Potrebovala by som poradiť. Mám 20 rokov a som tehotná. Som neuveriteľne zúfalá, teraz som akurát začala študovať na VŠ, mám za sebou zimný semester. Neviem čo si teraz počať. Partnera mám rok, najradšej by som išla na potrat, ale mám obavy, že môže nastať situácia, že viac neotehotniem. Chcela som dokončiť školu, niečo dosiahnuť a teraz sa stalo toto. Prosím čo mám robiť, ako to zvládnuť? Necítim sa ešte na bábätko. Peniaze nemáme, bývať tiež nie. Ako to teda zvládajú tie mladé mamičky?
Tehotenstvo
EvaNa56
mama2006
Ak budeš pokračovať v štúdiu, tak požiadaj VŠ o sociálne štipendium, príp. požiadať o individuálny študijný plán.
Držím palce
Ja mám 23 a pred mesiacom som zistila, že som tehotná. Som tiež na VŠ, život rozbehnutý úplne iným smerom ako byť matkou. Partnera nemám - celé to bolo "nezáväzné" a absolútne nezodpovedné. Takže to dieťa do úvahy ani neprichádzalo. Ani ma nenapadali myšlienky, aké a čo by bolo, ak by som si ho nechala. Právne naopak, cítila som neskutočný odpor k tomu, že vo mne rastie život. Rozhodnutie bolo jasné. Aj za cenu, že v budúcnosti možno nebudem schopná donosiť dieťa. Zajtra to budú dva týždne čo som po zákroku. Som na tom dobre psychicky aj fyzicky. Zatiaľ. Každopádne, ja som bola jednoznačne presvedčená, že dieťa nie. Z tvojho príspevku je ale istá dávka neistoty, pretože sa pýtaš a hľadáš. Ja som sa nepýtala, ani nehľadala. Aj napriek tomu, že by ma nikto neodsúdil a rodina by mi pomohla a podporila by ma. Viem presne čo prežívaš (narozdiel od drvivej väčšiny čo ti tu radí). Vedieš v sebe neskutočný boj sama so sebou. Každopádne, neurob niečo, čo už teraz vieš, že budeš ľutovať. Nech sa rozhodneš akokoľvek.
No, vidim tu vela nazorov a kedze som sama v zvlastnej situacii neda mi nenapisat. Ja mam tri deti, dve z prveho vztahu, skolopovinne, jedno z terajsieho vztahu, ktore ma iba jeden a pol roka. Uz teraz mame co robit, obaja sme nezamestnani, zijeme v prenajme (so vsetkymi detmi), otec dvoch starsich si vyzivnu povinnost neplni, sme financne odkazani na socialnu pomoc statu a do velkej miery na pomoc rodicov, ktori nas teraz tahaju....a ....pred tyzdnom som zistila, ze som tehotna - este stale kojim tu najmensiu - bol to pre mna riadny sok a dost sa mi zosypali plany, kedze som dufala ze o pol roka ked malicka bude mat dva, budem si moct hladat pracu...teraz som opat "paralyzovana" a neviem ako to zvladneme. Potrat nprichadza do uvahy, na to si zivot prilis vazim...ale som v tom dost stratena, viem ze sa na mna zosype kopec vycitiek zo strany rodicov aj okolia. Ale musime bojovat, ak sa to dietatko pyta na svet a zvolilo si ma ako matku, asi to ma nejaky dovod a verim, ze ci uz je to Boh alebo ina moc, nenecha ma potopit sa. Z mojej strany - vydrz - uvidis, ze rodicia ti napokon pomozu, dostudovat mozes aj na individualnom studijnom plane, obzri sa po stipendiach, moznostiach, praci na doma a pod. Uvidis, ze ked to babatko budes drzat prvy raz v naruci, vsetky obavy sa ti rozplynu a budes uz iba zit. Lebo TOTO je ZIVOT....a nie vysoka skola, nie vycitky rodicov, nie strach...iba Laska je hodnota....fakt...
smajliQa nejde o to ze sa boji ocinka a mamicky.ale kritika od ludi na ktorych ti zalezi nieje vzdy prijemna.ja mam 27 a stale mi zalezi (a vzdy bude) aj na nazore rodicov.okrem toho ak bude mat dieta tak sa to bude tykat aj ich.ako uz pisala na 99% bude byvat doma a aj financne to budu tahat rodiacia,lebo ten AKOZE rodicovsky prispevok...no haha...takze si myslim ze aj rodicia maju plne pravo co to ku tomu povedat.
EvaNa56 a ty si to dobre premysli :) neber ohlad na to co bude kto hovorit a kto ta kedy a kde bude ohovarat. to je v tejto situacii najmenej. ak sa rozhodnes hocijako je to len a len tvoja vec. ak sa rozhodnes pre potrat tak TY s tym budes cely zivot zit,ak sa tak nerozhodnes tak tiez s tym budes cely zivot zit :)
ale myslim si ze ked to zvladli mladsie tak to zvladnes aj ty :) ale je to len a len na tebe :)
smajliQa
ako mozes povedat ,,bojim sa kritiky rodicov,,?????
a co su oni???? ved proste mas svoj vek, svoj rozum, a nejaku zodpovednost.
vychovali ta sice, to je pravda, ale ty si dospela...
ako to myslis, hovorila si im, ze sa ti da verit???
to akoze za to ze si tehota, tak sa ti neda verit?
nechapem tomuto...
proste mas 20 a bojis sa otecka a mamicky???
postav ich pred vec...
mami, oci, som tehotna...
ak budu mat debilne narazky, tak potom su debilní aj oni...
dnes je to normalna ve, e 20 rocne dievca ma dieta. a kym sa narodi budes mat aj 21.
studovat sa da aj v tehotenstve, a aj pri dietati, ked by si tak velmi chcela. nebudes jedina.
a priatel by sa tiez mal postarat.
ak ta rodicia odvrhnu, co sa myslim nestane, mas predsa okolo seba vela inych ludi, ktorí ti adi pomozu.
aj z priatelovej strany myslim...
aj ja mama tiez som tehotna som na tom podobne ako ty priatel tiez nema pracu ani jeho anio nasi nemaju peniaze.. akurat nechodime na vysku.. no boli sme z toho tiez paf tiez sme no neplanovali dokonca som spekulovala aj nad potratom no rychlo som si to rozmyslela dali sme hore hlavu a budeme sa starato babo najlepsie ako vieme ideme si zobrat 1 izbovy byt do prenajmu a pomali sa budeme snaZIT ABY bolo dobre!pozri niesme prve ani posledne ved dieta je bozi dar kolko zien sa o dieta zufalo snazia.teraz si len prajem aby babo bolo zdravucke a verim ze pan boh nam pomoze:)
vebe
Eva, treba povedat, ze ta cakaju krusne chvile a musis sa pripravit, ze to nebude zo zaciatku prijemne (reakcie rodicov a okolia, dikusie, zo co a ako), ale ono to prejde a ked na vas to zive babatko kune, vsetkcia budu na makko. Pozri, kolko zien aj na totmo fore riesi problem, ze chce otehotniet a nejde to. Tolko si to vsetko planuju, az to potom nejde, lebo taky je zivot. Dnes chceme mat uplne vsetko pod kontrolou, chceme aby sa vsetko dialo planovane a vtedy ked my chceme. Lenze priroda je mocna a niekedy sa s nami pohra. Pre dieta tak globalne je mozno 20 rocna matka o nieco lepsie ako 40 rocna. Najdi si v tom nieco pozitivne. Co sa tyka potratu - velmi si to rozmysli, to nie je len o tom, ze co ked uz neskor nebudes moct mat dieta. Nikto z nas nevie, ako na taketo nieco zareaguje, je velke mnozstvo zien, ktore maju dlhodobo psychicke problemy po prekonanom potrate. To nie je tak, ze dam to prec a je po probleme. Stale mas dost casu, aby si si veci uvazila s chladnou hlavou. A babku skutocne neries, to je to posledne, co by ta malo teraz trapit.
milada1111
velmi dobre si to premysli v hlave,ale upozornujem ta,ak sa rozhodnes pre stratu dietata,budes lutovat cely zivot,aj ked ti to mozno teraz nepride,ale v neskorsom veku pochopius vsetko.skola sa da vystudovat aj pocas materskej a nejake prispevky budes este ktomu dostavat,tak toho sa bat nemusis,nejako si to uz potriedite.a to ci si myslis ze si na dieta neni pripravena,ver mi pocas tehotenstva budes aj keby si nechcela!tvoje hormony a pocity sa zmenia a budes mat iny pohlad na svet.vsetko je na nieco dobre a nehat si dieta je to najlepsie rozhodnutie a to ti napise kazdi,takze sa bat nicoho nemusis
Lulu2011
chapem, ze mas z toho nervy, ale kamaratka otehotnela hned po maturite v 19 a pocas tehu chodila na VS a aj ju dokoncila, nedala si ziadny odklad, takze zrejme sa to da
evka, viem ze to mas tazke, ale tych moznosti nie je vela.
potrat - dost riskantne, nedostojne
donosit a porodit. fajn. co potom? tu su dalsie moznosti:
- dat na adopciu. ak pises ze nie si zrela na vychovu, rodinne zazemie atd. - je to jedna z moznosti, ktore prichadzaju do uvahy. ci uz adopcia "legalna" - vybavit to papierovo a oficialne, alebo nudzova - cez babybox. upozornujem, ze ja ti nenavrhujem nic. len predostieram moznosti.
- vychovavat sama. to bude ta najtazsia cesta, ale po rokoch pochopis, ze ta najspravnejsia a budes aj sama na seba hrda.
asi by bolo treba zvolat "rodinnu radu" a s chladnou hlavou a bez emocii to cele rozobrat a zacat riesit. cim skor, tym lepsie, tych moznosti s postupujucim casom bude menej a menej.
