Čaute
Asi otrepaná téma ale nedá mi sa nevypísať, je mi fakt biedne.
Pred štyrma dňami sa so mnou rozišiel môj priateľ po troch rokoch a pol, presne na náš dátum, ktorý oslavujeme každý mesiac, 26. Bolo to vždy také naše číslo, dokonca sme si ho fotili, kde sme ho našli, v novinách, na hodinkách. On s tým začal. O to by ani tak nešlo, veľmi ho ľúbim, veľmi mi chýba, a aj keď je od rozchodu len krátko, neprejde hodiny čo by som neplakala, nedokážem jesť, nedokážem niečo plnohodnotné robiť...
Problém bol asi vo mne, stratil vo mne dôveru, sama som si na vine. Prežívali sme krásny vzťah so všetkým čo tam patrí, neprestala som ho ani na chvíľu ľúbiť, i keď sme mali aj hádky, ale to patrí do každého vzťahu, a boli to len sprostosti, hneď sme sa udobrili, viac ako deň bez seba bolo utrpenie. Kaziť sa to začalo keď sme mali dva roky tým že začal chodiť do práce, a viete si predstaviť, ako ťažko bolo zvyknúť si, že niesme spolu. Predtým sme boli ako dva prísavky. Každý deň spolu, ľúbili sme sa, zážitky ako hrom, vedela som si ho predstaviť ako svojho životného partnera. O rok na to som sa rozhodla, že využijem príležitosť a pôjdem na 4 mesiace do Grécka, na zahraničnú prax. Verila som, že náš vzťah prežije, nebála som sa ísť, a on to tiež zobral v pohode. Nechcel ma obmedzovať, a tešili sme sa keď už prídem. Akosi sa to vtej jeho práci nakopilo a mal na mňa málo času, mrzelo ma že si to pred mojim odchodom ani neužijeme, vedela som že mi bude chýbať...Na to som si ako tak zvykala ale z tej samoty, ani neviem prečo, proste som sa nudila... som sa dohodla s jedným chalanom cez net, že sa stretneme, a kôli priateľovej žiarlivosti som mu o tom radšej nepovedala, veď o nič nešlo.. S tým chalanom mi bolo celkom fain, byciklovali sme sa, občas sme sa len tak na hodinku večer prešli, pokecali sme a nič viac. Raz sa stalo že sme šli na takú dlhšiu túru do hôr, kde sme sa fotili, a pri jednej fotke mi proste dal pusu na pery. Až v Grécku som sa dozvedela že priateľ fotku videl. Veľmi ho to zobralo. Tie 4 mesiace trpel asi tak podobne ako ja trpím teraz, sám mi to opisoval že to bolo ako keby behal po špendlíkoch. Stalo sa to ešte druhýkrát, v Grécku ale nepodviedla som ho s nikým. Keď som prišla z grécka, nejak sa to ututlalo a dal mi ešte jednu šancu. Od vtedy som bola vkuse s ním, chcela som to dotiahnuť, nech nadobudnem opäť jeho dôveru, ale pokazilo to to, že som začala fajčiť, niekedy som mu aj klamala...aj to prešlo, odvykla som si, v celku dosť som fajčenie obmedzila. No on sa so mnou opäť rozišiel, zdvôvodnil to tým že sa jeho dôvera stratila, že nevie čo si má myslieť, že bez dôvery to nejde...ja viem, moja chyba, nejak sa cez to neprekusol a povedal že už nikdy nebudeme spolu. A pritom mi vkuse sľuboval hory doly, čo asi každý chlap nie? Navždy spolu, neprestane milovať atď. Rada fotím a máme spolu neskutočné množstvo fotiek, množstvo spomienok, bola som s ním azda všade, robila som s ním azda všetko...v sexe tiež všetko krásne klapalo...až na tie častejšie malé hádky a občas mi niečo na ňom vadilo, ale vždy to súviselo s tým že akosi na mňa zabúda, na úkol povinností. Dôležité je, že to je moja prvá láska, aj ja jeho, jednoducho sme sa našli. Vždy som mala pocit že je to ten pravý, viem si ho predstaviť ako svojho životného partnera. Dnes som to nevydržala a zavolala mu, a o dva dni ideme spolu von. Stále ma asi ľúbi, nedá sa len tak ľahko prestať. Myslím že sa k tomu pripísalo rozhodnutie že aj tohto roku idem do zahraničia. Asi by mi neveril a tie ďaľšie mesiace na špendíkoch by opäť len zbytočne trpel. Svoje rozhodnutie som dnes odvolala a zrušila. Do zahraničia nechcem ísť. Akosi nemám chuť. Bojím sa že to nevládnem keď s ním budem, ale na stopercent to nieje horšie než keby s ním nemám byť vôbec. Možno by som to všetko vzládala a bola trpezlivá, a pomalyčky si zasa vybudovala tú dôveru, ktorú som u neho stratila. Možno by to zasa skončilo vzťahom, ale bojím sa že si počas toho nájde inú a nedokážem si predstaviť že by mi o nej dokonca rozprával. Chcem začať bojovať aj napriek jemu rozhodnutiu. Pokiaľ je to o nedôvere, tak budem robiť všetko preto aby som ju získala späť. Je to dobrý nápad? Čo si o tom myslíte vy? Naozaj sme mali krásny vzťah a takéto moje stupídne chyby to dosrali, ako on sám povedal. Nebudem ho do ničoho tlačiť, možno sa naučím aj trpezlivosti, chcem len, aby raz bol ten môj muž pri oltári on. Nedokážem sa zbaviť pocitu že k sebe patríme. Neprebolí to, nechcem iného. Sama už asi nikomu nedokážem veriť. :(
Nechcem byť sebecká, chcem len vedieť, či je správne zabojovať. Nie sa mu vnucovať, on sám chce byť kamarát. Asi s tým nemá problém. Chcem s ním byť, dokým svoje šťastie v láske nenájde. Potom by som mu asi už fakt musela dať pokoj. :/ Myslíte že je tam šanca, že kamarástvom zase vojdeme do vzťahu?
nečakaný a nechcený rozchod :(
Nebudem tu riešiť, že si urobila chybu alebo také niečo. Určite ti nebude dôverovať hneď, ale ja si myslím, že časom sa jeho dôvera k tebe bude zvyšovať, samozrejme, ak nebudeš robiť blbosti. Ale musíš byť trpezlivá. Myslím, že keď ho miluješ, mala by si bojovať. Nesúhlasím s názorom, že si ho nezaslúžiš, že ho máš nechať na pokoji. Je to možno sebecké, ale povedzme si pravdu, vy, čo ste jej radili, aby sa viac o neho nesnažila, spravili by ste to? Kebyže sa rozídete so svojím partnerom(vašou chybou), ale milujete ho. Tak by ste sa nepokúšali o obnovenie vzťahu? Snaž sa, ale nie tak násilne. Už si mu dala najavo, že ho chceš späť, že ti to je ľúto. Nechaj ho vydýchnuť, premyslieť si to. Ak sa neozve, kontaktuj ho znova. Ale nie často, aby si sa mu nezdala príliš otravná. Ale ak ťa naozaj ľúbi, tak si myslím, že ti odpustí a vráti sa k tebe. Aj keď dôvera je už naštrbená, určite sa to dá ešte zachrániť. Držím ti palce. A naopak, ja som z tvojho príspevku cítila, že ti to je ľúto a ľúbiš ho.
bozee.. si este mlada, je tvoj prvy ale nie posledny :D hoc teraz to takto nevidis.. nepchaj sa mu do zadku, nevnucuj sa mu preboha.. vies co si urobila, tak cakaj kym sa ti ozve on, ako je s tym na tom, ci ti dokaze odpustit alebo nie..
ja si myslim ze uz ti vobec nebude uplne na 100 pro doverovat!!To je ten dovod.proste nechce byt vzdy na pochybach,ze mu nieco vyvedies ked nebudes s nim.neveri ti a uz nikdy nebude.mali by ste sa rozist navzdy,lebo pri najmensej hadke ti to vykrici vzdy.a to nema zmysel.
A ESTE NIECO. AJ KED SI MOZNO ISLA VON S DRUHYM CHLAPCOM LEBO SI SA NUDILA NAMIESTO TOHO ZE CO SI BOLA VON S DRUHYM SI MOHLA SEDIET DOMA A PLANOVAT VASU SVADBU ABY SI ZAHNALA NUDU KEBY SI HO NAOZAJ CHCELA MAT PRED OLTAROM.
ALEBO NAMIESTO FAJCENIA SI MOHLA IST DO OBCHODU A OBDIVOVAT DETSKE PERINKY KEBY SI NAOZAJ CHCELA S NIM BYT VYDATA A VEDELA SI ZE MU FAJCENIE VADI.
ALE NAPOKON VY STE ASI OBAJA ROVNAKY.ON ASI ROBIL ZLE TEBE KED SI NEBOLA SPOKOJNA A ROBILA SI NAPRIEK JEMU.
PREDTYM AKO POJDES DO VZTAHU S NIM ALEBO S INIM MALA BY SI SA DAT DO KOPY TY SAMA - VEDIET CO NAOZAJ CHCES S NEMYSLENIM NA TO AKY JE ON. AK CHCES BYT VYDATA BUDES VYDATA CI JE CHLAP ZLY ALEBO DOBRY.
SKALA SA SKALOU VYBIJA.
ALE PODME K VECI.
PREO SI ISLA VON S TYM CHLAPCOM S INTERETU?????
NEMOHLA SI IST S DIEVCATOM- KAMARATKOU?
NEMYSLIS SI ZE SI SAMA CHCLA SKONCIT?
NEBOLA SI VO VZTAHU STABILNA.VZDY SI TO S NIECIM POKASLALA ( VON S DRUHYM CHLAPCOM, GRECKO, FAJCENIE) LEBO ASI SI OD NEHO NEDOSTALA PO COM TVOJE 'JA ' NAOZAJ TUZI
Rokov mám 18.
Myslím, že celou tou spoveďou som jasne dala najavo že ho milujem.
Probila som chyby, bola som s ním no vyzerá to na úplný koniec.I keď som mu napísala ešte pár listov, no ešte mi nedal žiadnu odpoveď.
Budem bojovať, budem čakať, dám mu času koľko chce,no zamakám na sebe, na všetkých zlých vlastnostiach, tak som sa rozhodla.
Veľa mi to dalo, a každý jeho nôž do chrbta si zaslúžim, uvedomujem si to.
Ak by mi dal šancu to všetko napraviť, tak by to bol ten najväčší dar. No tú šancu si musím vybojovať sama. A viem že mám silu.
Prestanem sa o neho zaujímať, keď nájde svoje šťastie niekde inde, niekde s tou, ktorá si jeho lásku zaslúži.
Ľuďia robia chyby, a občas potrebuje padnúť na dno, aby sme sa odrazili vyššie než sme boli predtým.
Ale ďakujem za každý názor.
kamiencek - mozem sa spytat kolko mas rokov ??
..k problemu: bola to tvoja prva laska.. Ako sa hovori, prva laska je vzdy ta najvacsia.. na nu nezabudnes.. a teraz to tak aj ty citis. my sme sa tiez rozisli pred 3 mesiaci s riatelom po 3 rokoch a zijem/e :) .. a bola to prva laska. a co? pride dalsia..
preco si to urobila? si myslim, ze si este nevyburena, preto. potrebujes byt este s inymi ludmi, uzivat si, a nie sa takto na niekoho viazat a byt nanom ako pijavica (ako si sama napisala)..
ale ak ho tak neeeeskutocne lubis a o dva dni idete von, tak sa s nim o tom otvorene porozpravaj, ci by si este mozno raz mala u nho sancu. ale podla mna aj keby ani, zas pride dalsi rozchod. tym som si ista.. lebo ked uz si ho mozno prestala bavit, alebo startila u nho doveru, zanmena to, ze nieco nie je v poriadku..
ale v kazdom pripade drzim prsty a daj vediet o tie dva dni ako to dopadlo..
....a netrap sa viac. vsetko dopadne ako dopadnut ma. to je osud..
s tym suhlasim, treba ist dalej...
vzdy bude niekto povazovat pusu na nic a druheho to moze ranit viac ako sex... Treba sa vzdy pozerat z druhej strany.. ako by sa to nam pacilo, keby sme nasli fotku partnera s ustami nalepenymi na inej zenskej? A ked v nas tato predstava vzbudi des, predstavme si ten des 100x vacsi, tak sa asi citi partner.
Hlavu hore, kazda skusenost nas posuva vpred, nemoze byt zivot iba prechadzka ruzovym sadom..
Pre kamienček
Teraz sa ti zda,ze sa ruca svet a za rok mozes byt znova zamilovana do ineho muza, ktoreho budes povazovat za toho praveho ;)
neviem 2bodka, netreba v tom hned hladat druhu. A to porozpravanie sa o probleme moze naozaj pomoct. Hovorim len z vlastnej skusenosti. Ak mi nieco nesedi a porozpravam sa o tom s priatelom, vzdy sa snazime SPOLU to dako zmenit. Ano, su veci, ktore sa zmenit nedaju, napriklad to, ze ma toho v praci vela a musi tam ostavat do vecera sa zmenit neda. Ale prave vtedy treba posilit niekde inde ten vztah. To co si napisala - "neverim, ze ked sa raz nieco pos*alo, bude to fungovat po istej dobe" je obrovska pravda a suhlasim. Ale ako pise zakladatelka temy, vztah bol super, len tam nastali iste male problemy...a keby vtedy riesili spolocne tieto mensie problemy, nemuselo z toho byt to, co je teraz. Nuz co bolo sa uz nezmeni. Treba dat len hlavu hore a ist dalej
a este nieco mi napadlo, ked na nu zacal kaslat po tom ako nastupil do prace.. treba porozmyslat, ci sa naozaj nejedna iba o to, ze tam je novy objekt zaujmu ;)
