baby,ved sa tu nehádajte prosím a neurážajte sa navzájom:)
akceptujem všetkých komentáre ..
no takto...ja som bola u psychologičky pred troma mesiacmi,(ešte ked som s ním bola),a nijako mi však nepomohla absolútne,mne to nepomáha,vykecať sa ..tak som po mesiaci prestala k nej chodiť,nepomohla mi,ešte zhoršila môj stav..a tiež som jej aj vravela o problémoch vo vzťahu a tak,ale pochopila som,že tam nemá význam chodiť ..a ona ,čo ?nič neurobila,len ma počúvala ..a nič ..ani len slovo nepovedala ..a sa usmiala nakoniec a to bolo všetko ..a to ma nebavilo ..a nemám chuť už chodiť niekam ..som však zúfalá ,pripadám si ako medzi dvoma mlynskýmu kamenmi,lebo viem,že tento stav mi len tak neprejde,Simonella prepáč,ale vieš ..ja som asi iný človek ako ty ,jednoducho ja som ten vzťah brala ako životný ,počas celého roka a pol ,čo sme spolu chodili ,ja som sa chcela vydať zanho,iného som nevidela,proste ani len som nepomyslela na to,že by som si raz iného mohla nájsť ,plánovali sme si spoločné dovolenky,život,svadbnu ,dieťa ..dokonca sme mali vymyslené mená pre naše deti (!!!!!!!!!!!!!!!):(:( panebože ..ide ma rozthnúť od žialu,...videla som nás svoch stáť pred oltárom celý rok a pol ,ked som s ním chodila ...snívalo saa mi každučkú noc o nom ,proste prvá láska životná ..ked som ho spoznala,ked som ho prvýkrát uvidela,povedala som si-" za tohto sa vydám " ..neviem,asi sa Vám to ešte nestalo,alebo ja neviem,akt neviem,možno moja naivita,alebo čo ,netuším..možno neskúsenosť,ale brala som to ako životný vzťah ..chodil k nám,ja k nim,poznám jeho rodinu ..atd ..proste ..to sa nedá takto :( neviem,čo mám robiť ..chystali sme prakticky svadbu ..
a teraz ?pre mna neexistuje žiadny iný chlap ..nevidím iných chlapov ..aj sa mi nejaký prihovorí,chce ísť so mnou von ,ja odmietam všetko ,všetkých ..a vidím len "jeho " ..aj po tom všetkom...
slepoi zamilovaná ...len tak by som sa označila ...dokonca či mi veríte ,či nie holky..verila som JEMU viac ako sebe ..ked šiel von s kamošmi,tak som ani len na sekudnu nezaváhala,že by ma podviedol,alebo sa opil,alebo niečo podobné ,bola som si istá tým,že ma neskutočnš miluje ...a aj tak je ..miluje ma ..ale chorobnou láskou,ktorá dusí a robí nešťastným človeka ..no na to som prišla až posledného polroka ...:(:(:(:( no neviem sa s tým proste zmieriť ..
som veľmi precitlivelý človek,ktorý videl v láske a aj stále vidí zmysel života,nie som jednou zt ýcg báb dnešných,ktoré idú na disku na druhý den a vyspia sa tam s iným a je im ejdno,že opustili frajera ...proste ja som uplne INA ..a preto si ma on vyhliadol a nechce sa ma za nič na svete pustiť ...
všade kade chodím ho vidím ,mám ho všade pred sebou,vidím tie miesta,na ktorých sme spolu boli ..ako sme sa objímali,bozkávali,ide ma poraziť z tohgo,plačem celé dni i noci a najhoršie je,že mu máusím stále odolávať,lebo on na mna tlačí,aby sme sa opäúť dali dokopy ..
holky,dakujem vám naozaj veľmi pekne z úprimného srdca,že sa mi snažíte pomôcť ,vážim si to ...:)
len keby pomôcť v takejto situácii bolo taklé "ľahké " ..