Odhodlanie k psychologovi

blabla: a preco su potom napriklad schopni doktori v nemocnici ignorovat nevladnu starsiu zenu, ignorovat to, ze trpi, navyse ma prelezaniny, pravidelne jej nemenia plienky... no ja viem preco. pretoze cloveka casom praca citovo otupi, nech je spociatku akokolvek dojemna. tak ako lekar nepocituje tvoju bolest ked ti robi nejaky bolestivy zakrok, takisto je to u psychologov. pri takom mnozstve pacientov ktore im prejde rukami, to ani logicky nie je mozne, aby napriklad aj toho cloveka na dne vnimali nejak o stipku viac zainteresovanejsie, nez ako beznu rutinu, ktoru riesia naucenymi postupmi a chladnou, vypocitavou taktikou. jedine co ich donuti robit pracu poriadne su kontrola a normy a nariadenia a metodicke pokyny, ale nie nejake citenie, pretoze to je uz otupene. tak ako lekar ti tisi bolest len preto, ze to ma v pokynoch a naplni prace, tak isto psycholog bude predstierat zaujem o tvoje problemy, pretoze to ma v naplni prace a aby ju korektne vykonal, musi kvoli tomu nadviazat k pacientovi urcity kladny vztah. znova prizvukujem, ze racionalne je to uplne v poriadku, len po emocnej stranke neviem tuto skutocnost spracovat a je to pre mna blokom v navsteve niecoho podobneho...

lila: mna by zaujimalo ci by si bola schopna byt chladna a hrat divadielko keby si mala pred sebou zlozeneho cloveka ktory viditelne trpi. ano prave preto chcu byt psychologmi, aspon vacsinou, ludia ktori su empaticki a ktorym zalezi na blahu inych ludi (este raz opakujem, keby im islo o karieru ci peniaze vybrali by si perspektivnejsi obor). nie sme roboti. to, ze niekto ma obcas zly den alebo je unaveny zo svojej prace to je zase ina vec, ktora sa ale deje kazdemu cloveku, nielen psychologovi.

:-) ja mam inzinierske, technicke vzdelanie, vystudovala som strojarsku fakultu a v tomto obore aj pracujem, takze som nutena aj v praci sa na vsetko pozerat realne a tak ako to je, nezakryvat si oci a nefantazirovat... takze asi preto som mala ten blok v navsteve psychologa, pretoze si az prilis uvedomujem ake je to smiesne divadielko :-) Mne ani nevadi existencia toho faktu, ktory som popisala nizsie, mne vadi to, ze si to uvedomujem a uz by som nedokazala len tak prist a tvarit sa ze tam niekomu plne doverujem a mat pocit ze to nerozpravam nejakemu stroju, ale cloveku ktoremu na mne zalezi. Blahoslaveni chudobni v duchu... ;-)

lila, ty si strašný skeptik :D

Meretseger: tak to ti potom gratulujem, ze v tebe dokazali vzbudit takyto dojem... ;-) navyse pravdepodobnost, ze najdes niekoho s ludskym pristupom je zvlast na slovensku asi takmer nemozne... zvlast u nas plati, ze ta ma kazdy na haku. kamaratka mala mamu mierne imobilnu v nemocnici par dni a uz mala prelezaniny, pristup k nej zo strany lekarov ako k dobytku. o nejakom peknom slove to vobec ani nehovorim, tam sa bezne totiz neplnili ani zakladne zdravotnicke zalezitosti, nieto nejaky ludsky pristup. ale ako som pisala, ak vas dany lekar presvedci, ze ma o vas uprimne zaujem a ze ste viac ako ta nejaka ciarka v kalendary, potom je vsetko v poriadku, bez ohladu ci to je pravda, alebo nie ;-)

lila: Tak to ja mám potom veľmi netypického psychológa, pretože cítim, že sa o moje problémy úprimne zaujíma a nerobí to pre peniaze - koniec koncov, pýta odo mňa symbolickú sumu 1 euro. Za dverami mu nečaká rad klientov, do ničoho ma netlačí a práve on je človek, pri ktorom sa cítim konečne slobodne, dokážem byť sama sebou a učím sa narábať so svojimi problémami, vidieť ich z iného hľadiska.
A predstav si, že rovnako je to i s mojou psychiatričkou, hoci som jej začala plne veriť až po roku, ale teraz mi je jasné, že nevníma pacientov len ako nejaké "prípady" na vyriešenie. Naše zdravotníctvo je príšerné. Lekári sú arogantní, až to pekné nie je a v poslednom čase sa bojím, aby ma liečbou rovno nezabili. Táto lekárka je svetlou výnimkou a poviem to takto: Pro svého psychologa a psychiatričku šla bych světa kraj ;)
Jasne, treba len nájsť toho pravého, ale dobrý psychológ ti aj sám povie, "nie, s vami žiaľ nedokážem/nemôžem pracovať".
Okrem toho, vzťah medzi terapeutom a klientom je do určitej formy kamarátsky a momentálne sa mi podarilo do toho svojho zabuchnúť, ale ako vravím, dobrý odborník ti pomôže porozumieť tomu a neprekročí pri tom svoje hranice.

blabla: nehovorim nikde ze su vsetci odmerani a uz na pohlad chladny. hovorim, ze kladny vztah smerom k pacientovi len predstieraju, je to sucast psychologickej metodiky kde je nutne takyto vztah s pacientom nadviazat, ale nie je na tom nic uprimne. je to chladna a odmerana taktika a to mi na tom prave prekaza, ze v tom nie je ziadny uprimny, skutocny a ludsky zaujem. ze je to len take divadlo pre pacienta. ak to studujes, tak by si to mohla vediet... ale ako som uz pisala, vobec to neznamena, ze nemoze psycholog pomoct nikdy nikomu. v pripade ze to pacientovi nevadi, alebo tuto skutocnost ani nepostrehol, je urcite mozne ze technicky vyriesi nejaky urcity psychicky problem.

lila: ano chapem tvoje stanovisko, no myslim si, ze psychologa nerobia ludia ktorym su ostatni ukradnuti, konieckoncov nie je to ktovieako platena praca takze keby islo psychologom len o peniaze tak by studovali ine prestiznejsie vysoke skoly a robili by v bankach. na druhej strane ano, je to zamestnanie a clovek zan dostava plat, nerobi to nikto z milosrdenstva, to vsak neznamena ze psychologovi uprimne nezalezi na tom, aby pacientovi bolo lepsie. no a este posledna vec, najdolezitejsi prvy krok pri akejkolvek terapii je nadviazanie pozitivneho kontaktu s pacientom cize akakolvek terapia robena hocikym by pri neprijemnom, odmeranom a chladnom pristupe nefungovala. cize v podstate mas aj nemas pravdu :)

muc: nemusis ma v tomto poucovat, viem co robi psycholog a ako pomaha, ved je to aj moje (z casti) buduce zamestnanie. myslela som to skor tak, ze psycholog nepomaha tym, ze sa u neho vyplackas a on ta potlape po pleci a zanadava si s tebou na cely svet, ako by to urobil tvoj kamarat, ale disponuje ucinnymi technikami ako pacienta sameho naviest na skutocne riesenie svojho problemu. okrem toho psychologovi mozes povedat aj veci ake kamaratovi nepovies prave preto, lebo je viazany mlcanlivostou (kamarat to moze vytarat).
a to, ze nepredpisujeme medikamenty este neznamena, ze nevieme ucinne participovat na lieceni psychozy. ziadne antipsychotika ani antidepresiva ti same o sebe paradu neurobia.

...no jo...nie su ti dobri psychologovia, a uz ani ja...:D

este k teme: ti, ktori nalezite nevedia ocenit rady a pomoc psychologa su ludia, ktori su lenivi si na sebe popracovat a pre seba neico urobit. je ovela lahsie uzit predpisanu tabletku a cakat, ze sa mavnutim carovneho prutika a bez vlasneho pricinenia vsetko zmeni a zlepsi. psycholog pravze radi ako na sebe popracovat a ako zmenit svoje zakorenene sposoby a pritom ich v podstate ludia ani nechcu menit, alebo sa im lenilo na sebe siystematicky pracovat. presne na tomto vela x stroskota spolupraca so psychologom. a samozrejme ze takyto clovek/ pacient si neprizna, ze pochybil a neriadil sa radami odbornika a neuspech je len jeho vina. kdeze! bude sveto svete tvrdit, ze na vine je lekar a ze mu nepomohol a ine zvasty. je to jednoducho pre neho takto pohodlnejsie.

ja nie som odkazana na ziadne zoznamky a neviem ani na co to sem pleties. iba ma tahas za slovicka. citovy vztah, alebo citovy kontakt alebo nejake vcitenie sa do druheho, prezitie a pochopenie jeho pocitov, to ze mu na pacientovi a jeho zivote zalezi... chapes? a nikde nehovorim ze psycholog nemoze nikdy nikomu pomoct, ja som len napisala svoj postoj, ze mi vadi citovy chlad medzi pacientom a tym nejakym terapeutom alebo co to je. a uz radsej nejdem pisat nic lebo ktosi to tu nevie stravit...