Ako sa zbavit lakomosti

Lakomá určite niesi, a šetrná asi tiež nie, keď píšeš žesi kupuješ zbytočnosti. Skôr sa prikláňam k tomu čo napísal magy, idem si naštudovať čo je to tá onánia... éé pardon oniománia :DDDD
lebo si myslím že to má aj moja sestra šalená, hehe.

zuzulacik - to by bolo nadlho, preco sa tomu nevenujem profesionalne.
a skvely som tak ci tak, este o kuscik viac, a uz to nevydrzim :DDD

Lakoma nie si. To skor ostatne zeny rozhadzuju peniaze. Tvoj priatel moze byt len rad.

Aj som chcela nieco napisat, ale uz by som sa len strapnila po tom, co som si precitala co napisal Magy. Vystihol si to uplne perfektne, dava to logiku a sedi to na nu fakt, nemam co dodat. Ozaj, preco sa nevenujes psychologii profesionalne? Bol by si skvely.

rtpa22 - prispejem svojou troskou a poviem ti svoj nazor.

svoj problem nikdy nevyriesis, pretoze si ho uz od zaciatku zle pomenovala a identifikovala, podobne ako drviva vacsina tu diskutujucich.
ziaden clovek sa este nevyliecil liekmi, ktore su urcene na uplne inu diagnozu, to uznas aj sama.

na zaklade toho vsetkeho co si napisala, som dospel k presvedceniu, ze NIE SI ANI LAKOMA, A ANI SETRNA (...nakupujem viac, nez potrebujem...).

MÁŠ ONIOMÁNIU. (...mam z toho, ze som vyhodne nakupila, radost, pocit vitazstva...hromadim, az mi nepotrebne veci v byte skoro nedaju zit...lebo sa za seba hanbim....)

JE TO CHOROBA/OBSESIA, podobne ako napr. gamblerstvo.
k tomuto stavu prispelo svojim dielom aj tvoje detstvo, ked si (ako sama pises) zili dost chudobne.

dalsim dolezitym faktorom, o ktorom si sa ale nechcela rozpisovat, ktory vsak povazujem za velmi dolezity je, ze nemozes mat deti. je uplne jedno ako to navonok prezentujes, ze si sa s tym vyrovnala. tvoje id je v tomto ohlade vystavene konfrontacii nezvratneho stavu, ked ako zena nemozes splnit svoju zakladnu a vznesenu biologicku funkciu - materstvo.
pokial odmietas/nemozes fungovat ako nahradna/adoptivna matka, celis faktu, ze budes az do smrti sama.

dufam, ze si len v zaciatocnom stadiu "shopoholic", ale ani z tych vsetkych sprav, co si napisala, si nemozem byt isty.

svoj stav si mozes na internete najst pod nazvami "oniomania, Compulsive buying disorder, shopoholic"

riesenie tvojho problemu je podobne ako u podobnych manii. odborny dohlad, psychoterapia, kognitivno-behavioralna terapia, 12-krokovy program...

problemu treba celit naplno a nebat sa ho pomenovat, ziadne zlahcovanie nepomoze.

Ahoj rtpa22 :-)

Ja som si napríklad všimla sama na sebe,že k iným ľuďom (ktorých mám rada a sú môjmu srdiečku blízki) som štedrá a tam na peniaze až tak nepozerám :) Proste viem, čo sa im páči, čo im vie urobiť radosť a tak im to proste kúpim alebo zoženiem. Ale keď sa to týka už mňa, tak tam zvažujem - potrebujem to? Je to nevyhnutné? Nebude na to akcia zľava? a podobne)))
Ale zas sa viem aj rozmaznávať :) no a dosť sa správam aj podľa toho, ako sa momentálne cítim čiže pocitovo emocionálne :) Proste keď ma niečo okamžite osloví, akože chytí za srdiečko, alebo musím na to stále akoby myslieť - tak si to proste zaobstarám kúpim...ale inak som skôr naučená sporiť pre prípad, že sa môže niečo stať, vyskytnúť, či príde niečo neočakávané a tak chcem mať aspoň akú-takú rezervu, keby niečo. A zas som v znamení, ktorí takúto istotu aj potrebujú, čiže je to pre nás dosť typické...akoby myšlienka na "zadné vrátka" pre prípad potreby))

No a čo sa Teba rtpa22 týka - tak sa správaj podľa toho, čo ťa vnútorne napĺňa a robí šťastnou :) Alebo sa skús odmeňovať :) Ja som sa sama takto odmeňovala motivovala, keď som dobre urobila skúšku, alebo som v práci niečo dosiahla dokázala na čom som dlhšie makala, alebo som si len tak aj bez príčiny chcela proste urobiť radosť, trošku sa potešiť..
Takže skús sa napríklad raz alebo 2x ročne odmeniť dovolenkou, poznávacím zájazdom, či pobytom s rôznymi procedúrami (masáže, kúpele, relaxačno-zdravotne, wellness a podobne), alebo sa venuj nejakému koníčku záľube, čo ťa baví zaujíma a vnútorne napĺňa (baví ťa tanec? Tak začni navštevovať hodiny tanca.. Baví ťa nejaký druh športu? Tak začni chodiť na tréningy prípadne si plať hodiny u osobného trénera.. Bavia ťa jazyky? Tak začni chodiť na jazykové kurzy alebo si plať individuálne hodiny u niekoho.. Baví ťa maľovanie fotografovanie a podobne? Tak postupuj rovnako a zas je pravda, že keď sa už niečomu venuješ, tak automaticky do toho aj investuješ vrážaš peniažky ale zas sa Ti to vracia v tom, že ťa to napĺňa, realizuješ sa a podobne).

Proste určite aj Ty máš nejakú tú svoju 13 komnatu alebo achilovú pätu tak si ju nájdi a investuj do nej. Lebo investícia sama do seba sa Ti vždy vráti a využi to, kým nemáš rodinku....lebo ak sa vydáš a budeš mať detičky, tak tam pôjdu všetky peniažky a ani nebudeš vedieť ako :) Takže kým sa dá - rozmaznávaj sa ;-)

inac ked som si zaobstaral psa, tak som prestal pracovat, a nechapal som ze naco som tak horuckovito dovredy pracoval :)
iste.. samostatnost od rodicov je fajn vec a myslim ze aj zaklad :D
tak ale, 12 hodin denne pracovat, len aby som sa mal dobre a neviem ci vobec sa dozijem do bodu, ked sa aktualne zacnem mat dobre, ta neistota je sialena..
ale ked vidim psa, ako on berie svoj zivot - i ked to znie divne ale proste neda sa to popisat :) .. tak mam zmiesane pocity, kam by mal clovek smerovat svoje priority..

stastni ti, co hned vedia co chcu, bez ohladu na to ci je to pre nich to prave :D

hold, ti co nevedia co chcu, mozno lebo chcu vzdy to najlepsie, najefektivnejsie atd.. maju smolu a budu hladat dlho, ak nie vecne :D

napr ja osobne si myslim, ze najhorsie skoncia ti, co si setrili, (a nie len penazne, ale aj diplomovo a materialne, tj. maju 100kg zemiakov v pivnici)

lebo vsetko je to fyzicno - hmotne a to eventualne neznamena Z HOLA ABSOLUTNE NIC !!!

nech ma hoci aj miliardy.. proste realna hodnota je blizko k nule ...

nj chapem ako to myslis :) hold, toto je otazka za milion mesiacov :D by si bol asi najbohatsi na svete, ak by si poznal odpoved :)

lost, stres mam skor z toho, ze mam pomaly 34, zivot bezi okolo mna a ja akoby som ani nebol jeho sucastou. mam pocit, ze veci, ktore mam, prilis nepotrebujem, a tie, ktore potrebujem ako sol, neviem najst. ak sa uskromnim v jedeni, kazdy mesiac tu rezervu mozem posunut o dalsie 3 mesiace, ale nepozorujem nejaku pohodovost alebo znizovanie stresu. :((

tym chcem povedat najma to, ze sa to neda posudzovat takto izolovane. niekto nema rezervu ziadnu a zije pokojne a mozno ani nevie, ze by aspon tie 3-4 mesiace mal mat poistene, lebo to ma kompenzovane inymi vecami. a ja... skoda reci.