zomrel mi snúbenec

Fuha, tak toto by som teda nikdy nechcel zažiť... ešte dobre, že ženy na mňa seru :O

moja sestra hovorí, že ak človek zomrie, tak zomrie len jeho fyzično-čiže telo, ale on tu bude pre teba vždy, lebo jeho duša je stále tu..

Nemozes ist za nim, pretoze este nie je tvoj cas. Ublizila by si tym ludom, ktori ta maju radi a sposobila by si im rovnaku bolest, aku prezivas teraz ty. Bohuzial nevieme, preco sa veci deju, tak ako sa deju. Mozno, ze nevidime vsetky suvislosti, neviem. Vela ludom sa stalo to co tebe, ci mne a bohuzial mnohym este ovela horsie veci. A hoci si to vtedy nedokazali predstavit, teraz sa znova dokazu tesit zo zivota. A to ti mozem potvrdit aj z vlastnej skusenosti. Bud silna, v zivote budes este stastna. Odporucila by som ti knizku „Kdyz se zle veci stavaji dobrym lidem“, mozno si tam najdes odpovede na niektore otazky.

dakujem vam vsetkym, destiny obdivujem ta ze si to zvladla. Nedokazem sa teraz venovat ziadnym zalubam, lebo vsetky sa zoplynuli. Najst si ciel je prilis tazkle lebo teraz je mojim zelanim len jedno-aby uz skoncilo toto trapenie a aby si ma vzal k sebe.Nikomu som nikdy neublizila a vzali mi ho, vzali mi stastie, lasku. Strasne to boli

Je mi velmi luto co sa ti stalo... Viem, ze je to tazke, ale bohuzial, aj taky je zivot a su veci, ktore nemozme ovplyvnit... Len sa ich pokusit prijat. Viem co prezivas, lebo som si tym sama presla, pred 5imi rokmi mi tiez tragicky zomrel snubenec. Poznam ten pocit, ked sa ti zruti uplne vsetko, co ste si planovali, o com ste snivali, na co ste sa tesili... Je to ako zemetrasenie, ktore ta v jednej chvili pripravi o vsetko a ty nevies co dalej... Ja som to prezivala velmi tazko, az som si kvoli tomu takmer znicila zdravie. Ale chcem ti povedat, ze aj ked sa ti to teraz zda mozno nepredstavitelne a velmi, velmi tazke, raz bude znovu dobre. Ta bolest, ktoru citis, tá raz prejde a znovu vyjde slnko, len to chce cas. Ak citis smutok, tak smut, plac, pretoze to treba dostat zo seba von, ale neutapaj sa v tom nestasti... Mysli na to, ze on by ta urcite nechcel vidiet smutnu a nestastnu... Nedovol smutku, aby ta prevalcoval, a snaz sa v tazkych chvilach mysliet na nieco ine, hoci aj nasilu. Ja som sa castokrat aj nasilu usmievala, lebo mi to pomahalo a tak som prekonavala negativne myslienky. Zakazovala som si ich a ked prisli, nasilu som sa snazila mysliet na nieco ine. Treba ist medzi ludi, dat si nejaky ciel, alebo sa niecomu venovat... praci, zalubam, sportu... Neviem, ci si veriaca, ale mne velmi pomohla viera. A potom to chce cas, ten je najlepsi lekar, ako sa vravi a je to naozaj pravda. Obcas sa ma ludia pytaju, ako som sa s tym dokazala zmierit. Nedokazala, lebo s tym sa zmierit neda, pretoze rozum nikdy logicky neprijme, preco musel taky mlady clovek zomriet... Iba sa da na to zvyknut. Som s tebou a zelam ti vela sily, drz sa...

Pred 8 rokmi mi zomrel velmi, velmi dobry kamarat. Nikdy sme spolu nechodili, ale mali sme k sebe neskutocne blizko. S nim akoby umrela cast mna, zmenila som sa a uz asi nikdy sa nebudem tak usmievat ako pred tym...Nezmierila som sa s tym, viem len, ze tam kde je, sa ma ovela lepsie...Mne pomaha viera v to, ze raz sa s tym clovekom stretnem. Ale boli to..doteraz to boli

Milá niky3, nič iné ti neviem napísať, len že mi to je strašne ľúto, naozaj úprimnú sústrasť :( držím palčeky aby sa tvoja bolesť zo straty najmilšieho človeka zmiernila, čas je najlepším liekom.. a hlavne rodina, blízki, kamaráti..

držím ti palce, nech ťa to čo najskôr prejde-tá prvotná najväčšia bolesť.

cítim sa ako keby som uz nemala srdce, ako keby sa roztrhalo na kusocky pri tej nehode co sa mu stala

Bude to bolieť stále, ta prazdnota v srdci zostane navždy. Nikdy nezabudneš, len sa s tým naučíš žiť. Nebol deň, kedy by som si nespomenula a nepoplakala