ahojky...davno som sem nepisala, mozno si niektori pamataju moje temy...v skratke...som s partnerom uz asi 4mesiace.zo zaciatku som si myslela, ze som stretla niekoho kto konecne stoji za to, aby som otvorila srdce.on sa vsak este dlho 'rozhodoval' medzi mnou, byvalou a slobodou.vraj preto, ze sme sa niekedy casto hadali.tak som sa zacala viac snazit, byt tolerantna, chapava a lubit, on sa mi zacal otvarat a postupne sa do mna zalubil.lenze teraz s odstupom casu sa mi nieco stalo.uz to nie je ta euforia, ktoru som citila, neviem mu zabudnut, ze prve tri mesiace boli take ake boli, stale sa mi to vracia, ze mame pokazene zaciatky, ktore mali byt najkrajsie.ze este pred mesiacom poriadne nevedel, co chce i ked mi povedal, ze sa do mna zamiloval.akoby som sa uzatvorila.vzdy cakam nejaku ranu pod pas, aj ked ma ubezpecuje, ze ma lubi a ze mu mam odpustit, ze mu to tak dlho trvalo uvedomit si to.dnes rano som sa vedla neho zobudila, on ma objimal a ja som rozmyslala, co tam robim(!).naozaj by mi chybal, keby som ho opustila, viem to.ale co s tym, kam sa vytratilo to, co som citila predtym?prijde mi to ako keby on svojim spravanim vo mne nieco zabil a teraz je tazke to vratit.alebo som ho ani nikdy nelubila?mam takmer 26 a nevyznam sa v sebe:(
Neschopna lasky...
Mne sa stalo takmer to isté. Zbalil ma chalan, no priznal sa mi, že stále rozmýšľa o bývalej, a že mu je ľúto, že ma možno nebude tak ľúbiť ako ju atď. stalo sa mi párkrát, že keď si trochu vypil, tak mi vravel ako mu chýba, že ešte by chcel o ňu bojovať atď. No ja som bola čerstvo zamilovaná a silno som verila, že sa raz zamiluje aj do mňa. Už sme spolu 3 roky a máme krásny vzťah. Vieme že sme pre seba stvorení a som si istá, že by ma nevymenil za nič na svete. Povedala by som, že u nás, hoci začiatok nebol najkrajší, teraz je to čím ďalej tým krajšie, a každým dňom mi to dáva najavo.
Ked uz mas taketo pocity, tak je neskoro radit asi.
Mozno pre buducnost:
skus najst hranicu medzi tym, co su predstavy a co si clovek vysniva a tym, co mu dava realita.
Sama si si vsugerovala, ze vztah bez pekneho zaciatku a boja nie je ten pravy. A hupla, si na omyle. Vztah nie je o zaciatku, vztah nie je o strede, vztah nie je o konci. Vztah je trvanie. Zo zaciatku pre niekoho boj, v strede pre niekoho kriza, na konci strata blizkeho (ozajstny vztah sa konci smrtou partnera, tie nevyzrete vztahy sa koncia rozchodom. Ozajstny vztah trva do konca zivota).
Vidis, v kazdej faze su problemy, kazda je problemova. Ale ako to, ze ludia spolu dokazu (neviem ci este v dnesnej dobe) zit 60 rokov? Aj napriek hadkam. Ved tvojim zmyslanim by aj uzmierena hadka bola pricinou na to, aby si sa pytala, ze "ale ved vztah taketo hadky nemoze zazivat". Ale moze. Vztah je o tom, jeho vyzretost sa meria tym, ze dokaze zabudnut na zle casy. Skus si spomenut na krasne chvile s priatelom. Na malickosti, ktore ta rozosmiali a spravili stastnou. Mozno na prvu pusu alebo dotyk alebo potenie ruk na prvom rande.
Skus milovat toho cloveka, nie svoju predstavu o nom.
