asi ani neexistujem

je tu niekto co ma podobny pocit?
je mi zvlastne.spravam sa cudne a uvedomujem si to.uz asi od 17tich(teraz mam 19) to pretrvava, ale posledny polrok omnoho omnoho intenzivnejsie.nikdy som sa nemala moc rada,chcela som byt dokonala a pritom som to nikdy nevedela dosiahnut.trapim sa pre vsetko.pre akne,pre vyzor, pre hento,pre tamto.niesom v nicom dobra,nedokazem sa pochvalit,v nicom,cervenam sa za kazdej prilezitosti,staci ze ma clovek pochvali uz len za pekne tricko co je totalne smiesne,ale ja sa pritom cervenam.neverim si a som vkuse od niekoho zavisla.najhorsie ze to nedokazem zmenit.to cervenanie,s tym sa neda prestat.a najviac zo vsetkeho som sa bala samoty.toho, ze ma nik nebude chciet, ze ostanem sama a preto som sa strasne trapila.myslela som si, ze ked do mojho zivota pride osoba ktora ma bude lubit taku aka som,ktora mi dokaze ze stoji za to ma lubit..vsetko bude okej.od leta 2011 mam partnera.a je to STRASNE :/ este nikdy som sa takto necitila ://// viem ze ma uprimne lubi a trapi sa pre mna,lebo ja sa spraavm uplne hrozne a on nechape preco.a vlastne ani ja nechapem samej sebe.trapim sa viac,ako ked som bola sama.mavam take stavy. nas vztah je trochu viac menej na dialku,dari sa nam byvat spolu tak 3-4x do mesiaca,vacsinou na dva dni,chodim k nemu na vikendy, niekedy skoro kazdy vikend.vtedy je vsetko fajn.potom pridem domov a vkuse placem.nahnevam sa na neho/ked piseme na nete alebo volame/, a sama netusim preco.ten obrovsky problem je v tom ze musim vsetko strasne riesit.okrem toho som strasne chorobne ziarliva.vsetko chcem vediet dopodrobna,s kym moj priatel telefonoval,co robi, kde bol.vsetko o jeho minulosti.niekedy len tak zacne a nedokonci,uplne nepodstatnu vec ale ja ju MUSIM vediet za kazdych okolnosti aj ked je to uplne kravina.vela otazok je pre mna nezodpovedanych a ja sa nad to jednoducho nedokazem povzniest,chcem vsetko strasne riesit a pritom ked sa nad tym tak zamyslim,zistim,ze vlastne neriesim nic konkretne.placem a neviem preco.len proste uvazujem,uvazujem,nicim sa,trapim a....neexistujem.riesim nezodpovedane veci.ale tie veci niesu, oni neexistuju.nedokazem to vysvetlit.som chora? :/ vnoci sa budim, nedokazem prestat plakat,musm sa prechadzat po izbe a nech to znie akokolvek pubertacky, kricim do vankusa a nedokazem sa upojit.neviem tu zlu energiu zo seba vybit placom..alebo neviem ako to mam vysvetlit. deje sa mi to uz 2hy mesiac.je mi strasne a neviem co s tym :/