Mali ste niekedy pocit, že ste nechcený? Že nemáte skutočného priateľa? Ja áno. Zažívam to deň, čo deň. Chodím do sexty osemročného gymnázia a človek by čakal, že takmer dospelí ľudia sa budú správať rozumne a nie ako deti v tretej triede na základnej škole. Ide o to, že ma moje kedysi najbližšie osoby v triede začali len tak zo dňa na deň odcudzovať, ignorovať, osočovať a ohovárať. Neviem si to vysvetliť, pretože neviem čo som urobila zle, nemám pocit že by som niečo urobila. Ak som urobila, tak to bolo určite nechcene. Keď som sa ich opýtala, čo sa stalo, alebo čo robím zle tak sa na mňa len pozreli na mňa s výsmechom v očiach a odpovedali mi: "nič," samozrejme že to tak nie je. Nie jeden človek sa ma už pýtal prečo s nimi už nechodím von a podobné veci. Prečo mi to nepovedia do očí? Prečo sa správajú, tak ako sa správajú a hrajú sa na niečo, čím nie sú? Medzi týmito ľuďmi je aj moja najlepšia kamarátka, ktorá mi má byť v ťažkých časoch oporou. Ale je to tak? Nie. V najťažších časom sa mi otočila chrbtom. Chcete vedieť prečo v najťažších? Pretože môj otec je alkoholik a idú sa s mojou mamkou rozvádzať. Samozrejme že takéto niečo nie je ľahké pre žiadne dieťa. Namiesto toho, aby som sa s tým mohla niekomu zdôveriť a požiadať o pomoc to dusím v sebe. Dusím to v sebe už veľmi dlho a sama si už nedokážem pomôcť. Tak sa pýtam vás, ako by ste mi pomohli? Čo by ste robili na mojom mieste? Mám zmeniť po 6-tich rokoch školu?
nechcená
To je to, že pred tými ľuďmi jednoducho neutečieš. Ani keby si sa pod zem zakopal, aj tam by si ťa našli. Či povieš slušne alebo vykričíš, ako ťa jeho prítomnosť a problémy obťažujú. Každý si je strojcom svojho života. Náhoda či osud, také veci nie sú. Nič nie je dané vopred. Iba ty sa rozhoduješ, ty konáš.
A k tomu FB... Nenávidím ho. Neznášam sociálne siete. Takisto ho využívam iba pre školu. Nevidím zmysel žiť iba pre to, presedieť niekoľko hodín pred PC a písať nezmyselné a trápne statusy. Taktiež mi okrem najbližších nikto iný nepodá ruku, len všetko naj... Keby napísali niečo osobnejšie, ale to je len rýchlo sa zbaviť povinnosti. Všetko je povrchné a o Vianociach ani nehovorím. Usmievať sa a kupovať darčeky ľuďom, ktorí ma nezaujímajú, len aby sa nepovedalo. Všetko je to smiešne.
Nojo, alkohol v rodine nezávidím
Tiež niekedy skúšam byť v pohode celý deň ale to sa nedá. Vždy sa nájde blb ktorí niečo pokazí.
Už som začínala mať pocit, že som jediná, kto sa na svet pozerá takto, ale ako vidím, našli sa viacerí. Ale nemôže ma to tešiť, lebo by som vám priala krajší pohľad na život a svet okolo, ale zase máte dar vidieť realitu. Ja som bola dosť dlhú dobu naivná a myslela si, že sa ľudia dokážu zmeniť, keď im človek povie pravdu. Ale tú znesie len málokto.
Práve dnes sa mi stalo to o čom som hovorila. Chcela som ráno začať s dobrou náladou, spraviť si dobrý obed a začať sa učiť. Ibaže stačilo, aby prišiel jeden hnusný alkoholik (príbuzný, bohužiaľ) a zničil mi všetkú dobrú náladu, pretože nepoznám egoistickejšieho človeka na svete. Jeho problémy sú najdôležitejšie na svet, nikto iný nemôže byť chorý, mať iné trápenia a povinnosti. S jednou vecou je schopný otravovať, až kým neurobíte čo chcete. Či mu odpoviete slušne, alebo stratíte nervy, nič nepomôže. A ste na neho takmer sám. Musíte sa zamykať vo vlastnom dome, len aby ste s ním čo najviac obmedzili kontakt.
A potom sa usmievajte po zvyšok dňa...
Ospravedlňujem sa, že som sa tak rozpísala, ale potrebovala som to dať von zo seba.
Musím súhlasiť s názorom pravého huhu, nájdu sa tu pekné svine, ale na druhú stranu sa úplne vidím v tom, čo píšu reprak, invisible... Život ma naučil neveriť a nedôverovať, a to nech je človek kdekoľvek, pretože sa často napokon aj tak popáli. Myslím si, že je podstatné naučiť sa prežiť sám se sebou, veď koniec koncov, keď nik iný ani neostáva, tak je katastrofa prežívať s narušeným egom.
Okolie zrádza a zraňuje; riešim to tak, že takmer všetkých ignorujem, a to dokonca aj priateľov - to však z toho dôvodu, že trpím desnými pocitmi menejcennosti. Ktosi mi povedal, že keď budem vedieť veriť sebe, tak okoliu tiež, ale neviem, načo by mi to bolo dobré. Kašlem na to. Učím sa byť oporou sama pre seba.
pravy huhu - veď ja plánujem odísť :) Nie kvôli ludom ale zárobku. Tu to nemá dobrú budúcnosť.
Aj u mňa rodičia... Ale v škole mi ruku podal len jeden spolužiak a ostatný len trápne napísali na FB, že "všetko naj". Takže aspom je vidieť čo znamená povrchné kamarátstvo. Keď tento rok skončím školu tak si kompletne FB zruším. Mám ho len kvôli tmu, že sa tam zdielajú maturitné otázky a pod.
A podobné je to aj s alkoholom. Nechápem ako môžu chlastať keď im je potom celý deň zle.
Reprak, Valium, Lyrahig,
mozno by bolo pre vas riesenim odist do zahranicia. Problem nemusi byt vo vas. Bohuzial u nas zije velmi vela malomestiakov a sedlace, ktori sa vyzivaju v tom, ked najdu niekoho, kto sa aj minimalne niecim odlisuje od ostatnych a odbavuju sa ohovaranim a podrazanim, lebo im to robi dobre.
Presne presne..Aj mňa sa pýtali že kde som bol na Silvestra..No kde inde..Bolo to nanič a bolo to hrozne jak inak..Proste som nemal s kym byť..A v škole sa ešte aj smiali zomňa..Ako veď v pohode..Na narodeniny som si fakt prial len to aby mi nikto neblahoželal..Jasne že rodičia to je v pohode ale ako z kamaratov a tak..V podstate si nikto nespolenul ani čo mi aj vyhovovalo,až na jednu kamaratku..
Napríklad ešte by som dodal, že neviem pochopiť ľudí ktorí sa chcú a vedia baviť. Ja keď čítam články alebo počujem, že niekto chce oslavovať narodeniny, silvester a podobné veci tak si vždy položím otázku, že prečo? Aký majú dôvod na oslavu? Aby sa spili? Ja som už tak otupený samotou, že tiež sa nesmejem na vtipoch čo ma minule prekvapilo a keď sa ma niekto opýta ako si oslavoval narodeniny tak poviem, že nijak, bol som doma. A pozerajú na mňa ako je to možné, že som neoslavoval. Je to smutné, že slušný ludia sú odsunutý na kraj. Aspom ja to tak cítim. Cítim? Skôr viem...
wau, reprak a invisible 100%-ntný súhlas nemám čo dodať. Presne tieto myšlienky mám aj ja v hlave.
