Ľudia, asi som emočne pomiešaný.
Pre maličkosti, ktoré by som mohol ignorovať, si robím poriadne starosti, som nervozny a prežívam ich.
Pre podstatné veci ako že sa mi pokazi vážne auto, alebo ako minule, že som mohol prist o robotu, tak som to uplne vyradil zo seba, ako keby ani o nič nešlo.
Z maličkostí si robim neplechu a nad vecami čo by som sa mal vážne zamyslieť, si nerobím totálne nič... Viem, že to nie je dobre, ale má to aj nejakú logiku, či ani nie?
