cely zivot som sa snazila, poctivo chystala a pripravovala do skoly. to, ze bez nejakeho efektu a s nechutou som nebrala do uvahy moc, proste bolo treba.
teraz, posledny rocnik VS, mam skusky, meskam s bakalarkou, vobec sa nepripravujem na statnice (mala som v plane si otazky pekne vypracovavat, tak ako vzdy - poctiva priprava).
dostala som proste nejaky blok. nic nerobim. viem, ze je treba ale to proste nerobim. pomaly kazdy den vymyslam rozne kolace, skusam recepty (moje nove hobby), pisem vlastnu knihu (roman), citam moje oblubene knihy, skusam z dreva majstrovat, dnes som si spravila taku divadelnu skrabosku (na kieho dasa neviem), idem von fotit zimu. takto obcas ma prepadnu vycitky ale cez den pred tym zatvaram oci. neviem co sa stalo, vravim si ved to uz nejako doraz, uz len chvilu. moje ,,zle ja,, mi vravi stale sa len prisposobujes, odsuvas nieco, ked by si zajtra mala zomriet nebolo by ti luto zabit den ucenim? znie to choro ale aj ked zacnem nieco do skoly tak o chvilu pozeram von oknom a uz som davno inde. mne je uz akosi vsetko jedno.
neviem sa sustredit
Meretseger - Niéé nebola. Nestraš. Nejak sa tam zatiaľ nechystám... až keď tie mániodepresívne stavy budú na nevydržanie. :-) včera som sa priznala sestre, že mám také kolísajúce stavy a tak... a tá ma poslala k psychológivi, ževraj je to nebezpečné. Ja neviem, ja si zataiľ nejak moc nesťažujem, ale začína mi to už liezť na nervy... celkovo, celý život.
Skôr bola sliepka :-P určite to tak bolo.
Ja som sa našla skôr v iných popisoch ako napr. Schizoidná PO, Schizotypová PO a v konečnom dôsledku na mňa sedí veľa schizofrenických vecí, ale ja som tiež taký malý hypochonder. Prečítam si, kývnem hlavou, že je to môj prípad, ale zas si hovorím, že mne sa to stať nemôže, alebo že blbosť, namýšľam si a tak. Tak to zas zavriem a nechám to na pokoji. :-D
OMG, však sa mi stále zdalo, že si svoje problémy opisovala v nejakej téme; hrozné s tou mojou pamäťou.
Možno je fajn, keď sa v tom nenachádzaš. Ja som sa v popise našla veľmi dobre: aj keď možno je to len znak toho, že nie si hypochonder ako ja XD
Je hraničiarovi jasné, že je hraničiar, keď si o HPO prečíta? Je to tým, že vidí len čierno-bielo, teda "mám alebo nie"?
Bolo skôr vajce alebo sliepka?
Okej, ignoruj. Bola si vlastne u lekára?
Ale úprimne (keď som si o HPO čítala) si nemyslím, že by som ju mohla mať. Veľa vecí mi tam nesedí (ale čo ja viem, však ja nie som odborník).
Veľa (vlastne všetko, čo som v ten dátum vedela) som povedala už v tomto článku (ale asi si ho už určite čítala).
Možno máš "len" HPO, rezanie a výkyvy nálad by tomu zatiaľ napovedali... Čo ešte?
No pekne, tak to sme v nej asi dve :-D už len čakám zas na tie blbé nálady (lebo tie mám veľmi často).
Jane: Tomu ver, že zaujímavý. Ale radšej by som brala relatívne stabilnú náladu, občas to už fakt unavuje. Našťastie sa teraz dostávam do (hypo)mánie, yeah! :D
Takže deti, don't worry, be happy :D
Meretseger - s tou pamäťou, práve mi tak napadlo, že dneská som niečo hovorila v škole kamarátke a o päť minút som jej to opakovala. A potom som sa zarazila že či som jej to náhodou už nepovedala :-D
Ináč začínam zisťovať, že ma vôbec nič nebaví, závidím slečne salenici, že má aspoň nejaké...
Dnes mi tak prebehlo hlavou, že ako sa asi cíti človek s mániodepresiou alebo podobnými výkyvmi nálady, lebo pred pár dňami som bola na samovraždu a dnes som sa v kuse smiala a tešila sa, furt som kecala a robila blbosti.... :-D zaujímavý život, fakticky.
podla toho ako si to popisala - aj ked by som chcel viac informacii na lepsie posudenie, z velkou pravdepodobnostou sa jedna o klasicky psychologicky efekt, ktory nazyvame bod zlomu. doteraz si len mechanicky vykonavala nieco, co si si zaumienila, resp. ta k tomu dotlacilo nieco (rodicia, okolnosti, skola, nevyhnutnost.) naplnala si a zamestnavala hlavu niecim prazdnym, neplodnym, hoci tvoj mozog (ako to popisujes vzapeti), ma velky potencial na kreativitu, chut zit s velkym Z. takze to co sa stalo nie je tvoje "zle ja", ale jednoducho mozog sa vzoprel a rebeluje, vynucuje si cinnosti, ktore ho bavia, naplnaju, kde uplatnuje svoj potencial. teda to, co mu doteraz chybalo. to "zle ja" je tvoje prave ja, ktore si utlacala dlho do pozadia a teraz sa nastvalo a uz sa neda odbit.
zalezi na tebe, ako to chces dalej riesit. zjavne mas potencial na umelecke veci, citenie, videnie...
takze rada - nebojuj proti svoje prirodzenosti, podstate. nema to cenu. isla by si sama proti sebe. vyuzi vsetko, co ti dala priroda do vienka ale zaroven si uvedom, kde je tvoje miesto v sucasnosti, ake su tvoje povinnosti, co este musis spravit/dokoncit, kym budes naozaj samostatna a budes sa moct naplno venovat len tomu, co ta bavi. myslim ze k tomu mas este daleko, ale prvy krok si spravila - prisla si na poznanie, ze v tebe drieme nieco viac, ako len poslusna, priemerna a nevyrazna ovecka zo stada. mas na viac. vyuzi to. rozhodne zi zivot, aky ta naplni stastnou. len pritom nezabudni stat nohami na pevnej zemi.
vela stastia.
caute baby-ja som na tom podobne, ale uz som na VS. Na maturu som sa este vpohode naucil, ale na vyske ako keby utal... navyse ma nic nebavi, nemam ziadne hobby, cely den stravim za PC (ani tam nerobim nic poriadne, len pozeram vtipne obrazky, bezcielne surfujem net alebo hram hry) okrem toho nerobim nic, v izbe bordel a tak dalej. Doslo to az do takeho extremu ze ma zrejme vyhodia zo skoly... ucit som sa prinutil az vecer pred poslednym terminom, slo mi to aj ma to bavilo (zistil som o com bol ten predmet :-D ) ale nestihol som to absolutne... co uz. Skoncim bez skoly, bez zaujmu, bez priatelky, a najviac ma stve ze je mi to cele nejako jedno... nic nechcem od zivota... a zijem strasne prazdno a zbytocne.
