetko prežívam, tak to sú zatiaľ 2 spôsoby.