Ahojte, ja vlastne ani neviem čo mám očakávať od toho, keď sme pridám môj problém. Môj názor je taký, že by som osobne mala navštíviť psychológa.
Problém je v tom, že ja sa nenávidím, nenávidím svôj hlas, smiech, moje plné líca, neznášam svoju postavu, 168cm/54 kg ... už robím aspoň preto, aby som ju mala takú ako kedysi 49 kg, možno sa vám to zdá, že málo, ale mne je to veľmi vidieť na stehnách a bruchu. Ďalší problém :( moja hrozná pokožka, keď sa mi konečne zahojilo akné, flaky po celom chrbáte :( ... neznášam svoje vlasy, vždy som mala krásne dlhé, ale po ostrihaní ich mám po plecia, ja sa nedokázem s tym zmieriť, už ma nebaví chodiť ani na internet kde chlapi komentujú prsnaté a štýchle dievčatách, prsia nemám žiadne. Jediné čo mám, je úžastneho priateľa, aj keď sa jemu páčim, zas ten pocit, že si najde najaké krásne dievča. A nie mňa :(
Maturujem teraz na OA - 19 r. občas si pripadám, ako malé usmrkané dieťa, ktoré si neváži, že žije... či taká aj som?
Nenávidím sa
mila izzabelta. nepotrebujes psychologa. potrebujes si uvedomit realitu a nezit vo vysnivanych svetoch, kde ziju dokonale zeny a ty si jedina vynimka. tvoj problem nie je v tom, ze sa nenavidis.
tvoj problem pomenujem dvoma slovami. POSTOJ a NEVEDOMOST.
zaujala si postoj k svojemu vlastnemu telu, ako k nepriatelovi. no a teraz si predoslu vetu precitaj este raz.
a este raz.
preco to ? z nevedomosti. kazde telo sa vyvija a mozno ti vmetiem do ksichtu krutu pravdu, krajsia uz nikdy nebudes. ako budes starnut, bude to vsetko, co teraz vidis ako katastrofu, este horsie. to je zakladny fakt a a tym nespravis nic.
takze co s tym? pisal som. zmenit postoj. su veci co nezmenis, su veci co zmenis ciastocne a su veci, co dokazes udrziavat v rozumnej forme a kondicii dovtedy, kym budes chciet a dovoli ti to zdravie.
ako som napisal vyssie, zaujala si postoj k sebe samej ako k nepriatelovi. toto musis zmenit. (alebo si rovno hod maslu a je pokoj)
ako to zmenit? nie je to sice take jednoduche, ako napisat tento komentar, ale rozhodne to nie je nemozne. uvediem priklad.
pozries sa rano do zrkadla a povies - nepoznam ta, ale umyjem ta a uvidime, ci z teba dokazem spravit cloveka.
pointa? prestan sa brat tak smrtelne vazne a ak si dokazes samu zo seba spravit srandu, mas napoly vyhrane. mozno sa budes musiet zo zaciatku do toho nutit, ale casom ta budu napadat neuveritelne samo-urazky
(pri pohlade do zrkadla pri obliekani povies - boze, ty mas tlstu rit, ako mozes takto medzi ludi? odpovies si - mozem, takzy zadok ma taha k zemi a aspon ma neodfukne), ktore paradoxne funguju ako uvolnujuci faktor, odburas stres, ktory si sposobujes sama tym, ze vo svojej dusi sa tocis dokola a zufalo vykrikujes "pomoc, som nemozna!". tadial cesta nevedie.
za 1. - dokonalost neexistuje. co myslis, ze maju doma vsetci ti chlapi, co komentuju na nete krasne prsnate baby?? to iste? ale noooo... bud nic a slintaju, alebo nejaku katastrofu a chodia na net aspon slintat, ked doma nemaju nad cim.
vsetky tie krasne modelky su bud na partnersky zivot skoro nevhodne (cest vynimkam), alebo je to (v drvivej vacsine) praca vizazistu, kozmetika a pocitacovej grafiky! v reale je to proste priemerna baba. ale dokaze to co ma, vyuzit! sprav to aj ty! zacni stavat na tom, co mas, nech je to akekolvek, a nie sa zbytocne trapit tym, co nemas a nikdy nebudes.
male prsia? heh - pozri na kieru knightley! ta je doslova ako vyzehlena a neriesi to, proste to berie ako svoju prirodzenu sucast a hotovo. a aj tak je hviezda. vidis, paradoxne nezalezi na tom, ci ma niekto dokonale telo, ale co s tmy, co ma, dokaze robit!!!
btw, ak mas uzasneho priatela co ta miluje, zjavne ta miluje taka, aka si. aj s tymi vsetkymi akoze-problemami, co si tu popisala.
mila izzabelta. nepotrebujes psychologa. potrebujes si uvedomit realitu a nezit vo vysnivanych svetoch, kde ziju dokonale zeny a ty si jedina vynimka. tvoj problem nie je v tom, ze sa nenavidis.
tvoj problem pomenujem dvoma slovami. POSTOJ a NEVEDOMOST.
zaujala si postoj k svojemu vlastnemu telu, ako k nepriatelovi. no a teraz si predoslu vetu precitaj este raz.
a este raz.
preco to ? z nevedomosti. kazde telo sa vyvija a mozno ti vmetiem do ksichtu krutu pravdu, krajsia uz nikdy nebudes. ako budes starnut, bude to vsetko, co teraz vidis ako katastrofu, este horsie. to je zakladny fakt a a tym nespravis nic.
takze co s tym? pisal som. zmenit postoj. su veci co nezmenis, su veci co zmenis ciastocne a su veci, co dokazes udrziavat v rozumnej forme a kondicii dovtedy, kym budes chciet a dovoli ti to zdravie.
ako som napisal vyssie, zaujala si postoj k sebe samej ako k nepriatelovi. toto musis zmenit. (alebo si rovno hod maslu a je pokoj)
ako to zmenit? nie je to sice take jednoduche, ako napisat tento komentar, ale rozhodne to nie je nemozne. uvediem priklad.
pozries sa rano do zrkadla a povies - nepoznam ta, ale umyjem ta a uvidime, ci z teba dokazem spravit cloveka.
pointa? prestan sa brat tak smrtelne vazne a ak si dokazes samu zo seba spravit srandu, mas napoly vyhrane. mozno sa budes musiet zo zaciatku do toho nutit, ale casom ta budu napadat neuveritelne samo-urazky
(pri pohlade do zrkadla pri obliekani povies - boze, ty mas tlstu rit, ako mozes takto medzi ludi? odpovies si - mozem, takzy zadok ma taha k zemi a aspon ma neodfukne), ktore paradoxne funguju ako uvolnujuci faktor, odburas stres, ktory si sposobujes sama tym, ze vo svojej dusi sa tocis dokola a zufalo vykrikujes "pomoc, som nemozna!". tadial cesta nevedie.
za 1. - dokonalost neexistuje. co myslis, ze maju doma vsetci ti chlapi, co komentuju na nete krasne prsnate baby?? to iste? ale noooo... bud nic a slintaju, alebo nejaku katastrofu a chodia na net aspon slintat, ked doma nemaju nad cim.
vsetky tie krasne modelky su bud na partnersky zivot skoro nevhodne (cest vynimkam), alebo je to (v drvivej vacsine) praca vizazistu, kozmetika a pocitacovej grafiky! v reale je to proste priemerna baba. ale dokaze to co ma, vyuzit! sprav to aj ty! zacni stavat na tom, co mas, nech je to akekolvek, a nie sa zbytocne trapit tym, co nemas a nikdy nebudes.
male prsia? heh - pozri na kieru knightley! ta je doslova ako vyzehlena a neriesi to, proste to berie ako svoju prirodzenu sucast a hotovo. a aj tak je hviezda. vidis, paradoxne nezalezi na tom, ci ma niekto dokonale telo, ale co s tmy, co ma, dokaze robit!!!
btw, ak mas uzasneho priatela co ta miluje, zjavne ta miluje taka, aka si. aj s tymi vsetkymi akoze-problemami, co si tu popisala.
Ja som na tom rovnako :(
Tiež som sa hlásila na psychológiu, napokon som si to radšej rozmyslela:) Aj ja viem dávať rady - možno dobré, neviem, pretože to dokážem zhodnotitť len veľmi sebakriticky -, ale sama sa ich držať moc nedokážem.
Ak ťa chcú mať rodičia za "dokonalú", kašli na to, nemôžu ťa tvarovať ako plastelínu podľa ich predstáv. Teraz sa vlastne ukazuje, že Maoam má fakt pravdu. Veľmi som podliehala "diktátu" mojej mamy, kým mi nedošlo, že takto to nepôjde, len sa tým týram, pretože moje a jej predstavy sa moc nestotožňujú. A ak aj hej, priebeh ich dosiahnutia vidíme rozlične.
Neviem, či ti viem poradiť, ako si to sebavedomie navýšiť; mne sa to ako-tak podarilo, už sa nezakopávam kilometre pod zem - a že som to teda robila! - pomohla mi až tá terapia, prichádzalo to postupne. Možno až nepostrehnuteľne. Takže žiadne nechcem tam ísť, chceš si predsa pomôcť, nope?
Nemala som sklon k anorexii, od narodenia som bola štíhla, len som za minulý rok kvôli 2 ročnému rozchodu pribrala
Viete, vždy som bola pre svojich rodičov tá najlepšia, ale keď som nastúpila na strednú školu to začalo, známky ktoré sa rodičom nepáčili, moje správanie, že som nesedela doma, ale chodila už aj na diskotéky, neupratovala som si izbu ako kedysi, a iné, určite viete si to predstaviť, zmenila som sa, Moja mama mi nadávala, že jem, že budem tlstá, človek keď príde domov s dvojkou sa teší, že od vlastných rodičov dostane povzbudenie v tom zmysle - šikovná ...(viete mám veľmi ťažkú školu OA - a učíme sa niektoré odborné predmety v anglickom. jazyku) - a namiesto povzbudenia, len kriku, že iné dievčatá majú jednotky.. ja viem nemala by som ich počúvať, veď to je môj život, ona v mojich rokoch už mala mňa, len s mojou citlivosťou to na moju psychiku veľmi vplýva
Ďakujem Meretseger za radu :)
som citlivá a veľmi, ja som rada , že žijem, len si pripadám, najškaredšia, najhoršia, najhlúpejšia .. atd :/ keď konečne niečo docielim tak príde do toho niečo záporné, nemám sebavedomie vôbec, vždy sa bojím, že niečo pokazím, neverím si, osobne nechcem ísť vôbec psychológovi, chcem študovať psychológiu, aj keď by som mala vyriešiť najskôr môj ´malý´ problém, druhému som s takýmito problémami a oveľa horšími problémami poradila, moje rady im pomohli, ale mne, vôbec.. ja sama sebe svojimi spôsobmi čo pomáham druhým nedokážem pomôcť... a rodičia? tí mi akurát vynadajú, aké mám známky, ako sa správam, aká som.. atd..
izzabelta: k tebe, mas krasnu vahu na svoju vysku, si superstihla, zrejme si predtym mala sklon k anorexii, ze?
vlasy dorastu, akne sa da upravit, vekom, stravou, kozmetikou, ak nic nezaberie, hormonmi, na upravu postavy sa mozes venovat nejakemu sportu
a to ostatne - tam ti musi pomoct niekto zvonka - cize psycholog, ostatne je uz praca na sebe samej, v jeho doprovode
s jeho pomocou prides na to, PRECO si sa zacala nenavidiet a kto/co za tym vlastne je
Meretseger: vlastne treba len prist na to, ktoru rolu to clovek vlastne hra (a ktoru nenavidi) a pride na to, ze to vobec nie je on/ona...
je mi vzdy smutno, ked vidim, ze niekto nemal sancu sa stat tym, kym je :-(, väcsinou to postihne tie harmonicke, socialne typy, vyrastajuce ako naschval v rodine, plnej dominantnych jedincov, ktori maju potrebu neustale o ostatnych rozhodovat a vsetko kontrolovat :-(( no chance...
takze jedine odist a zacat nanovo a tych ludi uz viac k sebe nepustit
Maoam: Jo, to by sedelo...
Meretseger: moje pozorovanie je to, ze ak sa clovek nenavidi, tak za to moze rodina, prostredie, v ktorom vyrastal a ktore ho neprijalo takeho/taku, aky/a je, pripadne bol vo svojej podstate clovek maximalne potlacovany, bolo mu davane najavo, ze to aky/a je je zle, nespravne, atd.
v mnohych pripadoch dotycny/a ani nevie, kym vlastne naozaj je, kedze to nemal/a moznost v rodine vobec zistit...
väcsinou nenavidi ROLU, ktora mu/jej bola pridelena
ide to len cez hladanie a najdenie svojho JA, inak to nejde...a potom odvahu zbavit sa strachu, ktory mu/jej brani nim/nou byt...teda byt sam/sama sebou...hoci toto je spojene asi s nutnym odchodom z domu a odvahou zacat zit svoj vlastny zivot daleko...
