Ahojte, poraďte mi, prosím! Mala som už 2 deti a bola som sama, keď sme sa zoznámili. Bola to láska, nazvime ju osudovou, skrátka nádhera. Nikdy sme sa nehádali ani si nenadávali. Veľmi chcel so mnou dieťa, ale keďze je mladší o 5 rokov a ja už som deti mala, dosť som sa toho bála. Ale dokázal mi že on je ten s kým chcem prežiť celý život a tak sme sa o to dieťatko snažili. Bolo vytúžené a ozaj z lásky. Prvé dva roky boli šťastné, potom začali problémy. Aby som to skrátila - ja som bola na materskej a on robil na stavbách, kde peniaze dostával, no ako kedy. Keď zarobil, zarobil dobre, keď nezarobil, nemali sme absolutne nič. A tak sme začali - rýchle si požičať od nebankoviek. Išli sme z pôžičky do pôžičky a keď sme nemali peniaze, nerobil preto nič len sa spoliehal na mňa. Začal klamať v úplných blbostiach, na čo som ja prišla samozrejme postupne. Zostal úplne nezodpovedný a začal sa spoliehať na mňa, že ja to nejako vyriešim. Občas bol taký... apatický, zamyslený, nemal o nič záujem... . A tak zacali nedorozumenia, ktoré nechcel riešiť, lebo nemal záujem o nejaké vážne rozhovory. Teraz už viem, že v tom bola tráva...
Konecne sa poriadne zamestnal, robotu mal dobrú, a konečne sme mali pravidelný príjem. V marci minulého roku šiel ráno do práce a vrátil sa o chvíľu domov, že on už s takými p...mi robiť nebude. Hotovo. Odvtedy doteraz poriadne nerobil. Ja som si našla nejaké dobre zaplatené brigády, mala som materskú, a on sa pekne priživoval. Začalo to byť už ozaj neúnosné a tak som začala dávať podmienky... buď sa zamestnaš alebo vypadneš. Chcela som aby požiadal o pomoc jeho rodičov, ale asi sa hanbil. Jednoducho v mojich očiach zostal klamár a príživník, neschopný a nezodpovedný. Ako som ho milovala zároveň taký odpor som cítila.
Niekedy sme trávili čas so známymi a bolo tam aj dosť alkoholu. Posledné 2-3 mesiace, keď som si vypila, úplne som vybuchla. Všetka zlosť sa vo mne nahromadila a všetko som mu vyčítala. A začala som ho vyhadzovať štýlom že buď donesieš peniaze alebo môzeš ísť. Dúfala som že sa spamätá. V podstate som nikdy nechcela aby odišiel, mala to byť len taká výstraha pre neho a hlavne nakopnutie, že o nás môže prísť. Láska totiž medzi nami stále bola.
Dopadlo to tak, že naozaj odišiel. Dnes sú to 3 týždne. Vybral si život bez zodpovednosti. Vrátil sa k rodičom. Stále nerobí, stretáva sa s bývalými priateľmi a tak.
Všetko čo mi z toho vzťahu zostalo je 3-ročné dievčatko a kopa dlhov.
Lenže teraz sa naskytá ten môj problém. Ja ho stále milujem a nechcem bez neho žiť. Chcem aby si vrátil. Chcem aby si uvedomil že bez práce sa žiť nedá, aby prestal klamať a začal sa správať zodpovedne. Mali sme dieťa z lásky a chcem aby sme jej tú lásku aj naďalej dávali obaja. Nechcem ju vychovávať sama, nato som ju neporodila. Ozaj, aj pri pôrode bol on. A sú na seba veľmi naviazaní. Takisto mal kamarátsky vzťah aj s mojimi dvomi deťmi.
Viem že pokiaľ má on takýto prístup k životu, tak to nemá zmysel.
Ale odkedy je tie 3 týždne preč, tvrdí, že už so mnou nechce žiť. Vraj ma miluje a celý život ma milovať bude, ale cíti ku mne odpor zato ako som sa k nemu správala. On nevidí podstatu toho prečo som taká bola, on vidí len to že som bola odporná. Ja ho bombardujem telefonátmi, plačem a prosím a pritom viem, že najviac by pomohlo nechať ho na pokoji, kým si neuvedomí svoje chyby a nezačneme mu chýbať. Viem že akurát sa mu môžem zhnusiť ešte viac. Ale ja som z toho strašne nešťastná a neviem čo mám robiť. Trpím depkami a som fakt úplne zúfalá, strašne sa trápim.
On neverí, že by som ja zmenila moje správanie k nemu, že skôr či neskôr opäť vybuchnem a vyhodím ho. Ja verím že všetko sa môže zmeniť, ak budeme na to obaja. Chcem aby sme si dali poslednú šancu, nechcem žiť s pocitom, že ho mám rada a on mňa a že sme to ozaj ešte neskúsili, aj vzhľadom k tej malej.
A ešte som zabudla: práve mi skončila materská a môj príjem je 0,00 eur. 3 deti, kopa pôžičiek, plyn, elektrika... základné životné potreby. Na 2 deti neplnené výživné... Teraz aj toto tretie dieťa bez výživného...
Čo mám robiť, prosím, poraďte mi.
Chcem kompletnú rodinu. Chcem aby sme začali odznova...
