Mám priateľa, s ktorým som vyše roka. Po všetkých stránkach je super, ale bezdôvôdne žiarli a to ma poriadne vytáča. Nikdy som mu na to nedala dôvod. On to vysvetľuje tým, že ná načo žiarliť a nechce ma stratiť. Povedal mi, že mne verí, ale ostatným nie. Neviete ako mu mám pomôcť? Veľa sa o tom rozprávame, dokonce aj jeho mama s ním rozpráva, ale akosi nezaberá. Ako to riešite vy, čo máte žiarlivých partnerov? Ďakujem.
Partnerova žiarlivosť
Mam priatelku, chorobne ziarliva neda sa to strpiet...na zaciatku som to bral v pohode, pritiahol som ju k sebe objal a bolo po probleme... ale po nejakej dobe, to zaslo velmi daleko ako ste tu pisali, strata kamaratiek kamaratov, po meste hlava dole a pocitam kamienky radsej... I ked sa to snazim riesit, vzdy pride s niecim inym a je to odznova... Kazdopadne treba sa drzat a zacat nastolovat svoje pravidla..odtial potial... cize vsetko odznova... Je to moj nazor... vela stastia... :)
casto žiarlia a upodozrievajú práve tí,ktorí sami podvádzajú.Myslia si,že takto ich nebude upodozrievať nik a dokonale zakryjú seba.
Hovorí sa predsa,že žena má UTEKAŤ pred mužmi ALKOHOLIKMI a ŽIARLIVCAMI,
pretože tieto "choroby" sa časom len ZHORŠUJÚ!! (ak nie sú odborne psychologicky alebo psychiatricky liečené)
ťuky - ťuk,
bohuzial toto je klasicke partnerske ocakavanie pre akykolvek "neduh". Ze vraj musi mat aj zle stranky... otazka je vzdy kolko chce clovek zniest??? Trpet neni problem. :) Rozhodnut sa to zmenit je problem...
.
Drzim ti palce.
Ďakujem za všetky odpovede, presne je aj toto mojím cieľom, aby si partner najprv uvedomil a až potom adekvátne( na pre neho problém, či dôvod na žiarlivosť )reagoval. Pretože reaguje neadekvátne, zlostne, urážlivo a povie mi na to, že tie minúty žiarlivosti mám pretrpieť..., že potom bude dobre. Ale prečo by som mala, keď nemá dovôd...
ziarlenie v spravnej miere hovori ze tomu druhemu na nas zalezi , niekedy je to celkom mile, ale ked je to uz vaznejsie, ako sa stava u nas...tak my to vieme vyriesit a ci verite alebo nie ja vidim pokroky a zmenu! nas problem je skor v tom, ze najprv sa nieco stane a potom o tom rozmyslame, analyzujeme a zistime ze hop, toto bolo prehnane, cize sa snazim dosiahnut aby sme si najprv uvedomili o co ide a potom na to adekvatne reagovali ;)))) zelam vsetkym veal stastia a pekne chvile s partnermi
Ak mam byt uprimna, ziarlivost nie je ani zdrava ani dobra, skor prejav nedovery. To chces, ako tu niekto napisal, nechodit do spolocnosti, aby si sa nahodou na niekoho neusmiala? Vraj aspon vies, ze ta ma rad, blbost. Pokial ziarli s mierou je to prejav lasky, pokial ti robi take sceny, nema to s laskou nic spolocne. Je to skor jeho nizke sebavedomie. Ak by som mala pouzit priklad, mala som priatela, tiez ziarlil a to dokonca aj na kamaratky, skoncilo sa to tym, ze ma ohrozoval nozom, ak je toto prejav lasky, tak potom dakujem pekne!!! Moja rada, pokial neprestane so scenami, posli ho k vode. Zatial som este nestretla nikoho, kto by sa zmenil.
sergo, nic v zlom len pomyslenie sa pise s Y...
ja mal zas ziarlivu priatelku,teraz sa snou rozisiel i ked ma to velmi boli lebo ju lubim.Bola ziarliva a hlavne si namislala,po meste musel si pozerat stale na spicku noh a nesmel zodvihnut hlavu v obchode ani napad co i len sa pozdravit babe predavacke nieto kamosom a nedajboze babe,kontrolovala mi mobil a ked prezvonilo nejake cislo hned nan volala.Co bolo horsie to jej namislanie,ked mi meskal autobus tak hned vraj preto ze kecal s nejakou k...ov.Ja za 2,5 roka stratil kvoli nej vsetko,kamaratov,kolegov lebo ked bol snou odmietol sa im zdravit lebo ju velmi lubil a lubim.Nemozem sa k nej vratit lebo to co prezival ma bolelo,jej namislanie,priam chorobna ziarlivost a ked zacala ziarlit uz aj na rodinu musel to ukoncit.Tazko ti radit ale pomisli tak ako ja do buducna,ze ste svoji,ake by to bolo v manzelstve ked budes jeho.To budes zavreta doma,ved ani ty a nevies co robi on ked je sam.Drzim palce ale proste niekomu asi nie je mozne dokazat ze ho mame radi a ze mu patrime celim srdieckom.
ahoj, ja som tiež mala žiarlivého priateľa, ale len chvíľu, našťastie. Nezniesol, keď som sa v obchode pozrela na iného chlapa, keď som sa nebodaj na nejakého usmiala, to bola hotová pohroma. Veľa razy mi povedal, že už so mnou nikde nepojde, lebo vraj všade si vyhliadnem nejakého chlapa a podvedome za ním chodím, že takto podvedome balím mužov, že možno to ani nie je moja vina!! Raz, keď sme sedeli v obývačke na gauči, kde je v miestnosti velikánske okno a išiel okolo jeden jeho kamarát, ja som brala ako normálne sa naňho usmiať, miesto pozdravu , no a ten moj sa tak naštval, že mi pekne vynadal a strhol závesy v obývačke, ževraj keď chcem, možem sa naňho pozerať od rána do večera. Raz som sa v jednom bare zakecala s jedným čašníkom a to som nemala robiť, ten moj ma tam nechal úplne samú a odišiel bez slova, potom som ho kdesi dohonila a on mi vynadal tak, ako nikdy nitko predtým. Veru, s ním som prežívala tie najkrajšie, ale aj najhoršie zážitky. Veľakrát mi hovoril, že si to uvedomuje, že je to jeho chyba,... ale čo po tom, keď sa nemieni napraviť? Snažila som sa to zo začiatku nevšímať, tú jeho cholerickú povahu, ale nešlo to. Tak som sa s s ním jedného krásneho dňa pre to rozišla. Potom si chlapec začal uvedomovať, čo stratil. Preto radím každej jednej z vás, ktorá má podobný problém, aby sa s ním aspoň ´naoko´ rozišla. Muž si potom uvedomí svoju chybu a bude sa snažiť sa napraviť. Prázdne slova ani hodiny diskusie nepomožu. Je to v človeku a vy musíte skutkami dokázať, že mu na tom druhom záleží, že nemá prečo žiarliť a že vás tým može veľmi rýchlo stratiť. Musíte mu jednoducho stále nejako dokazovať, že on je pre vás ten jediný a zbytočne neflirtovať s ostatnými v jeho spoločnosti, keď idete von bez neho v pánskej spoločnosti, tak s niekým, koho pozná, aby bol pokojnejší. Alebo nech ide rovno k odborníkovi
velmi dobre to poznam, ale tiez velmi neviem co s tym, vela sa o tom rozpravame, ale aj tak niekedy stane, ze ked poviem ze idem na stretnutie s byvalou triedou, tak povie ze nie, lebo tam budu aj spoluziaci a to su chalani a to je hrozba, a presne mne veri, ale im nie... velmi vela sa o tom rozpravame, nakoniec to vyriesime, ale stale pride novy "problem" a dovod na ziarlenie...aspon vies ze mu na tebe zalezi, on to mysli v dobrom, len si nevie uvedomit ze niekedy je toho uz vela a ze aj nam treba volnost...