Po 4,5 ročnom vzťahu sa môj druh odstahoval zo spolocnej domacnosti. Vlastne som ho donútila k tomu ja. Predtým sme mali celkom pekný život, asi pred 3 mesiacmi sa to zacalo kazit. Začal ma dosť klamať a úplne sa zbavil zodpovednosti za rodinu /máme jedno dieťa/. A kedze sa nejak aj vytratila komunikacia medzi nami, vždy ked sa toho nakopilo na mňa priveľa, riešila som to urazkami, ponizovanim a vyhadzovanim, dávala som mu ultimáta že buď-alebo, az kym pred 3 tyzdnami naozaj neodisiel. V podstate sme dosť mávali tichú domacnost, nič nechcel riešiť /nejakým ťažkým debatám sa vždy vyhýbal/, ale mimo toho mi pomáhal, varil, upratoval, raňajky do postele, večera takisto, o malú sa staral... Ale jednoducho jeho klamstvá, prístup k životu a nejakej zodpovednosti začal byť pre mňa neúnosný. Asi 5-krat som sa zobrala a zmizla na cely den, nedvihala telefon a nikdy som mu nepovedala kde som bola. Chcela som aby si uvedomil ze neni jediny na svete, aby sa troska prebral, a okrem iného aby mi aj nejak ukazal ze mu stale na mne zalezi... A aby mi aspoň sľúbil že raz bude lepšie...
Namiesto toho odišiel, nedivím sa, už to tiež nezniesol.
Už je preč 3 týždne a ja som úplne v koncoch. Strašne zle to prežívam. Občas sme v kontakte cez mail, ale ja mu stále vyvolávam a chcem aby sa vrátil späť. Plačem do telefónu, prosím, sľubujem... Akoby som vlastne na ten najväčší problém zabudla. A on mi až teraz povedal, ako som ho ponižovala, podceňovala a ako trpel, keď som bola nevie kde, vraj iný chlap by mi minimálne jednu j...l alebo aj hlavu rozbil, aké mal nervy. Prečo mi to ale nikdy nepovedal, prečo mi neukázal že mu na mne záleží?
Ale dobre, to je už tam. Chcem aby sa vrátil, aby naše dieťa malo oboch rodičov /celé 3 týždne ju ani nevidel, nechýba mu? veď na sebe úplne viseli!!!/
Ako ho mám presvedčiť, že všetky problémy môžme spolu vyriešiť a že - keďže láska medzi nami stále je - môžme chyby napraviť a začať, bez výčitiek, teda tak ako predtým? Neviem si život bez neho predstaviť. Ja mu stále vyvolávam, už mi povedal, že keď vidí, že mu volám JA, najradšej by ten telefón rozhrýzol, taká som mu odporná. Stále ma ľúbi aj ma ľúbiť bude, len už neverí že moje správanie voči nemu sa zmení.
Poraďte mi, prosím. Chcela som, aby trpel, ale najviac trpím ja.
Ako mu mám ukázať, že je pre mňa všetkým , bez toho by som mu bola odporná?
ako ho dostať späť?
Maomam: dakujem Ti za radu, verim ze je ucinna. Citim sa fakt trapne ze sa mu nanucujem a VIEM ze to nemam robit. Uz druhy den som sa mu neozvala, dufam ze to ocenuje. Dufam ze tvoje rady dodrzim, len ozaj neviem, ci to vydrzim. A nakoniec, mozno bude rad ze mu dam konecne pokoj. Mozno bude dufat, ze nastálo. To by som fakt nechcela.
zeny maju tu nevyhodu, ze sa mnohe (nie vsetky) lahko stavaju emocne a psychicky zavisle na muzovi :-((
muz sa stava stredobodom ich vesmiru a ked je problem alebo ked odide, tak nevedia co so sebou a so svojim zivotom
tato skusenost ti asi mala ukazat aj tento TVOJ problem (s ktorym bojuje ale fakt ze vela zien)
skus, nech je to akekolvek tazke, zit svoj zivot, kazdy den aspon NIECO, aspon jednu vec urobit iba pre seba, hocico...zajst na kavu (hoci aj sama), alebo si nieco male pre seba kupit, ist si zaplavat, hocico proste, co bude LEN A LEN PRE TEBA SAMU
ak sa ti kazdy den podari aspon par hodin na to nemysliet, ak sa dokazes kazdy den aspon cast dna sustredit iba na seba, uvidis, ze casom to bude lepsie
a ziadny kontakt - NIC, proste ako keby zomrel, uvidis, co urobi
Dakujem Ti za tuto radu, tusim ma to trosku aj ukludnilo. Ale ja ozaj nemôzem bez neho vydrzat. A zaroven sa bojim, ze sa mu "slobodny" zivot zapaci.
Na druhej strane, ked si predstavim co ma viedlo k tomu, aby som sa tak spravala, jedine mi vychadza ze môzem byt rada ze je tam. Lenze ten strach, ten hrozny strach, ze uz sa viac nevrati...
salamandra, aj ked je to teraz velmi tazke, ako prve: prestan ho kontaktovat, volat mu, pisat mu, plakat mu do telefonu, sms-kovat, proste nic, odmlc sa
neospravedlnujem ani v najmensom jeho chyby a jeho postoj, ale nic nie je horsie, ako zena doliezajuca za muzom
aj ked mate spolocne dieta a chapem tvoj motiv, aj tak - skus aspon tyzden-dva ziadny kontakt
nechaj ho, nech vychladne a nechaj ho, nech ON urobi prvy krok a ako ti uz bolo radene, potom sa porozpravat postupne, bez tlaku
on ani nema sancu zistit, ci mu chybate, ked neustale sa mu tlacis a doliezas, urcite by to kazdemu liezlo krkom, neponizuj sa tak
V prvom.rade ho nechaj.vychladnut a ukludni sa aj ty.
Zvas si svoje a jeho chyby a ked budes pripravena sa snim porozpravat kludne o rieseni vasich problemov tak to sprav..
Ak.nebude hovorit o probkemoch pre ktore ste sa rozisli tak..
Samozrejme bez prudkych vycitiek, urazok, obvineni. A ver ze me chybate aj mala. Ale skor teraz trucuje a potrebuje tvoje vtieranie. Tak stym na chvilu prestan. Ozve sa pokecafe a hlavne kludne. Nemusite sa k tomu hned vracat. Ropravaj snim o tom co robil atd... A po paru telefonoch mu povedz ze vam chyba obom... Pomaly a postupne...
mysli ako ze ma lubi? alebo ze mu chybame? ano vravi, ale cim viac ho prehovaram aby sa vratil, tym viac ma nechava trpiet. ako mam vediet ze uz ma naozaj nechce alebo ze ho fakt obtazujem? alebo sa mam odmlcat a nechat to na nahodu?
On vraví o svojich pocitoch okrem výčitiek?
