pohľady ludí

to su vsetko iba iracionalne myslienky, pocul som ze ocny kontakt sa da riesit homeopatiou.

Pozerat sa do oci zvladnem ak sa pri tom ovladam. Problem je ale ten ze sa pri tom hanbim zmurknut :/ ved co ak si dana osoba pomysli ze na neho "zmurkam" pretoze sa my paci alebo nieco .. je to nekomfortna zalezitost.

kedysi som čítala, že existujú rôzne pohľady ľudí, podľa ich dĺžky sa dá dozvedieť úmysel. Najideálnejší je krátky pohľad, človek ním dáva najavo, že berie toho druhého na vedomie, nič viac. Príliš dlhý pohľad značí skúmanie danej osoby alebo psych. teror, vysávanie energie z iných. Také pohľady nemám rada a dám to svojím pohľadom patrične najavo.

nízke sebavedomie vo väčšine prípadov

no... ono to je ťažko vysvetliť pretože tomu pred tým predchádzalo stráášne veľa vecí ktoré si už nechcem predstavovať ale.. pravda je, že von nechodím.. niekoľko rokov trávim svoj veškerý voľný čas iba v mojej izbe pred PC a riešim iba svoje hobby keďže inak ani svoj voľný čas nemám ako.. kamarátov nemám absolútne žiadnych.. mám jedine spolužiakov (chodím do školy, kde všetci sú z dedín a z mesta je možno 1-2 ludí.) takže tak to je.. so spolužiakmi sa to nejak nerieši "aký máme život mimo školy", a rodičia.. no.. oni si myslia že mám kopu kamarátov aj bez toho že nechodím von.. no je to divné.. ja viem znie to jednoducho ale je za tým.. strašne veľa... času, "nervov" a hlavne.. "bolesti"...

to nevadi, ze sme odbocili od temy, zaujimalo by ma, ako je mozne, ze rodicia nevedia ze nemas kamaratov, a ako je mozne ze to nevedia ani spoluziaci.

Tak ja tiež nemám mimo školy nikoho. A áno, všetok volný čas venujem iba počítačom. Nič iné ma nebaví a neviem si predstaviť čo by som robil keby nemám žiadne záujmy iného. To, že nemám žiadnych kamarátov vlastne ani nikto nevie.. Teda, všetci si myslia že ich mám dosť. a to aj ako spolužiaci tak aj rodičia.. bohužial to tak nie je :/ a ako to prijmam ja.. no.. poviem pravdu, za posledné týždne mi už z toho začína doslova šibať.. stále premýšľať nad všetkým, a to je nekonečné.. už aj v škole som stíchol a proste.. ide to so mnou už dole vodou ešte viac ako to bolo doteraz dole..

Ale mám taký pocit že sme trochu odskočili od témy tohoto topicu

student007: a ako prijimaju tvoji spoluziaci fakt, ze nemas ziadnych kamaratov? a ako to prijimas ty? a vo volnom case si iba za pocitacom?

student007:si na to este veeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeelice dobre, ja v skole zriedkakedy poviem nejake slova, obcas aj vety sa mi podari, ale to iba ked sme na praxi. a mimo skoly nemam skoro nikoho a neviem ako to mam zmenit. nemam ani ziadne zaujmy, casto nic nerobim, iba tak sedim, alebo lezim, a rozmyslam a som aj na pocitaci, ibaze uz ani tam neviem co by som si pozeral, preto sem casto pisem. aked sa ti dari uz aj zarabat, tak sa mas dobre. ale co bude so mnou, rozpravam sa sice z rodicmi a s bratom, ale to mi nestaci. ja len dufam, ze ma rodicia preziju. este ze sa mam kde vyrozpravat, lebo mojich rodicov to uz pocuvat nebavi. no co bude zo mna? kamaratov nemam, zaujmy nemam na co som? odkial si?

nijaky26: Teraz ak to patrilo mne, tak kamarátov nemám žiadnych. Iba spolužiakov s ktorými sa bavím iba o škole a už len o počítačoch (moje veľké hobby [nie hry! ale myslim to seriozne. uz aj zarabam.]). To je asi všetko. Inokedy som zavretý doma a jediné kedy idem von, je tak vyhodiť smeti alebo niečo vybaviť do mesta a tak.. (mam čerstvých 18, tak isto ako nijaky26).

Ak nie, tak prepáč že som odpovedal :)